ÚVOD:
Marketing sa stal ústrednou témou sveta obchodných spoločností a dôležitým faktorom ich podnikateľského úspechu. Možnosti využitia marketingu však v skutočnosti prekračujú rámec podnikateľského sektora a čoraz väčší význam nadobúda uplatnenie marketingu aj v činnosti neziskových organizácií.
V neziskových organizáciách strednej a východnej Európy je slovo marketing doposiaľ málo využívané. V niektorých z týchto spolčností je marketing stále ešte považovaný za nástroj využívaný výhradne obchodnými spoločnosťami. A následne, neziskové organizácie, ktoré marketingf k riadeniu svojich aktivít používajú, nie sú vždy ostatnými organizáciami vnímané ako skutočne neziskové. V strednej a východnej Európe ľudia slovo „marketing“ často nesprávne chápu a obávajú sa, že používanie marketingu by mohl v orgaizácii privodiť „negatívne hodnotenie a imidž“. V skutočnosti takmer všetky organizácie v každodennej praxi marketing používajú. To, že ide o využívanie marketingovej teórie si sami neuvedomujú, pretože doposiaľ úplne nepochopili definíciu marketingu.
Tieto organizácie produkujú veľa hodnotných vecí – nielen výrobky a služby, ale aj myšlienky a nové prístupy, ktoré môžu skvalitniť život. Nemožno však predpokladať, že ľudia, ktorým sú produkty určené, si hneď plne uvedomia ich úžitok. Preto sa musia neziskové organizácie venovať marketingu svojich aktivít rovnako ako obchodné firmy.Marketing zahŕňa predovšetkým posúdenie, ktorým cieľovým skupinám sú produkty určené, a s využitím prieskumov trhu a ďalších nástrojov stanovia, ako tieto skupiny č najlepšie osloviť.
Marketing neziskových organizácií má veľa spoločného s marketingom obchdných spoločností. Má však aj svoje špecifické rysy, ktoré vychádzajú z povahy neziskových organizácií, z ich poslania a hodnôt, na ktorých sú tieto organizácie a ich aktivity postavené. Tým skôr je veľmi dôležité, aby sa neziskové organizácie naučili robiť efektívny marketing svojich programov.
.
1. MARKETING A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE
1.1 Carakteristiky tretieho sektora.
Tretí sektor tvoria neziskové organizácie, ktoré pôsobia v priestore medzi štátom a občanmi. Predstavujú jeden zo základných pilierov spoločnosti.
Plnia úlohu sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi. Prispievajú k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v spoločnosti. Upozorňujú vládnych činiteľov, orgány a inštitúcie na záujmy občanov. Povzbudzujú jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáhajú pri riešení sociálnych, ekonomických a politických otázok.
Pojem tretí sektor nie je pre širokú verejnosť celkom známy a zrozumiteľný. Ani terminológia z danej oblasti nie je jednotná. Táto skutočnosť odráža rôznorodosť aktivít, ktoré tretí sektr vykonáva a zabezpečuje. V literatúre je možné stretnúť sa s viacerými pojmami, ktopré sa vzťahujú k tejto problematioke. Zvyknú sa používať termíny ako neziskový sektor, dobrovoľnícky sektor, mimovládny sektor, mimovládne organizácie, charitatívne, humanitárne, filantropické alebo dobročinné organizácie.
Neziskové organizácie tvoriace tretí sektor sa vyznačujú nasledujúcimi spoločnými charakteristikami :
1. Pôsobia vo verejnoprospešnom záujme na základe dobrovoľných aktivít ľudí v rôznych oblastiach spoločenského života (napr. v oblasti kultúry, vzdelávania, ochrany ľudských práv či životného prostredia, sociálnej starostlivosti a pod.).
2. Sú do určitej časti inštitucionalizované (t.j. sú to právnické osoby, zriadené a zaregistrované v súlade s platnou legislatívou a sú preto oprávnené vstupovať do zmluvných vzťahov).
3. Ich cieľom nie je dosahovať zisk.
4. Sú inštitucionálne oddelené od štátu (t.j. sú neziskové, mimovládne, súkromnoprávne, nie sú súčasťou štátnej správy).
5. Sú samosprávne (t.j. majú vlastné kontrolné mechanizmy, určené správnou alebo dozornou radou, resp. členskou základňou).
6. Sú doplňujúcimi zdrojmi na riešenie verejných problémov, pričom vystupujú ako „partneri“ súkromného a štátneho sektora.
1.2 Tretí sektor na Slovensku
Neziskové organizácie majú svoje miesto aj na Slovensku. V dôsledku
absencie tradície neziskových organizácií u nás však dochádza k mnohým nejasnostiam. Tie sú dôsledkom nedostatočnej právnej úpravy a často sa nesprávne rozlišuje medzi základnými typmi týchto organizácií.
Neziskové organizácie denes pôsobia v rámci celého územia Slovenska, aj keď treba pripomenúť značné rozdiely medzi väčšími mestami a vidiekom, ako aj jednotlivými regiónmi. V slovenskej verejnosti prevažuje priaznivé hodnotenie mimovládnych organizácií a imidž väčšiny z nich sa medzi občanmi SR postupne zlepšuje. Ako najužitočnejčie sú hodnotené organizácie pôsobiace v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti. V roku 1998 nastal výrazný posun vo vnímaní aktivít, fungovania a dosahu tretieho sektora v spoločnosti. Bolo to zapríčinené tým, že tretí sektor vstúpil celoplošne po prvý raz do arény verejnej politiky.
Tieto organizácie na Slovensku čelia mnohým prblémom, ktoré súviasia predovšetkým s nedokonalosťou legislatívy, ľudskými zdrojmi a financovaním.
Prácu v neziskových organizáciách vykonávajú najmä dobrovoľníci, z vlastnej vôle a bez nároku na odmenu. Počet profesionálnych pracovníkov v týchto neziskových organizáciách možno odhadnúť na niekoľko tisíc .
Na financovanie naziskových organizácií sa zvyčajne využívajú tri typy zdrojov: štátne, súkromné a iné. Zo štátnych zdrojov sa poskytujú prostriedky z rozpočtov jednotlivých rezortov vo forme dotácií, grantov a účelovývh príspevkov. Súkromné prostriedky predstavujú prostriedky poskytované významnými osobnosťami, celebritami a priateľskými subjektami. Iné zdroje sú prostriedky popskytované grantovými organizáciami na činnosť meziskových organizácií.
Podľa údajov Ministerstva vnútra z januára 1999 bolo na Slovensku registrovaných 13 625 rôznych typov mimovládnych neziskových organizácií.
Tabuľka 1
Prehľad registrovaných MVO s SR v roku 1999
Typy organizácie Počet %
Občianske združenie 12 937 95,1
Nadácia 442 3,2
Neinvestičný fond 206 1,5
Nezisková organizácia 40 0,2
Spolu 13 625 100,0
Zdroj : Ministerstvo vnútra SR, január 1999.
Graf 1
Rozdelenie mimovládnych organizácií – január 1999
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR, január 1999
Prax ukazuje, že nie všewtky registrované organizácie sú aktívne. Ak sa vezmú do úvahy mimovládne neziskové organizácie, ktoré aktívne vytvárajú „identitu“ tretieho sektora na Slovensku, zapájajú sa aspoň minimálne do spoločných aktivít rôznych strešných organizácií,, získavajú granty z Fóra donorov, či majú záujem o mesačník NonProfit, dá sa dopracovať k číslu 1300 – 2000 organizácií.
1.3 Základné typy neziskových organizácií