Profil tretieho sektora na Slovensku (2000)

TRETÍ SEKTOR A HISTÓRIA
Mimovládne dobrovoľnícke aktivity majú na Slovensku hlboké tradície. Vytváranie prvých neziskových organizácií na našom území súvisí s činnosťou cirkvi a formovaním miest a meštianstva. V druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia pôsobilo na Slovensku množstvo dobrovoľníckych a svojpomocných spolkov a skupín. K prvému narušeniu kontinuity rozvoja občianskej spoločnosti došlo najskôr v roku 1939. Po krátkom povojnom oživení začalo byť spolčovanie od roku 1945 obmedzované systematicky. S nástupom komunistického režimu väčšina organizácií zanikla. Došlo k politizácii a centralizácii dobrovoľných organizácií a k ich zaradeniu spolu s politickými stranami do tzv. Národného frontu. November 1989 priniesol spolu so zmenou režimu aj obrovský rozmach občianskych iniciatív. Počet organizácií tretieho sektora a dobrovoľníkov prudko stúpol. Mimovládne organizácie (MVO) vytvorili popri vládnom a podnikateľskom sektore samostatný tzv. tretí sektor.
DESAŤ ROKOV ROZVOJA TRETIEHO SEKTORA NA SLOVENSKU
Uplynulých desať rokov charakterizuje nezvyčajný rozvoj tretieho sektora na Slovensku. Sektor zásadným spôsobom kultivuje nové hodnoty v spoločnosti ako je pomoc iným, dobročinnosť, solidarita a filantropia, ale aj participácia občanov na rozhodovaní o veciach verejných. Do povedomia širšej verejnosti sa dostáva čoraz viac jeho servisná i advokačná rola. Sektor dokazuje, že je schopný fungovať aj pod silným tlakom, vyvíja sa a dozrieva aj politicky. Buduje si nové vzťahy nielen v rámci treťosektorovej komunity, ale aj smerom k vláde, samospráve a ďalším dôležitým skupinám spoločnosti.
Schopnosť tretieho sektora dosahovať konsenzus, definovať ciele a spolupracovať, snáď najlepšie dokumentujú celoštátne kampane, do ktorých sa zapojili stovky MVO. V roku 1996 to bola kampaň Tretí sektor SOS, vyhlásená Grémiom tretieho sektora proti reštriktívnemu vládnemu návrhu zákona o nadáciách, v roku 1998 občianska kampaň OK´98 za spravodlivé a čestné voľby, ktorá výrazne ovplyvnila účasť voličov na parlamentných voľbách v septembri 1998. Ostatnou kampaňou bola Občianska iniciatíva za dobrý zákon o prístupe k informáciám, ktorá vyústila do prijatia tohto zákona v máji 2000.
Na komunikáciu a zlepšenie informovanosti využívajú MVO nové informačné technológie, ale aj vlastné publikácie a časopisy, medzi ktorými doteraz zohrával dôležitú úlohu celosektorový mesačník NonProfit. Každoročne sa organizujú desiatky konferencií, seminárov, okrúhlych stolov, ktoré sa venujú treťosektorovej problematike. Významné miesto medzi nimi patrí Stupavskej konferencii, celoslovenskému výročnému stretnutiu MVO, ktoré hodnotí vývoj sektora a určuje ciele do ďalšieho roka. Stupavská konferencia volí aj Grémium tretieho sektora, dobrovoľnú skupinu lídrov MVO, ktorej základným poslaním je obhajovať a presadzovať záujmy mimovládnych organizácií, rozvíjať spoluprácu a solidaritu v rámci tretieho sektora, vysvetľovať a popularizovať úlohu tretieho sektora doma i v zahraničí. V Grémiu majú zastúpenie MVO nielen podľa oblasti svojej činnosti, ako aj podľa krajov, v ktorých pôsobia krajské grémia tretieho sektora. Doteraz sa uskutočnilo šesť riadnych a jedna mimoriadna Stupavská konferencia.
Vlastné štruktúry, ktoré si sektor vytvoril počas desať rokov svojej novodobej existencie, mu pomáhajú reagovať na jeho konkrétne potreby ale aj vstupovať do diskusií, partnerstiev a spolupráce s inými dôležitými skupinami v spoločnosti. Okrem Grémia tretieho sektora na Slovensku fungujú viaceré strešné organizácie, ktoré operujú na národnej úrovni, ale aj MVO poskytujúce rôzne služby na národnej a regionálnej úrovni. Či už je to ChangeNet, kľúčový pre internetovú komunikáciu, alebo SAIA-SCTS, najstaršie servisné centrum so sieťou pobočiek vo všetkých krajoch Slovenska. MVO vstupujú do rôznych koalícií, aby mohli reagovať na špecifické potreby sektora. Príkladom sú rôzne zoskupenia zamerané na regionálny rozvoj úzko prepojený s decentralizáciou štátnej správy a navrhovaným novým územnosprávnym členením SR, alebo skupiny, ktoré sa usilujú vstupovať do rozhodovacích procesov súvisiacich so vstupom SR do Európskej únie.
Vznikajú nové typy organizácií, ktoré doteraz nemali zastúpenie v širokom spektre MVO. Môžeme tu spomenúť aspoň málopočetnú ale silnú skupinu analytických MVO (tzv. “think tanks”), ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú názory verejnosti ale aj politikov a predstaviteľov štátnej správy. A patria sem aj desiatky iniciatív s komunitným programom, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kvality života v danej komunite.
Význam dobrovoľníctva, teda finančne nehonorovanej práce, vystupuje do popredia. Podmienky rozvoja dobrovoľníctva sa stávajú jednou z často diskutovaných tém. Vznikajú špeciálne aktivity a projekty, ktorých cieľom je skúmať tento fenomén, oživiť jeho idey, zvýšiť počet dobrovoľníkov pracujúcich v rôznych oblastiach verejného života, dosiahnuť ich primerané ocenenie verejnosťou.
Zapájanie sa do medzinárodných aktivít a reagovanie na aktuálne medzinárodné otázky v regióne ale aj v rámci európskych či globálnych sietí je ďalšou z charakteristík tretieho sektora na Slovensku. Či už ide o aktivity slovenských MVO na Balkáne alebo o ich členstvo napr. v Európskom nadačnom centre, vo svetovej aliancii CIVICUS, v Medzinárodnej asociácii pre dobrovoľnícke úsilie.
Prieskumy verejnej mienky dlhodobo potvrdzujú, že slovenská verejnosť hodnotí užitočnosť MVO prevažne priaznivo. Imidž väčšiny MVO medzi občanmi SR sa postupne zlepšuje. Ako najužitočnejšie sú hodnotené organizácie pôsobiace v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti.
Napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam nie je možné tvrdiť, že pred tretím sektorom na Slovensku nestoja problémy, ktoré je potrebné riešiť. Otvorené sú najmä otázky jeho financovania a legislatívy, ale aj ľudských zdrojov.
LEGISLATÍVNE A DAŇOVÉ OTÁZKY

K štyrom základným typom nezávislých neziskových mimovládnych organizácií patria organizácie združujúce fyzické a/alebo právnické osoby – občianske združenia (Zákon č. 83/90 Zb. o združovaní občanov v znení zákonov č. 360/90 Zb., 513/90 Zb., 62/93 Z.Z.), neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (Zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby č. 213/97 Z.z.) a organizácie, ktoré združujú majetok - nadácie (Zákon o nadáciách č. 207/96 Z.z.) a neinvestičné fondy (Zákon o neinvestičných fondoch č. 147/97 Z.z.).
Právo občanov na združovanie garantuje Ústava SR (článok 29). Zákon o združovaní občanov nezahŕňa združovanie v politických stranách (Zákon č. 424/91 Zb. o združovaní v politických stranách) ani v cirkevných a náboženských spoločnostiach (Zákon č. 308/91 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností). Nezahŕňa ani subjekty, ktoré sa združujú kvôli podnikateľským aktivitám. Samostatné zákony upravujú aj činnosť profesijných a neprofesijných komôr, Slovenského Červeného kríža, Matice slovenskej, poľovníckych združení a rybárskych zväzov. Aktivity medzinárodných organizácií sú regulované Zákonom č. 116/85 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v znení Zákona č. 157/89 Zb. Tieto organizácie sa môžu registrovať aj podľa zákona o nadáciách, neinvestičných fondoch a neziskových organizáciách.
V slovenskom právnom systéme nie je špeciálne definovaná entita neziskových mimovládnych organizácií a neexistuje zákon, ktorý by vo všeobecnosti vymedzoval základný rámec ich aktivít a vzťahov k iným subjektom práva.
Na hospodárenie MVO sa vzťahuje Zákon č. 366/99 Zb. o dani z príjmu, Zákon č. 289/95 Zb o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a Colný zákon č. 618/92 Zb. Daňový režim MVO rieši Zákon č. 366/99 Zb. o daniach z príjmov. Organizácia je povinná podať daňové priznanie za uplynulý kalendárny rok do 31.3. na príslušnom daňovom úrade aj v prípade, ak nemá zdaniteľné príjmy.
Neziskové organizácie sú oslobodené od platenia daní z príjmu z aktivít súvisiacich s poslaním organizácie. Daň z príjmov plynúcich z aktivít nesúvisiacich s poslaním organizácie musia MVO platiť, ak ich príjem presiahne za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk. Do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Organizácií sa týka taktiež platba dane z pridanej hodnoty, dovozného cla na nakupované tovary a služby a mzdové odvody, zdaňované sú úroky z vkladov na bankových účtoch.
Dary peňažnej a nepeňažnej povahy právnických a fyzických osôb určené na podporu verejnoprospešných účelov možno odpočítať zo základu dane. Pri právnických osobách musí byť hodnota daru minimálne 2 000 Sk, pričom v úhrne možno odpočítať najviac 2% zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie aktivít stanovených §20 zákona 366/99 Zb. Pri fyzických osobách je to 500 Sk. Maximálne možno odpočítať dar vo výške 10% zo základu dane. Ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk.
S účinnosťou od 1.1.2000 schválila Národná rada SR zmeny v zákone o daniach z príjmov. Najdôležitejšiu zmenu, týkajúcu sa tretieho sektora, prináša §48, ktorý umožňuje použiť daňovníkovi 1% zo zaplatenej dane z príjmov na verejnoprospešný účel, a to v prospech ním určenej fyzickej alebo právnickej osoby. Tento predpis nadobúda účinnosť 1.1.2002.
Legislatívny rámec, týkajúci sa neziskového sektora na Slovensku, sa stal v priebehu posledných desiatich rokov predmetom viacerých zmien. V súčasnosti sa vedie širšia diskusia najmä o novom zákone o nadáciách, ako aj o novelizácii zákona o neziskových organizáciách. Návrhy nových právnych noriem, ktoré by mali upravovať existenciu nadácií, neinvestičných fondov a neziskových organizácií v budúcnosti, sú pripravené a prekonzultované s Ministerstvom spravodlivosti SR. Predpokladá sa, že čoskoro bude predložená aj novela zákona o občianskych združeniach, spracovaná Ministerstvom vnútra SR. MVO majú taktiež záujem, aby došlo k zmenám v prijatom tzv. “1% zákone”, ktorý by sa mal riešiť osobitným predpisom, určujúcim podmienky pre príjemcov darov, ako aj postup pre realizáciu tohto ustanovenia zo strany daňovníkov ale aj ďalších zainteresovaných inštitúcií. Daň by sa mala dať použiť výlučne v prospech právnických osôb.
FINANCOVANIE NEZISKOVÉHO SEKTORA
Financovanie tretieho sektora na Slovensku má charakteristické rysy spoločné pre všetky transformujúce sa krajiny v strednej a východnej Európe a zďaleka sa nepriblížilo očakávaniam. MVO sú stále výrazne závislé na zahraničných finančných zdrojoch. Otázky finančnej udržateľnosti, systematickejšieho a transparentného financovania sektora zo štátnych zdrojov, získavania prostriedkov z poplatkov za vlastnú činnosť, diverzifikácie zdrojov, ako aj zmien v existujúcej legislatíve sú v treťom sektore predmetom veľmi živej diskusie.
Domáce a zahraničné verejné zdroje
Vláda má k dispozícii rôzne mechanizmy, ktorými sa môže podieľať na spolufinancovaní MVO. Okrem nepriamej podpory, ktorá znamená vytváranie vhodného legislatívneho a daňového prostredia, je to aj priama podpora, teda priame financovanie MVO zo štátnych zdrojov, a to formou poskytovania dotácií, realizáciou kontraktov a zmlúv a prerozdeľovaním výnosov z lotérií, verejných zbierok a ďalších podobných hier. Situácia v oblasti priamej finančnej podpory MVO z verejných zdrojov nie je zatiaľ dostatočne prehľadná a jasná, informácie o rozdeľovacích mechanizmoch sú často nedostupné, čím sa prirodzene stráca aj možnosť sledovania účelnosti a efektivity využitia týchto prostriedkov.
Pre ilustráciu uvádzame výšku finančných prostriedkov prerozdeľovaných v rámci rozpočtovej kapitoly 64201, určenej pre “občianske združenia, nadácie a podobné organizácie” v r. 1996-2000.
Finančné prostriedky vyčlenené pre MVO v rámci štátneho rozpočtu
r. 1996 r. 1997 r. 1998 r. 1999 r. 2000

Položka 64201 (v mil. Sk) 1438,6 1063,3 1388 864,4 977,6
% z celkových výdavkov štátneho rozpočtu 0,75 0,49 0,7 0,44 0,48
Zdroj: Návrhy štátnych záverečných účtov 1996, 1997, 1998. Návrh štátneho rozpočtu 1999, 2000, MF SR.
Pozn.: Hodnoty v rokoch 1996-1998 predstavujú skutočné výdavky, v rokoch 1999 a 2000 plánované.
Okrem finančných prostriedkov prerozdeľovaných rôznymi rezortami a štátnymi fondami (v roku 1999 existovalo 12 štátnych fondov podieľajúcich sa na finacovaní MVO) sa MVO so svojimi projektami môžu obracať aj na zahraničné vládne inštitúcie, najmä veľvyslanectvá, ktoré prostredníctvom rôznych grantových programov taktiež podporujú ich činnosť. K najaktívnejším inštitúciám a programom doteraz patrili Americká informačná služba, Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj, ktorá spravovaním svojho program Tvoja zem poverila na základe kontraktu nezávislé nadácie Ekopolis a ETP Slovensko, britský Know How Fund, Holandské veľvyslanectvo a jeho program MATRA, Kanadské veľvyslanectvo a Delegácia Európske únie, ktorá okrem iného úzko spolupracovala s ďalšou nezávislou inštitúciou - Nadáciou pre podporu občianskych aktivít.
Nadácie
Na Slovensku je dnes registrovaných viac ako 470 nadácií. Väčšina z nich je operačných, len malý počet poskytuje granty ďalším inštitúciám či jednotlivcom. Podľa dostupných informácií na Slovensku je len päť nadácií zo základinou viac ako 1 milión korún, pričom len tri z nich majú základinu okolo desať resp. viac miliónov. Ak porovnáme situáciu s Českou republikou, zistíme, že z výnosov privatizácie cez Nadačný investičný fond boli poskytnuté prostriedky zatiaľ 39 domácim českým nadáciám v sume 500 mil. Čk na základiny vo výške od 1 do 40 miliónov Čk. A ďalšie dve miliardy budú ešte prostredníctvom fondu rozdelené.
Nadácie, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji tretieho sektora na Slovensku a patria medzi najväčších donorov, sú často len redistribútormi fondov získaných zo zahraničia a nemajú na Slovensku vytvorenú vlastnú základinu. V posledných rokoch vznikajú na Slovensku aj tzv. komunitné nadácie, ktoré si postupne vytvárajú vlastné základiny. Sú zamerané na podporu občianskych iniciatív a medzisektorovej spolupráce na miestnej úrovni. Medzi najvýznamnejšie nadácie registrované na Slovensku, ktoré podporujú rôzne typy aktivít a programov, patria Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, financovaná americkým filantropom G. Sorosom, Nadácia pre podporu občianskych aktivít, financovaná z prostriedkov PHARE, Nadácia Ekopolis a ETP Slovensko, Nadácia pre deti Slovenska, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Regionálne environmentálne centrum, Karpatská nadácia, German Marshall Fund.
Okrem inštitúcií registrovaných na Slovensku je tu aj skupina zahraničných nadácií, ktorá nemá u nás sídlo. Pre rozvoj občianskej spoločnosti mali doteraz mimoriadny význam. Patria k nim americké Charles Stewart Mott Foudation, Ford Foundation, Rockefeller Brothers Fund, National Endowment for Democracy, japonské Sasakawa Peace Foundation a Nippon Foundation, z Európy Spolupracujúce holandské nadácie pre strednú a východnú Európu, britský Charity Know How a Westminster Foundation ale aj nemecké Friedrich Ebert Stiftung a Konrad Adenauer Stiftung.
Grantové organizácie pôsobiace na Slovensku vytvorili v roku 1998 neformálne zoskupenie – Fórum donorov, ktorého poslaním je zvýšiť efektívnosť rozdeľovania grantov a vytvoriť podmienky pre zlepšenie finančnej podpory tretieho sektora.
Príjmy z darov právnických osôb a individuálne darcovstvo
Darcovstvo, teda poskytovanie finančných alebo vecných darov na verejnoprospešné účely prostredníctvom zníženia daňového základu, je ďalšou možnosťou ako podporovať MVO. Podľa údajov Ústredného daňového riaditeľstva SR počet právnických osôb a suma poskytnutých darov, ktoré venovali na verejnoprospešné účely za posledné štyri roky, sa znižuje. U fyzických osôb zaznamenávame postupný vzostup celkovej sumy, aj keď počet fyzických osôb z celkového počtu platcov dane bol v roku 1999 najnižší. Štatistiky nerozlišujú, či ide o dar poskytnutý štátnej, cirkevnej organizácii alebo MVO.
Okrem darov, ktoré umožňuje existujúca legislatíva, sú stále populárnejšie dobrovoľné zbierky. Medzi výnimočné príklady z roku 1999 patrí kampaň Hodina deťom Nadácie pre deti Slovenska, prostredníctvom ktorej sa vyzbieralo zatiaľ rekordných 13 mil. Sk určených na projekty zamerané na prácu s deťmi. Pomaly už k tradičným aktivitám patrí finančná zbierka Dobrá novina, ktorú organizuje od roku 1995 v čase Vianoc a nového roka Hnutie kresťanských spoločenstiev detí - eRko. Len v roku 1999 spievalo koledy 12 000 detí v 50 mestách a obciach Slovenska a vyzbieralo skoro 7 mil. Sk určených na rozvojové projekty v Afrike. Od roku 1997 organizuje Liga proti rakovine Deň narcisov, kampaň na podporu programov prevencie, včasnej diagnostiky a liečby rakoviny. V roku 2000 sa do kampane zapojilo skoro 6 000 dobrovoľníkov, vyše 200 miestnych sponzorov, 100 celoslovenských, regionálnych a miestnych médií a vyzbieralo sa vyše 6,6 mil. Sk.
TRETÍ SEKTOR V ČÍSLACH
Po zmene politického systému v roku 1989 počet organizácií tretieho sektora prudko stúpol. Podľa údajov získaných z Ministerstva vnútra SR a uvedených v Obchodnom vestníku bolo v apríli 2000 zaregistrovaných 17 844 občianskych združení, nadácií, neinvestičných fondov a neziskových organizácií.
Právna forma Počet %
Občianske združenia (spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, medzinárodné MVO) 17 000 95,3
Nadácie 472 2,7
Neinvestičné fondy 269 1,5
Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby 103 0,5
Spolu 17 844 100,0
Zdroje: Obchodný vestník a Ministerstvo vnútra SR
Prax ukazuje, že nie všetky registrované MVO sú aktívne a mnohé športové, kultúrne, voľnočasové organizácie sa často neidentifikujú ako organizácie tretieho sektora.
Mimovládne organizácie dnes pôsobia v rámci územia celého Slovenska, aj keď medzi väčšími mestami a vidiekom, ak aj jednotlivými regiónmi sú značné rozdiely. Nasledujúca tabuľka, ktorá čerpá údaje z databázy SAIA-SCTS, v ktorej je evidovaných asi 2500 organizácií, nám aspoň čiastočne poskytuje obraz o geografickom rozložení MVO na Slovensku.

Kraj Nadácie Obč. združ. Neinv. fond Nezisk. org. Iné Spolu %
Bratislava 196 512 95 25 36 864 35,0
B. Bystrica 33 174 24 4 17 252 10,2
Košice 61 176 31 15 22 305 12,4
Nitra 41 136 32 10 13 232 9,4
Prešov 41 155 24 12 19 251 10,0
Trenčín 15 119 13 16 9 172 7,0
Trnava 34 86 22 10 6 158 6,4
Žilina 51 125 28 11 19 234 9,5
Spolu: 472 1 483 269 103 141 2 468 100,0
Podľa údajov zachytených v uvedenej databáze sa najviac organizácií orientuje na prácu s mládežou, potom nasleduje vzdelávanie a veda a na treťom mieste je humanita a charita. Najmenej MVO uvádza aktivity orientované na ľudské práva a komunitné iniciatívy.
Prieskum zamestnanosti v treťom sektore na Slovensku sa uskutočnil v roku 1996. Podľa údajov tohto prieskumu pracuje v neziskovom sektore 18 822 zamestnancov v prepočte na plný úväzok, čo je približne 1% z celkovej zamestnanosti. V úlohe dobrovoľníkov sa do činnosti MVO zapája celkom 237 998 ľudí, čo by v prepočte na plný pracovný úväzok predstavovalo ďalších 7 231 osôb. Dobrovoľníci najčastejšie pomáhajú pri športovej a rekreačnej činnosti. Okolo 44 000 ľudí vykonáva prácu na dohodu.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

Pri zostavení tohto informačného materiálu bolo využitých viacero publikácií a výsledkov výskumov, ktoré publikovali najmä Nadácia SPACE, Inštitút pre verejné otázky a SAIA-SCTS.