Pyramídy v Egypte

Pyramídy boli už od dávna považované za staviteľský zázrak- za div sveta. Dodnes celkom presne nevieme, ako ich Egypťania so svojimi primitívnymi nástrojmi dokázali postaviť...

Pyramídy sú monumentálne rozmerné ihlanovité stavby, ktoré vznikali predovšetkým v starom Egypte z kamenných kvádrov a neskôr z hlinených tehál. Vnútri bývali umiestnené hrobky alebo chrámy. Väčšina egyptských pyramíd bola postavená v čase od r. 2700-2200p.n.l., v období Starej Ríše.
Prostriedky, ktoré sa pri ich stavbe používali boli z dnešného hľadiska nanajvýš primitívne: dioritové kladivá, medené píly a sekery, brúsne kamene z kremeňa.
Kamenné kvádre sa počas záplavových mesiacov preplavovali z kameňolomu na stavenisko po vode, na poslednom úseku ich ťahali na drevených smykoch. Po sypaných rampách a drevenom lešení sa potom bloky vážiace priemerne 50 metrických centov dopravovali na určené miesto. Boli tak presne opracované, že škáry medzi nimi neboli väčšie než 0,5 milimetra. Práce nevykonávali otroci, ale slobodní Egypťania, ktorí počas záplav a v čase sucha nemohli pracovať na poliach.
Práca na stavbách pyramíd bola náboženskou povinnosťou. Ľudia ju vykonávali pre kráľa, ktorý stelesňoval boha a mal požehnane vplývať na krajinu aj po smrti. Neobmedzenú vládu božského kráľa zaručoval nielen poriadok v krajine, ale aj harmónia s kozmom. Pyramída bola verným obrazom neba, stavala sa podľa prísnych geometrických hľadísk a matematických kritérií.
Egypťania verili v posmrtný život. Faraón po smrti plával po oblohe, cez deň na slnečnom , v noci na mesačnom člne. Preto sa jeho telo muselo zachovať so všetkým potrebným k životu. Do hrobu dostával jedlá, nápoje, náradia, ozdoby aj sluhov, neskôr len ich vyobrazenia. Mŕtvola sa mumifikovala: mozog a vnútorné orgány sa vybrali, telo sa zašilo, napustilo sa chemikáliami a ovinulo sa plátenými obväzmi, aby sa uchovalo na večnosť.

Ako úplne prvá vznikla stupňovitá pyramída v Sakkáre, ktorú postavil pre faraóna Džosera, ktorý bol vedúcou postavou 3.dynastie, architekt IMHOTEP. Jej základňu tvorí obdĺžnik s rozmermi 125 x 115 metrov a siaha do výšky 60 metrov. Pochádza z 27.storočia p. n. l. Jej vek vedci odhadli na 4700 až 4800 rokov.
O niečo mladšia ja Snofrevova pyramída pri Dášúre. Má zvláštne zalomené steny.
Pochádza z 26. storočia p. n. l.


Jednou z troch pyramíd v Gíze neďaleko Káhiry je Chufevova (Cheopsova) pyramída, ktorej základňu tvorí štvorec s rozmermi 230 x 230 metrov a týči sa do výšky 137 metrov (v niektorých zdrojoch uvádzaná výška 147 metrov) nad okolitú púšť a je jedným zo SIEDMYCH DIVOV SVETA, ktorý sa zachoval až do dnes. Je to najväčšia pyramída v Egypte. Do vnútra sa vchádzalo vstupnou chodbou, ktorá neskôr klesala k odbočke do prázdnej hrobovej komory, odtiaľ stúpala do ústrednej miestnosti, kde bol umiestnený faraónov sarkofág. Do celého systému miestností vnútri pyramídy sa privádzal osobitnými vetracími kanálmi čerstvý vzduch.
Trochu menšia ako Chufevova je Chafreova (Raachefova) pyramída. Tá je zaujímavá tým, že na jej vrchole sa zachoval pôvodný obklad.
Najmenšou zo všetkých pyramíd je Menkauréova pyramída v Gíze.
Pyramídy v Gíze stráži obrovská socha s hlavou človeka a telom leva nazývaná sfinga. Táto sfinga má tvár faraóna Chafreho (Raachefa), ktorý si ju dal postaviť. Hlava faraóna na levom tele už v dnešnej dobe nie je pôvodná, je zničená poveternostnými podmienkami, pričom telo je narušené neustálymi dažďami. Tiež je zistené, že hlava je postavená z iného materiálu ako telo a pomer hlavy k telu je viditeľne malý.
Okolo pyramíd v Gíze boli objavené aj pozostatky zo štyroch malých pyramíd.

…
Celý komplex je teda podľa výpočtov rozostavaný podľa súhvezdia Orión a Níl predstavuje mliečnu dráhu, ktorá bola v období postavenia pyramíd presne vedľa Oriónu tak ako je Níl vedľa pyramíd. Aj pomer rozostavenia pyramíd podľa vedcov tiež súhlasí k pomeru rozostavenia hviezd v súhvezdí Orión. Týmto vznikla teória, že pyramídy boli pôvodne postavené pre úplne iné účely - teda že boli postavené bohmi (mimozemskou civilizáciou) a až po ich odchode boli používané ako hroby. Veď o existencii mimozemskej civilizácie hovorí mnoho náboženstiev, od Ázie až po amerických indiánov, kde sú tieto postavy znázorňované ako bohovia, či boží synovia.
…
Pyramídy nájdeme aj na iných miestach sveta, nie len v Egypte. Na Americkom kontinente sa môžeme kochať pohľadom na pyramídy napr.
v Mexiku:
- Teotihuacán: Pyramída Slnka, Pyramída Mesiaca …
- Copán: Chrám nápisov…
v Peru:
- Machu Picchu: náznaky pyramidálnych stavieb v komplexe horského mesta

Použitá literatúra:
1. Planéta tajuplných svetov; vydavateľstvo: Reader`s Digest Výber
2. Kronika ľudstva; vydavateľstvo: Fortuna Print
3. Internetové stránky: