Minojská kultúra

Úvod

„Na šírom, vínovočervenom mori sa nachádza zem, rovnako krásna ako bohatá, s dorážajúcimi vlnami ... je to Kréta s nespočetným obyvateľstvom v deväťdesiatich mestách. Medzi nimi Knossos, veľké mesto kráľa Minoa, ktorého si veľký Zeus na celých deväť rokov vybral za dôverníka.“ Týmito slovami opísal Homér Kolísku európskej civilizácie.
Kréta je najjužnejším ostrovom Európy. No týchto 8259 km2 zeme, týčiacej sa z vôd stredozemného mora, nie je zaujímavých len z geografického hľadiska. Z každého miesta na ostrove, z každej hrste červenkavej hliny dýcha história.
Strategická poloha najväčšieho gréckeho ostrova medzi troma kontinentami bola príčinou, prečo bola Kréta len málokedy nezávislá. Vyspelú minojskú kultúru, o ktorej je celá moja práca, zničil pravdepodobne vpád gréckych kmeňov a keď sa tu udomácnili, prišli iné, takisto grécke, aby ovládli túto nádhernú krajinu. Neskôr bola Kréta pod nadvládou Rimanov, Arabov, Benátčanov, Turkov, počas druhej svetovej vojny Nemcov až nakoniec sa stala súčasťou Helénskej republiky. Ale jej poloha bola aj výhodná, lebo kréta susedila s mnohými vyspelými civilizáciami (Egypt, Mezopotámia, Palestína a i.)
No Kréťania sa pokoriť nedali. Aj dnes je to hrdý národ, ktorý nadôveruje nie len cudzincom, ale ale aj „štátu“ v Aténach. No najdôležitejšia bola a je pre miestnych mužov česť. Ak sa niekto dotkol cti Kréťana, stihla ho ešte v nedávnej minulosti vendetta, krvná pomsta.
Boj proti cudzím nadvládam ani dnes nie je zabudnutý. Čierna farba v ľudovom kroji vyjadruje trvalý smútok nad padlými príbuznými a v starých tavernách aj dnes visia fotografie otcov rodín s puškou v ruke a s nábojovým pásom cez prsia.
Ale ani toto Kréte neuberá z jej krásy. Rozľahlé olivové háje, pomarančovníkové sady, vinice a všade sa pasúce kozy bezoárové dodávajú krajine, nad ktorou sa do výšky týčia vrcholky Bielych hôr, v zime naozaj bielych, nenapodobiteľný ráz. Práve na tomto ostrove opradenom legendami sa ľudia dožívajú rekordného veku. Na každého obyvateľa tu pripadá až päťdesiat olivovníkov.
Aj preto sa stala Kréta krajinou tajomných Mínojcov, možno obyvateľov dávnej Atlantídy. Národa, ktorý ovládol celú oblasť dnešného Grécka, obchdodoval s mestami severnej Afriky a Malej Ázie a nakoniec z nevysvetliteľných príčin zmizol a zanechal po sebe len rozľahlé paláce, ktoré svedčia o tom, že ten, kto tu žil, nebol hocikto.

1. Kto boli Mínojci ?


Pojmom „Mínojská kultúra“ označil, na počesť kráľa Minosa, archeológ sir Arthur Evans, objaviteľ Knósskeho paláca, kultúru na Kréte v období 3000/2700 – 1150 pnl, ktorá bola objevená z veľkej časti vďaka nemu.
V niektorých prameňoch sa táto kultúra spomína ako „Krétska“ alebo „Minoská“. Evans rozdelil toto obdobie na niekoľko dôb:
raná doba mínojská I. – 3000 alebo 2700 – 2500 pnl – obdobie po neolite, vtedy sa objavuje prvá maľovaná keramika a medené nástroje
raná doba mínojská II. – 2500 – okolo r. 2100 pnl – charakteristické kamenné vázy, mramorové idoly a prvé glyptické práce
raná doba mínojská III. – okolo r. 2100 – 2000 pnl – tzv. predpalácové obdobie
stredná doba mínojská I. a II. – 2000 – 1750 – obdobie výstavby veľkých palácov vo Faiste, knosse a iných, ktoré neskôr zničilo pravdepodobne zemetrasenie. Kráta sa však potom pomerne rýchlo spamätala.
stredná doba mínojská III. – 1750 – 1570 pnl – paláce boli nanovo postavené väčšie, komplexnejšie a krajšie, steny boli prokrzté maľbami a freskami, kresby na keramike znázorňovali bežný život. Potom prišla ďalšia katastrofa – výbuch sopky na Thére (dnes Santorin) spôsobil zemetrasenie, ktoré opäť zničilo paláce
neskorá doba minojská I. a II. – 1570 – 1400 pnl – opätovná rekonštrukcia palácov a výstavba nových, v umení prírodné námety, prechod z hieroglyfického písma k lineárnemu (viď „Písmo“). Okolo r. 1450 odrazu civilizácia zmizla. Nespôsobila to prírodná katastrofa, ale pravdepodobne invázia gréckych kmeňov. predpokladá sa, že Krétu ovládli ako prví Achájci.
V tom období sa v Mykénach začala neskorá doba heladská alebo mykénska: neskorá doba minojská III. – okolo r. 1400 – 1150 – toto obdobie sa nazýva aj popalácová doba. V Mykénach sa našli mnohé rpedmety z Kréty, pravdepodobne korisť po vydrancovaní ostrova. V mykénskom umení môžeme pozorovať aj krétske prvky. Napr. na slávnej Levej bráne je reliéf stĺpu typického pre Knóssos. Ale tieto dve kultúry nestály vždy proti sebe. Okolo r. 1500 pnl jestvovali medzi oboma kultúrami blízke vzťahy. No nakoniec obe civilizácie zanikli. To bol koniec krétskeho popalácového obdobia.

Ale odkiaľ sa Minojci vzali? Ani odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Boli to potomkovia prvých ľudí z obdobia asi 7000 rokov pnl, ktorí sa živili zberom plodov a neskôr začali pestovať plodiny , chovať zvieratá a vyrábať a používať prvé nástroje? Alebo to boli prisťahovalci z Afriky? Prvú tézu možno vyvrátiť, lebo podľa výskumov prví osadníci nemali záujem sa tu natrvalo usadiť. Druhá téza, ktorej autorom je sir Evans je pravdepodobnejšia. A možno je skutočná pravda niekde úplne inde, ale tú sa nám možno nikdy nepodarí nájsť.
A ako vyzerali? Toto je už jednoduchšia otázka, lebo sa zachovali fresky a maľby znázorňujúce ľudí. Muži boli tmavšej pleti ako ženy. Mali tmavé oči a vlasy. Tie boli pravdepodobne kučeravé. Kréťania boli nízkeho vzrastu.
Ženy mali významné postavenie. Mohli sa zúčastňovať všetkých verejných zhromaždení, náboženskýczh obradov a športových hier.
Často sa opakujúcimi symbolmi boli v tom období dvojité sekery, typické stĺpy ako v Knosse a býk.

1. 1. Písmo

Z minojského obdobia sa nám zachovalo najmä z Knossosu množstvo tabuliek z hliny popísaných dvoma druhmi nealfabetického písma, ale predtým boo používané ešte jedno.
Čiže rozlišujeme tri druhy vtedy používaného písma :
1. hieroglyfické (piktografické) pímo – toto písmo je najznámejšie z disku nájdeného vo Faiste. Zatiaľ sa ho však nepodarilo rozlúštiť.
2. lineárne písmo A – toto písmo sa zkladalo z jednoduchých symbolov zložených z čiariek. Našlo sa napr. v Knosse. nikdy nebolo rozlúštené.
3. lineárne písmo B – po roku 1450 sa začal používať tento typ písma. Aj tabuľky s týmto písmom sa našli v Knosse, ale tiež aj v Mykénach a v meste Pylos, v Messánii v srdci Grécka. Boli to administratívne záznamy. Brit Michael Ventris vychádzal z predpokladu, že toto písmo s neideografickými znakmi by mohlo zodpovedať slovám s gréckymi koreňmi, a s pomocou svojho krajana Johna Chadwicka sa mu podarilo v roku 1952 rozlúštiť 65 z deväťdesiatich slabičných znakov lineárneho písma. Zomrel v roku 1956, ale aj po jeho smrti sa pokračovalo vo výskume. Zistilo sa, že texty boli napísané v indoeurópskom jazyku. Bola to gréčtina s prvkami podobnými arkadocyperskému dialektu. Z toho možno usúdiť, že okolo r. 1500 – 1450 pnl prenikol na Krétu grécky ľud, ktorý si osvojil kultúru porazených Minojcov.

1. 2. Architektúra


Mínojská kultúra bola technicky veľmi vyspelá. Paláce a mestské sídliská boli pospájané zložitou spleťou ulíc. cesty viedli aj do menších obcí, rybárských osád, dedín (napr. Gournia) a takisto do svätýň.
Obytné domy mali obdĺžnikový pôdorys a boli postavené z kameňa a sušených tehál. Mali malé miestnosti, spletité chodby a tvorili súvislé rady pozdĺž ulíc.
Najväčším dielom mínojskej architektúry bol Knossos (bližšie „Knossos“). Vyznačoval sa rafinovaným kanalizačným systémom s trojakým potrubým: prvé bolo určené pre pitnú vodu, druhé na dažďovú vodu a tretím sa odvádzala špinavá voda a fekálie. Možno práve kvôli zložitej architektúre pripomínal neskoršie Grékom labyrint.
Všetky paláce mali obdĺžnikové námestie okolo ktorého boli rozmiestnené obytné a úžitkové priestory a možno aj svätyne. Samostatné chrámové stavby neboli nájdené. Bohato a zložito boli zdobené hlavne vstupy stĺpové schodištia. Schodištia boli osvetlené buď priamo alebo svetlíkmi. Strechy boli rovné. Steny so štukovou omietkou zdobili fresky a maľby. To všetkých palácoch sa nachádzali lustráne kúpele, slúžiace na obradnú očistu. Takisto tam bola sústava stĺpov a dverí, ktoré sa otvárali a zatvárali podľa toho, aká bola teplota v miestnosti žiadúca.

1. 3. Keramika a maliarstvo

Mínojské predhelénske umenie vcelku vyžaruje pokoj. Je to kultivované, civilizované mestské umenie. Predmety, ktoré sa zachovali, dokazujú vkus Kréťanov a vzbudzujú predstavu, že boli kultivovaní a uhladení. no pravda bola iná. Dnešného človeka by zarazila ich brutalita, barbarstvo a poverčivosť. Ale ani v egyptskom alebo mezopotámskom umení nenájdeme takú vyberanosť. A na rozdiel od helénskej civilizácie má v ňom prevahu cit nad rozumom, čo dodáva tomuto umeniu niečo, čo nenájedeme nikde inde.

Krétska keramika mala pozoruhodnú hodnotu. Zachované vázy a konvice sú jedným z vrcholov svetovej keramiky. Najstaršia ručne modelovaná keramika z obdobia 1900 –1600 pnl sa nazýva Kamarská podľ a miesta nálezu – jeskyne kamares ne južnej strane pohoria Ida. ale výrobky v tomto štýle sa našli aj vo Faiste. Zdobené boli motívmi kriviek a špirál bielej farby na čiernom podklade so škvrnkami žiarivých farieb – červenej, žltej, hnedooranžovej. táto keramika nie je zaujímavá len z technického ale aj z estetického hľadiska. Patrí k najpôvabnejšej keramike staroveku.
Neskôr, v období 1700 – 1400 pnl, sa vyrábala keramika klasickejšieho typu. Zachovali sa nám prekrásne amfory s malými uchami, džbány, ale aj menšie nádoby s jedným uchom, pripomínajúce takmer barokový sloh. Boli zdobené maľbami s prírodnými motívmi, zvyčajne na bledom podklade.
Ďalším druhom je keramika gournijská, ktorá je menej honosná. Často má guľovitý tvar a je zdobená morskými živočíchmi, najmä sépiami, a niekedy aj trsmi morských rias. Táto výzdoba svedčila o presnom a dôkladnom sledovaní prírody.

Steny palácov zdobili fresky a maľby. Tie zozačiatku znázorňovali ľudské postavy. Telá boli maľované spredu, ale hlavy z profilu. Mínojci nepoznali priestorovú hĺbku. neskôr sa aj v tejto oblasti začal oplatňovať prírodný motív. Maľované boli ľalie, opice, bažanty vo fantazijnej rajine. Známe sú napr. delfíny z kráľovninho magarónu v Knosse.
Na maľbách boi zachytené aj výjavy zo života. Napr. prinášanie obetí radom mužov a žien, sediace alebo stojace skupinky žien s odhalenými prsiami, výjavy z obradu s býkom (viď „Politika, náboženstvo, ...“)a iné.
Symbolom moci kráľa Kréty bol tuleň, ktorý je zobrazený aj v Knosse v trónnej sále. Tuleň bol vtedy kráľom stredomoria, podobne ako krétsky kráľ. Tiež bol symbolicky zobrazovaný ako chobotnica s veľkými očami a obrovskými chápadlami. Znázorňovala tiež Minoovu moc.
Sochárstvo v tom období sa nezaoberalo väčšími sochami, ale len malými soškami, ktoré najčastejšie zobrazovali buď hadiu bohyňu alebo kňažky s hadmi ovíjajúcimi sa im okolo rúk. Sošky boli vyrábané z hliny, bronzu, alebo slonoviny a boli maximálne 25 cm vysoké.

1. 4. Politika, náboženstvo a vzťahy s inými krajinami


Krétska civilizácia sa opierala o menšie kráľovstvá a neskôr, v období najväčšieho rozkvetu, t.j. 1750 – 1400 pnl, tvorila jednotnú monarchiu, na čele ktorej stál Minos (tak bol nazývaný kráľ) s neobmedzenou mocou. Mal najvyššiu štátnu, súdnu aj cirkevnú moc. Hlavným mestom bol Knossos.

Kréťania uctievali pravdepodobne jedno z podsvetných božstiev, ktorého kňažkami boli mladé ženy. O tom svedčia spomínané sošky. Zobrazovali mladé štíhle dievčatá s veľkými očami, vysokými pokrývkami hlavy a rukami vystretými, akoby ukazovali hady ovíjajúce sa okolo nich. Oblečené mali dlhé zvonové sukne, niekedy s volánmi, v páse stiahnuté a veľmi obtiahnuté živôtiky odhaľujúce prsia.
Typickým obradom, spojeným pravdepodobne s náboženstvom, bolo preskakovanie býka tak, že ho muž chytil za rohy, vyšvihol sa, urobil nad jeho chrbtom premet a dopadol tsne zaňho. Presný význam tohto úkonu nie je známy, ale duchovný charakter je istý, lebo býk bol posvätným zvieraťom.

Dôvodmi, prečo paláce nemali hradby, bol dlhodobý mier a silné loďstvo Kréty, ktoré chránilo ostrov. Vďaka tomuto loďstvu si Kréta podmanila skoro celé dnešné Grécko a ostrovy Egejského mora. Táto oblasť bola pod krétskou nadvládou do 16. storočia pnl. Od podrobených miest vyberala dane a tiež museli na Krétu posielať mladých ľudí, aby sa priučili miestnym zvykom änapr. skákaniu cez býka), ale doma boli označovaní za rukojemníkov (známa báj o Tezeovi a Ariadne), hoci žili ako kráľovskí hostia v Knosse.
Vďaka loďstvu udržiavala Kréta čulé obchodné vzťahy s inými krajinami. Napr. s Egyptom spolupracovali už mnoho rokov a podarilo sa im preniknúť so svojou tvorbou do tejto ríše a naopak, v knosse sa našlinapodobeniny egyptských posvätných chrobákov, skarabeusov, označených pečaťou faraónov z niekoľkých dynastií. Z Egyptu bola dovážaná aj slonovina. Tiež sa ako prví plavili Kréťania do západného stredomoria, kde takisto zanechali stopy svojej kultúry.

2. Mínojské paláce


Za začiatok archeologických výskumov v egejskej oblasti sa považuje rok 1870, kedy Henrich schliemann začal skúmať pozostatky Tróje. Neskôr sem prichádzali expedície z rôznych krajín. Aby rivalita nenarúšala prácu, každá skupina si vyhradila výskum určitej svätyne, zrúcaniny, alebo mesta starovekého Grécka. Roku 1875 odkryli nemci svätyňu v olympii a vzápätí na to urobili Francúzi výkopy v Delfách. Nemci pokračovali v priené a v Pergamone, rakúska expedícia skúmala Efez, Americká Argos a Sardy, Briti pracovali v Korinte a Gréci kopali pod Akropolou a v mestách Eleusis a Epidauros. Takto začala nová zlatá horúčka. tentoraz za pokladmi antiky.
Každý si myslel, že začiatky miestnej kultúry boli okolo roku 1000 pnl. Až začiatkom 20. storočia zistili, ako veľmi sa mýlili. Že história Grécka je oveľa staršia.

Keď Schliemann objavil Mykény (1874), vedel o civilizácii na kréte len veľmi málo. Až po prvých výkopoch talianskej expedície vo Faiste, Kamare a v Hagii Triade koncom 19. storočia začali dokazovať veľkosť tejto doposiaľ neznámej kultúry.
Neskôr objavil sir Arthur Evans Knossos, najväčší z doposiaľ nájdených palácov, opradený legendami o Minotaurovi a labyrinte. Potom boli objavené ešte dva paláce – palác v Kato Zakros (1901 – 1962) a v Malii (práce pokračujú dodnes).
Ďalšou významnou archeologickou oblasťou z mínojského obdobia je Gournia – zachovaná dedina z mladšieho palácového obdobia.

2. 1. Knossos


V roku 1878 objavil grécky veľkoobchodník Mínos Kalokairinos z Heraklionu približne päť km severne od svojho domova, na vyvýšenine Kefala, budovy skladov, ktoré patrili, ako sa neskôr zistilo, k západnému krídlu. Našiel tiež dvanásť pytoií a iných menších váz. V tom období bola založená spoločnosť, ktorá chcela pokračovať v archeologických prácach a založiť múzeum v Heraklione. Kréta však bola vtedy pod správou Turecka a všetky práce boli zastavené.
Americký novinár W. J. Stillman, ktorý istý čas pôsobil na Kréte ako veľvyslanec spojených štátov, chcel vo výkopoch pokračovať, ale aj jeho zastavila turecká vláda. O Kefalu a jej poklady sa začal zaujímať aj Schlimann, ale takisto sa nedohodol s tureckou vládou.

Až nakoniec, v roku 1893 prišiel na Krétu britský archeológ Arthur John Evans, ktorý sa zaujímal najskôr o pečate so zvláštnymi znakmi, o ktorých si myslel, že pochádzali z Kréty. V roku 1895 sa mu podarilo za pomoci jedného zo zakladateľov spoločnosti, ktorá chcela zriadiť múzeum, odkúpiť pozemok na plošine Kefala, ale až po vyhlásení autonómie Kréty v roku 1898, 23. 3. 1900. V tom roku bola narýchlo založená súkromná spoločnosť Cretan exploration found, ktoré zabezpečovala prísun ďalších financií.
Už po piatich dňoch mohol Evans s určitosťou povedať, že to, čo našiel, bolo staršie ako Schliemannove nálezy z Mykén. 13. apríla objavil tzv. Minosov trón. Zo začiatku pracovalo v oblasti 30 robotníkov, neskôr ich Evans zamestnával okolo sto.
Za dva roky bol skoro celý palác odkrytý. Avšak počas prvej svetovej vojny boli práce pozastavené. Znovu sa obnovili v r. 1922 a pokračovali až do roku 1932. Okrem odkrytia paláca, evans ho aj čiastočne zrekonštruoval. preto pôsobí úplne iným dojmom ako ostatné paláce.
Po druhej svetovej vojne sa práce opäť obnovili a dodnes sa úplne nezastavili.

Otázniky okolo Knosskeho palácu
Čo vlastne o Knosskom paláci vieme? Postavili ho okolo r. 2000 pnl a dvakrát ho zničili prírodné katastrofy, po ktorých bol zrekonštruovaný a zväčšený. A potom zmizol spolu s celou civilizáciou.
Legendu o bájnom kráľovi Minosovi, Tezeovi, Ariadne, Minotaurovi a labyrinte pozná každý z nás. Bola to pravda, alebo len rozprávka? Možno niečo medzi tým.
Slovom Minos pravdepodobne označovali Kréťania svojho kráľa tak, ako napr. mali Egypťania faraóna, či Rimania Caesara. Tezeus bol pravdepodobne jedným z „rukojemníkov“ z pevniny a Ariadna? Že by to bola kňažka s kadmi okolo rúk? Ak by bola všetko toto pravda, obávané monštrum Minotauros bol posvätným býkom určeným na tauromachie – už spomínané náboženské obrady spočívajúce v preskoku cez býka. No a labyrint bol predsa samotný Knossos, v ktorom bolo len na jeho počiatku, keď mal rozlohu len 22 000 m2 (čo je menej ako 150 X 150 m), 800 – 1300 miestností. bola to spleť chodieb, často slepých. Preto neskorší Gréci tento palác pomenovali labyrintom. Túto ideu utvrdzovalo aj to, že mal len dva východy – jeden na severnej a jeden na južnej strane.
Ale je tu aj druhá možnosť. Čo ak Knossos vôbec nebol palác, ako sa domnieval Evans, ale jedno veľké mauzóleum alebo svätyňa? Niektorí archeológovia poukazujú na to, že Knossos mohol byť len ťažko obytným palácom. poukazujú na jeho nevýhodnú polohu na nechránenom návrší. Lenže možno argumentovať, že Mínojci sa nemali čoho báť. Veď ovládli prakticky celé stredomorie a to hlavne svojím silným loďstvom.
No potom je tu ešte pár ďalších otázok, na ktoré už odpoveď nie je taká jednoduchá. Odkiaľ získavali vodu pre takmer 100 000 obyvateľov, keď nablízku bolo len málo prameňov?
A prečo sú kráľovské izby vo vlhkom podzemí bez akýchkoľvek okien? Len ťažko možno uveriť tomu, že panovník by dobrovoľne býval v takých priestoroch.
No a napokon, kde sú kuchyne a stajne, ktoré boli samozrejmé pre stavbu takého významu?
Nemecký archeológ Hans Georg Wunderlich vyslovil názor, že palác mohol byť obrovským mauzóleom určeným pre mŕtvych, ktoré nikdy nebolo obývané. Vysoké hlinené amfory, o ktorých sa predpokladalo, že obsahovali obilie, olej a olivy, sú podľa neho urnami, kde sa mŕtvoly konzervovali medom.
Kamenné silá sú zas sarkofágy a kanalizácia zariadenie na privádzanie tekutín potrebných pri balzamovaní tiel. Potom mohol byť Minotaurus stelesnením Smrti, alebo strážcom pokoja mŕtvych, ktorý ich chránil pred vykrádačmi hrobov.
Lenže, kde tie všetky mŕtvoly sú? Nenašli sa tam totiž nijaké ľudské pozostatky a ani popol z kostier. A na tie otázky by sa možno tiež našla odpoveď. Je možné, že vodu získavali zo zdrojov, o ktorých nevieme a keďže poznali kanalizáciu, mohli ju získavať zo vzdialenejších oblastí.. A kráľ mohol mať nejakú psychyckú alebo inú poruchu, kvôli ktorej nemohol vyjsť na denné svetlo. Stajne nemuseli vôbec potrebovať, pretože sa živili väčšinou rastlinnou potravou, morskými rybami a ulovenou zverou. Ale uvádza sa, že jedli kozí syr. no kozy mohli chovať mimo paláca, na okolitých lúkach a pasienkoch. Otázka kuchýň však ostáva nazodpovedaná.

Možno práve to, že Knossos, jeho význam a osud sú nám neznáme, robia ho krajším a mystickejším. Jeho červené stĺpy vždy budú hovoriť príbeh o Minotaurovi a kráľovská sieň nás bude nabádať k myšlienkam o tom, že sa nachádzame v hrobke. Ale to ku Knossu patrí.

2. 2. Faistos a Hagia Triada

Ako som už hovorila, Faistos bol objavený ako prvý. Výkopové práce vykonávala talianska expedícia pod vedením Fedrica Halbbera, neskôr ich viedli L. Pernier a D. Levi.
Zo všetkých krétskych palácov má Faistos asi najkrajšiu polohu. nachádza sa na vyvýšenine s krásnym výhľadom na celú messarskú rovinu a masív Ida, ktorý je až do začiatku leta pokrytý snehom. Talianskí archeológovia sa, narozdiel od Evansa, rozhodli nechať palác tak, ako ho našli. Vďaka tomu môžeme aj my laici rozlíšiť staršie a novšie časti palácu.
Palác mal rozlohu asi 18 000 m2 a v ňom sa nachádzalo približne sto miestností (obytné priestory, trónnu sálu, stĺpové siene, palácovú svätyňu, lustrálne kúpele, sklady a pod.). Zaujímavosťou je pec na výrobu bronzu. V komorách boli nájdené hlinené tabuľky s lineárnym písmom A, no najznámejším nálezom je disk s hieroglyfickým písmom.
Pri prvom zemetrasení okolo r. 1750 pnl bola časť paláca zničená, lebo severná časť kopca, na ktorom Faistos stál, klesla. Zničená bola celá severná časť a aj kus hlavného nádvoria.
Faistos bol postavený okolo r. 1900 pnl. Podľa legendy v ňom vládol Rhadamanthys, diov syn a brat Minosa. mesto bolo veľmi silné a prosperujúce. Malo vlastné mince a dva dôležité prístavy – Matalu a Kommos.
Táto oblasť bola obývaná bola obývaná už v období neolitu (pribl. 3000 pnl), čo dokazujú nálezy predmetov z tohto obdobia v priestoroch paláca.
Aj tento palác v svojich útrobách skrýva tajomstvá. Jedným z nich je význam zvláštnych symbolov vyrytých v jeho stenách.
Faistos sa ako jediný používal aj po páde minojskej kultúry, približne až do roku 200 pnl.

Len štyri kilometre na juhozápad delia Faistos od ďalšieho mínojského paláca v Hagii Triade (Aghii Triade). Tento však vznikol o niečo neskôr, v období 1700 – 1450 pnl. Palác je oveľa menší ako palác vo Faiste. Niektorí archeológovia sa domnievajú, že išlo o sídlo miestneho vladára.
Palác bol v roku 1450 pnl zničený a na jeho mieste Achájci, ktorí obývali aj Mykény, postavili megaron a vedľa areálu palácu obchody s trhoviskom.

3. 3. Ostatné paláce a Gournia

Na Kréte boli objavené ešte dva mínojské paláce – v Malii a v Kato Zakros.

Palác v Malii je tretí najväčší a leží bokom od hlavnej cesty., 37 km východne od Heraklionu, medzi olivovými hájmi a severným pobrežím ostrova. bol postavený okolo r. 1900 pnl. Je to jeden z najneskôr objavených palácov. Francúzski archeológovia to robia vykopávky dodnes (práce boli prerušené len počas druhej svetovej vojny a krátko po nej).
Len nedávno bolo sprístupnené aj mestské osídlenie, ktoré sa v žiadnej palácovej lokalite nezachovalo v takom rozsahu ako tu. Aby sa ochránili citlivé pamiatky pred dažďom a nohami turistov, Grécko s prispením EU tu dalo zriadiť veľké drevené prístrešky.
V trónnej sále bolo nájdené vzácne žezlo s hlavou pantera. Ale neboli tu žiadne fresky, ani kamarská keramika, z čoho usúdiť, že išlo o vidiecky palác.
Aj palác v Malii skrýva nejedno tajomstvo. veľmi zaujímavá je do zeme vyhĺbená miestnosť, po obvode ktorej sú nízke lavice, ktorých význam nám nie je známy a neexistujú ani dohady, na čo by mohli slúžiť.

Palác v Kato Zakros sa nachádza na východnom cípe ostrova a kedysi stál pri mori. Dnes je línia pobrežia posunutá asi o 80 m na východ. Je to spôsobené naplaveninami z riečky pretekajúcej Údolím mŕtvych. Mínojci pochovávali svojich mŕtvych v dutinách skál. Tento kaňon je veľmi zaujímavý a na jeho konci nájdeme posledný mínojský palác.
Jeho poloha na výchde Kréty bola z obchodného, ale aj politického hľadiska mimoriadne výhodná. Bolo odtiaľto najbližšie do Egyptu a na Blízky východ.. Svedčia o tom nálezy slonoviny a iných exotických predmetov.
Dlho predtým, ako sa urobili prvé sondy do zeme, sa predpokladalo, že práve tu je pochovaný mínojský palác. V roku 1901 začal archeologické práce v tejto oblasti brit D. H. Hogarten. Systematicky sa však začalo pracovať na odhalení paláca až v roku 1962 pod vedením Nikolaosa Platona. keďže tento palác, ako jediný, nebol nikdy vyplienený, našlo sa tu mnoho cenných predmetov.
Archeológovia tu odkryli tiež palácové mesto, ktorému v Knosse Evans nevenoval pozornosť. Zaujímavosťou je, že tu boli nájdené 3000 rokov staré olivy. Raritou je tiež pec na výrobu bronzu, hoci takáto bola nájdená aj vo Faiste.

Ďalším zaujímavým miestom z mínojskeho obdobia je tzv. „Mesto malých ľudí“ – Gournia. Tu nevidíme žiaden palác, ale obyčajnú minojskú dedinu. Americkí archeológovia odkryli tieto „Minojské Pompeje“ z obdobia 1600 – 1400 pnl s obytnými domami, dielňami a obchodmi.
Z urbanistického hľadiska bolo mestečko veľmi dômyselne založené. Centrum bolo na vrchole pahorku, na ktoráho svahu sa mestečko rozprestiera. Tam stál aj „Panský dom“ a svätyňa. Jednotlivé časti mesta boli pospájané vydláždenými ulicami. Domy boli jedno až dvojposchodové. Na prízemí sa choval dobytok a ukladali zásoby, v horných častiach boli obytné priestory.
Podľa dutín v múroch zistíme, že sa pri výstavbe domov používali drevené kostry. Niekde sú pred domami napájadlá (po grécky gournes) pre dobytok. Minojský názov mesta sa nezachoval, preto mu bol daný názov podľa týchto napájadiel.
Dedina bola zničená okolo r. 1200, pravdepodobne pri požiari.
Gournia bola objavená v období, kedy Knossos. Výkopy viedla archeologička Harriet Boydová-Hawesová, čo bolo neobyčajné, lebo toto odvetvie bolo ovládané výlučne mužmi. Aj to bol dôvod, prečo jej nálezy prijal svet vlažne.

Záver


Minojská kultúra bola krásna. A krásnou ju nerobí len ona samotná, ale aj to, že je okolo nej veľa nevypovedaného. O tejto vyspelej civilizácii vieme len veľmi málo. Ale stačí to na to, aby nás zaujala a očarila. Dojem z nej je znásobený krajinou naokolo. Krásny ostrov Kréta skrýva ešte mnoho tajomstiev, ktoré čakajú na ďalšieho Arthura Evansa alebo Harriet Boydovú.
No táto civilizácia necháva aj hlbší odkaz. Odkaz o tom, že všetko sa raz pominie a aj tá najvyspelejšia kultúra môže zmiznúť a ostanú po nej len prázdne mestá a nezodpovedané otázky.
Preto by sa mal aj dnešný človek zamyslieť nad tým, ako ďalej bez toho, aby sa raz prebral a zistil, že je koniec. A nie len s ním.


Obsah


Úvod ........................................ ........................................ ....str. 2
1.
1. Kto boli Mínojci ?....................................... ..................str. 2
1. 1. Písmo ........................................ ................................. str. 4
1. 2. Architektúra ........................................ ........................str. 5
1. 3. Keramika a maliarstvo ........................................ ........str. 6
1. 4. Politika, náboženstvo a vzťahy s inými krajinami ......str. 7
2.
2. Mínojské paláce ........................................ ....................str. 8
2. 1. Knossos ........................................ ...............................str. 9
2. 2. Faistos a Hagia Triada ........................................ .......str. 11
2. 3. Ostatné paláce a Gournia ........................................ ...str. 12

Záver ........................................ ........................................ ...str. 13
Obsah ........................................ ........................................ ...str. 14
Použitá literatúra ........................................ .........................str. 15
Obrazová príloha ........................................ .........................str. 16

Použitá literatúra

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

1. Koláriková, E.: SOČ – história – Knóssky palác. Žilina, 2000.
2. Koláriková, E.: SOČ – geografia – Turistický sprievodca Krétou a Provence. Žilina, 2001.
3. Laneyrie-Dagen, N.; Marseille, J.: Nevyriešené záhady sveta. Bratislava, Mladé letá 1999.
4. Michailidou, A.: Cnossos. Atény, Ekdotike Athenon 1997.
5. Palaska-Papastathi, H.: Crete. Atény, Adam Editions (nazistený rok vydania, 1991 – 1999).
6. Pechar, J.; Staňková, J.: Tisíciletý vývoj architektury. Praham Práce 1971.
7. Pijoan, J.: Dejiny umenia 2. Martin, Tatran 1982.
8. Schneider, A.: Kréta. Praha, GeoMedia 1997.