Rímske domy

Stredobodom prvých Talianských domov bol atrium, s malou záhadou, takzvaný horticus, na konci doma. Ale klasický Rímsky dom bol oddelený na dve časti. Stredobodom prvej bol atrium, druhej peristylum. Peristylum vyrastlo od skôršého horticus.

Atrium a peristylum boli ideálne prispôsobené na horucú klímu Stredozemnských krajín. Mali otvorené strechy, a tým pádom mohol vzdúch obiehať okolo domu, do chodieb a do izieb. Do malého rybníku v atriume, impluvium, tiekla voda keď pršalo, v peristyliume polieval dažď kvetov. K ampluviume bolo spojený podzemský nádŕž, kde sa zbieralo náhradná voda.

Rímsky dom bol do takej utvarený pre ľuďov z južnej Európy, že keď Rímania vybudovali svojé domy v severnom Taliansku, alebo vo svojích Severoeurópských provinciach, používali system vykurovania, čim sa horucý vzdúch prudilo pod dlažbou a podĺž stien.

Rímske domy vcelku nemali žiadné okna, alebo len málo, ale dostali svetlo cez otvorov v atriume a peristyliume. Domy sa postavili väščinou len jednoposchodové, a keď bolo prvé poschodie, tak bolo veľmi malé s malým množstvom izieb. Izby boli vymyslené tak, aby vykonávali len jednú službu, triclinium bolo len pre jedenie, cubiculum len pre spanie, atď.

Zaujímavá vec o usporiadovani Rímskych domov bolo, že mena pre izby v prednom časti domo okolo atrii, sú Latinské, kdeže tie v zadnom časti sú prevážne Grécke.

Typický Rímsky dom neosidlila len jedná rodina (ale musíme brať do úvahy, že Rímske rodiny boli väčšinou rozšírené, zhŕnujúc mnohých generácii.)

Vestibulum a Fauces

Rímský dom nemál vchod priamo pri ulici, ale dostalo sa k nemu cez malej cestičky, vestibulum. Malá chodba, ktorá viedla od hlavných dverách k atriume, sa volala Fauces.

Posticum

Okrem hlavných dverách, bol aj vchod pre sluhov, posticum, väščinou pri boke doma. Používali to otroci, sluhovia, prostí návšťevníci, a aj Pán doma, keď chcel niekedy odísť z domu bez toho, že by ho ľudia na ulici videli.

Atrium

Atrium bol pôvodne spálňa matkej rodiny v starom Latinskom dome, kvôli čomu tam stal posteľ, lectus genialis, oproti vchode do atria. Rímania nechali posteľ tam ako symbol svätosti manželstva (Ženich tam stale podával svojú nevesta ako súčasť sobášovej rituály.) Ale prenich to hralo len symbolickú úlohu. Ďalšý symbol spojený s atriuma bol kozum. V prvých domov kozub, čo symbolizovalo domacnosť, stalo v prostredie atriuma, stredobod domy a rodiného života. Ale klasický Rímsky dom nemá kozubu v atriume. Nie je vlastne iste kam veľmý symbolický Kuzob potom presunuli.

Impulvium bol malý ribník častočne pod zemou kam padlo dážď. Niektoré príkladi, ktoré ostali, sú krásne ozdobené. Otvor v strope vyžiadoval nejaký spôsob ako udŕžovať strechu, a v tom sa dá rozlíšiť medzi piatimi druhami atriuma.


atrium tuscanum: Tento druh nemál žiadne stĺpy. Vaha stropa uniesli krokvicy. Aj keď bolo drahé to postaviť, ten štyl sa najviac používal vo vybudovani Rímských domoch.

atrium tetrastylum: Tento štyl mal jeden stĺp pre každý roh impulviuma.

atrium corinthium: Tento druh bol podobný ako atrium tetrastylum, ale mal väčšiu otvoru v streche a viacerých stĺpov.

atrium dispoluviatum: Strecha náklaňano sa k bočným múram, viac vody tým padom tieklo do iných miesach než do impulviuma.

atrium testundinatum: Ten štyl nemál vôbec otvor v streche, uživalo sa to len u malých, prostých domov.

Ako stredobod doma bol atrium najkrajšie oznobená zo všetkých izieb, v ňej bol malý oltár (lararium) k duchom predkov (lares), rodinná pokladnica (arca), a niekedy aj busta Pána doma.

Tablinum

Tablinum bol veľkou izbou na privitanie hosti. Stal medzi atriuma a peristyluma. Väčšinou neboli vôbec múry medzi tablinou a atriuma, ani medzi ňim a peristylumom, a keď tak len malé. Bolo oddelené od atriuma len záclonou, čo sa dala ľachko odťavoať, a od peristyluma drevenou závesou alebo širokými dverami. Tým pádom, keď bolo horuce a sa odťahoval záclon a otvorili dvery, tak si moholo pozerať od atria, cez tablinuma, do peristyluma. V prvých domoch bola tablinum študovňa hlavy rodine, paterfamilias.

Alae

Alae (množne čislo slova ala, čo znamena “kridla”) boli otvorenými izbami na obidvoch strán atriuma. Načo sa používali je neznamé dnes. V starých talianských domoch, kde atrium bola zakritá, mali alae okna, čím sa dom osvietil. Ale potom čo začali sa vybudovať domi s otvorenou strechou nad atriuma, a prestalo sa väčšinou používať okna, stratili svoj zmysel. Zdá sa, že sa vybudovali skôr kvôli tracicii než lebo mali nejaký účeľ.

Triclinium

Triclinium bolo miesto kde Rímania jedli. Na začiatok sa jedlo v atriume, v tablinume, alebo v jedalni v izbe nad tablinume, ktorá sa volala cenaculum. Ale keď sa začalo podľa Gréckeho zvyku jesť ležajúc na lavicu, sa triclinium stal izbou sam v sebe. Mnohé domy mali viacerých triclininumov, aby rodiny mohli vybrať, že v ktorej izbe chcu na určitý deň jesť.

Andron

Andron bol meno na chodbu ktorá viedla od atriuma do peristyluma.

Peristylum

Peristylum bol v Rímskom dome záhradou. Ale v prípade Rímskeho doma bola záhrada súčasťou doma samého a bolo obklopené stĺpami, ktoré udŕžovali strechu. V ňom sa pestovali kvety, najmä ruže, fialky a ľalie. Malé sochy a ďalšie ornamenty alebo nábytok by ozdobili priestor kde, keď svietilo slnko, sa aj jedávalo.

Exhedra a Oesus

Tak ako tablinum stál za atriuma, tak isto stál exhedra za peristyluma. Bolo to priestorná izba, asi taka veľká ako tablinum, ako hrala úlohu veľkej jedálni alebo obývačky. Oesus (z Grécke slovo oikos, dom alebo izba) bolo to isté ako exhedra, len pod iným názvom. Keď tá izba bola ozdobená stĺpami tak sa volala oecus corinthum.