Často krát sa nám stane pri čítaniach zo Svätého Písma, že udalosti nie celkom rozumieme. Alebo, niekedy ju považujeme za príliš rozprávkovú a málo pravdepodobnú. Keďže opýtať sa zvyčajne bojíme, zostáva v nás pochybnosť, ktorá sa môže časom premeniť na nedôveru. Pritom, stačí tak málo…
U niektorých ľudí vzbudia otázniky a vylúdia úsmevy viaceré rozprávania z knihy Genezis. Medzi ne patrí aj príbeh o potope sveta. Všetci dobre poznáme peripetie Noeho, ktorý sa jediný, spolu so svojou rodinou a párom zo všetkých zvierat, zachráni vo svojej arche. Povieš si, a stalo sa to vôbec? Donedávna sa myslelo, že jedinou správou o tejto udalosti je Biblia, ale dnes tomu už tak nie je. Príbeh sa vo svete nachádza asi v 68 výpovediach. Najviac ich je z Ameriky (až 37), a najmenej z Európy (len 4), ale zastúpené sú všetky obývané kontinenty. O čom to svedčí? Podľa vedcov je každý opis náboženským vysvetlením hrozných dažďov a záplav, ktoré nastali na konci poslednej doby ľadovej (asi pred 70 000 rokmi), o ktorých sa znalosti medzi ľuďmi rozšírili už v neolite (6000 – 4500 r. pred Kr.). Podľa niektorých je to spomienka na menšie záplavy, ktoré sa odohrali v Mezopotámii 4000 rokov pred Kr. Noe, Utanapištim, Xisuthros, Manu a ďalší, sú jediní záchrancovia preto, lebo ich správanie bolo aj medzi všetkými zlými, spravodlivé a dobré (napr. Ind Manu ochránil malú hovoriacu rybku). Kvôli tomu ich Boh cez nejaké znamenie upozorní, aby si postavili koráb a čakali. Skoro vo všetkých prípadoch sú vysmiati od svojich súkmeňovcov, ale nevzdajú sa a čakajú na vodu, ktorá nedá na seba dlho čakať. Asi najpodstatnejším prvkom opisu, hlavne v Biblii, nie je ani tak katastrofa potopy, ale to že Boh nezabúda na spravodlivého a ponúka mu svoju zmluvu. To platilo za čias Noeho, a platí to i dnes. Boh nikdy nezabudne na svojich hrdinov, ktorí sú mu verní, aj keď majú možno len 15 rokov.