Matica slovenská

4. augusta si pripomíname pamätný deň Slovenskej republiky - Deň Matice slovenskej. Štvrtý augustový deň v roku 1863 sa v Martine uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie MS.Snahy o založenie národného kultúrneho spolku tohto typu boli zrejmé už od konca 18. storočia (Slovenské učené tovarišstvo v roku 1792, osvietenské učené spoločnosti a Ústav československej reči a literatúry slovenskej v Bratislave v roku 1803, Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v roku 1834, ďalej študentské spoločnosti pri lýceách v Bratislave, Levoči, Modre, Kežmarku, Prešove, Banskej Štiavnici). Bezprostredným predchodcom Matice slovenskej bol spolok Tatrín (1844-1848). Prvým predsedom Matice slovenskej bol biskup Štefan Moyses a prvým podpredsedom superintendant Karol Kuzmány.Matica slovenská patrila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli - prvá - Matica srbská (1826), neskôr - Matica česká (1831), Matica chorvátska (1836), Matica moravská (1852) a ďalšie. Podľa stanov mala Matica združovať členov, kultúrnych, osvetových a vedeckých pracovníkov, starať sa o rozvoj literatúry a umenia, šíriť národné uvedomenie, plniť dôležité zberateľské, vydavateľské a vedeckoorganizačné funkcie. V roku 1875 sa Matica ocitla v ostrom konflikte s odnárodňovacou politikou uhorskej vlády, v dôsledku čoho bola jej činnosť zakázaná a majetok odovzdaný Hornouhorskému maďarskému vzdelávaciemu spolku, založenému v Budapešti. Pokusy o obnovenie činnosti Matice slovenskej boli neúspešné, obnovená bola až krátko po vzniku ČSR - 1. januára 1919, keď sa konštituovala jej členská základňa - zakladali sa miestne odbory a pracovať začali aj vedecké odbory. Vytvorilo sa Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnica a archív. Od roku 1922 sa obnovilo vydávanie literárneho mesačníka Slovenské pohľady, ktorý vychádza dodnes. Zvyšoval sa i počet vydaných publikácií.Matica slovenská v súčasnosti nadväzuje na svoju starú tradíciu. Poslanie odvodzuje od pôvodného účinkovania, ktoré má hlboko zakotvené vo svojej podstate.