Narodil sa 4. oktobra 1931 v Suranoch v rodine umeleckeho stolara. Prvy rocnik zakladnej skoly navstevoval v Topolcanoch, dalsie v rodisku. Obchodnu akademiu navstevoval v Novych Zamkoch. Zmaturoval roku v Zlatych Moravciach. Potom pracoval ako ekonom referent na roznych pracoviskach v Nitre, Prievidzi a Bratislave. V rokoch 19611964 absolvoval dialkove studium divadelnej rezie na Osvetovom ustave v Bratislave. Od roku 1961 bol umeleckym veducim poloprofesionalneho suboru malych javiskovych foriem Divadlo na priedomi v Nitre. Pre subor napisal niekolko celovecernych inscenacii (Aha ho!, Nevideli ste Marinu?, Snar babky Borovicovej a ine). V rokoch 19671971 pracoval ako externy redaktor kulturnej rubriky v denniku Rolnicke noviny. V rokoch 19721996 bol redaktorom obrazkoveho tyzdennika Zivot, kde sa venoval najma slovenskej historiografii. V sucasnosti je externym redaktorom dennika Slovenska republika.
Poviedky a kratke literarne utvary publikoval v dennikoch a literarnych casopisoch uz od cias stredoskolskych studii. Jeho prvou kniznou publikaciou, na ktorej ma hlavny autorsky a editorsky podiel, je regionalna monografia Surany (1968). V nasledujucej knihe Ponitrie (1978) zmapoval region povodia rieky Nitry a jej okolia od najstarsich cias az do sucasnosti. V diele Poklady zeme (1986) popularnym sposobom spristupnil exaktne vyskumy slovenskych archeologov. Namet na historicky roman Gymessky harem (1990) cerpa z druhej polovice 19. a zo zaciatku 20. storocia. Zobrazil v nom zivotne osudy posledneho potomka zo slachtickeho rodu Forgacovcov a jeho manzelky svetobeznicky. Basnicka zbierka Pat prstov (1991) je vyberom z jeho celozivotnej basnickej tvorby, ktoru uverejnoval casopisecky v priebehu troch decenii. Druhy historicky roman Zofia Bosniakova (1991) je umeleckou vypovedou o surianskej rodacke, ktora sa napriek tazkemu zivotnemu osudu usilovala o zlepsenie socialneho postavenia svojich poddanych na hornom Povazi. Dielo Osobnosti nasej minulosti od najstarsich cias po 16. storocie (1991) homogenizuje slovenske dejiny prostrednictvom portretov poprednych muzov, ktori sa v priebehu storoci natrvalo zapisali do nasej narodnej historie. Volnym pokracovanim diela Poklady zeme je kniha Prvy znamy bol Pribina (1994). Autor v nej popularizuje nevsedne archeologicke lokality na Slovensku a v dnesnom madarskom Blatnohrade (Balatonvar, Keszthely). V knihe proz Staronitrianske tragedie (1995) spojil archivne realie a historicke skutocnosti do retazca fabulacne napinavych pribehov. Roman Hanba (1996) je literarnym obrazom zivota dvoch rodin roznej society v nedavnej minulosti. Je to baladicky pribeh cloveka, ktoreho kruty zivotny udel sprevadzal od mladosti az po hrob. Zaujimavou publikaciou o pozitavskom regione je kniha Dejiny neprebadanej Radavy (1997). V spolupraci s Ladislavom Tazkym vydal publikaciu Vykopana pravda (1997), v ktorej autori zmapovali najstarsiu slovensku historiografiu do 10. storocia. Z cias okupacie juzneho Slovenska v rokoch 19381945 tematicky cerpa kniha Stary kocur (1998). Celozivotnym dielom o autorovom rodisku a blizkom okoli Ponitria a Pozitavia je reprezentativna monografia Surany (1998).
L. Zrubec je aj autorom zbornikov divadelnych humoresiek Rozbite okna (1962, 1963), Sedem padov (1963, 1964), televiznej hry Rozvod (1973), televizneho filmu Krvave Vianoce (1993) o zivote obyvatelov juzneho Slovenska v rokoch horthyovskej okupacie a viacerych scenarov dokumentarnych filmov, medzi nimi o Zofii Bosniakovej (1996), Sedempocetnici (1997), Sv. Gorazd Nitriansky (1997), Slovaci v Madarsku (1997).
Prezentuje sa aj ako kulturny publicista.