Činnosť, označovaná termínom „Kozmetika“, sa zrodila z túžby po kráse, či už v dobe kamennej, alebo kedykoľvek neskôr. Je určená tým, že bola a je túžbou po kráse motivovaná a krása je jej zmyslom a účelom.
V starších dobách sa kozmetika definovala ako umenie uchovať, zlepšiť, získať alebo obnoviť krásu ľudského tela. Bola teda považovaná za umenie. A už samo slovo kozmetika pochádza z gréckeho slova kosmétiké - umenie krášliť.
Vo väčšine dnešných odborných publikáciách je však kozmetika definovaná ako veda a nazýva sa kozmetológia. Kozmetika je odbor, v ktorom úzko spolupracujú mnohé prírodovedné a lekárske vedné disciplíny. Popredné a vedúce miesto medzi nimi má dermatológia, pretože koža je nielen hraničný orgán medzi organizmom a vonkajším prostredím, ale má aj z hľadiska medziľudskej komunikácie zvláštne a mimoriadne postavenie.
Významnú úlohu svojou produkciou kozmetických prípravkov pre kozmetickú prax má aj chémia. Pretože najrozšírenejšou, najbežnejšou a pravdepodobne aj najstaršou úlohou v kozmetike je líčenie a užívanie vonných látok, má najdôležitejšie miesto práve výroba týchto látok.
A dermatológov potom zaujíma, či tieto výrobky nespôsobujú poškodenie kože alebo iné poškodenie organizmu, či majú z hľadiska ochrany kože priaznivé účinky.
Významná je teda účasť dermatológov, pretože koža, jej zloženie a funkcie sú v centre záujmu kozmetológie. K tomu pristupuje ešte biológia, fyziológia, dietetika, mikrobiológia a mnoho ďaľších príbuzných odborov.
Zásadný podiel na praktických výsledkoch kozmetológie má chémia a fyzikálna chémia so všetkými svojimi pododbormi.
A keď k tomu pripočítame ako samostatnú vedeckú a umeleckú oblasť parfumériu, pochopíme, koľko ľudí sa spolupodiela na tejto činnosti a čo všetko je nutné vedieť, než je možné z profesionálneho hľadiska pristúpiť k ponuke starostlivosti a ku kvalitným kozmetickým prípravkom.
Aký je teda rozdiel medzi kozmetológiou a kozmetikou?
Kozmetológia je veda zahrňujúca biológiu kože, výskum a prípravu kozmetických prípravkov, overovanie ich vlastností a spôsobov použitia.
4
Kozmetika je praktická činnosť, pri ktorej buď žena sama, alebo kozmetička v rámci svojej profesie využíva ( alebo by mala využívať ) výsledky kozmetológie k svojmu prospechu, alebo k prospechu svojich klientov. Neoddelitelnú súčasť tejto praktickej činnosti tvoria estetické a módne hľadiská.
Kozmetológia bez kozmetiky by bola teda rovnako bezúčelná, ako je nezmyselná a nezriedka poškodzujúca kozmetika bez kozmetológie. Mali by to byť dva póly toho istého záujmu, v strede ktorého sa vedecký odbor prelína s praxou.
Bohužiaľ tomu vždy tak nie je a hlúposť, poprípade komerčné záujmy prevažujú nad serióznymi vedeckými poznatkami. A proti tomuto musí kozmetológia sústavne budovať bariéry.
Z hľadiska účelu je rovnocenná kozmetika lekárska aj nelekárska, dekoratívna kozmetika i starostlivosť o pleť. Všetky tieto snahy, aj keď patria do najrôznejších oblastí činnosti a sú mnohostranné a rôznorodé, smerujú k jednému cieľu, k normalizácii, úprave či optimalizácii nedziľudských vzťahov a k adaptácii človeka na jeho životné prostredie.
Práve pre účasť na normalizácii, úprave či optimalizácii medziľudských vzťahov a adaptáciu človeka na jeho životné prostredie, sa kozmetika nedá podceňovať a i z lekárskeho hľadiska ju považujeme za súčasť zdravotnej starostlivosti a jej zavŕšenie na estetickej úrovni.
Či už je kozmetika považovaná za vedu alebo umenie, sú jej cieľe až na vzácne výnimky v podstate zhodné a to formovať človeka k zhode s aktuálnym ideálom krásy, obmedziť prejavy starnutia a vytvárať optimálnu starostlivosť, predovšetkým o pleť.
Kozmetika má z nášho súčasného pohľadu predovšetkým funkciu spoločensko-komunikačnú a reprezentačnú.
Kozmetológia, je teda komplexná veda, na výsledkoch ktorej sa podielajú vedeckí a odborní pracovníci z mnohých vedných odborov.
VÝZNAM KOŽE AKO ORGÁNU
Pleť je názov pre vzhľad kože u človeka, v užšom zmysle slova špeciálne pre kožu tváre.
Toľko hovorí hádam najvýstižnešia definícia p. Wolfa pre termín pokožka.
Biológia nás učí, že každý organizmus, ktorý sa chce udržať nažive, musí svoje prostredie izolovať a chrániť pred vonkajšími vplyvmi okolia a túto ochranu má na starosti koža.
Koža, respektíve tá jej časť, pre nás známa ako pokožka, sa vyvinula v orgán schopný trvalej obnovy, ktorý sa pri styku s okolím premenou bunečných bielkovín mení v odolnú rohovinu označovanú ako keratín. Neporušená koža u všetkých cicavcov je základnou podmienkou života. Jej priepustnosť von a dnu je prísne regulovaná a obmedzená.
Potreba starostlivosti o pokožku vyplýva aj z toho, že fyziologické procesy v koži vyžadujú, aby sa neustále odstraňovali jej výlučky. Človek v pokoji stráca denne pokožkou bez prejavov potenia približne 1 liter tekutín, čo sa pri činnosti môže zvýšiť až na 4 litre. Popri tom sa malé množstvo tekutín stráca mimo pokožku ďaľšími cestami, napr. slinami, mazovými žľazami, močom atď.
Biochemické laboratórium nášho tela sa zbavuje tekutín aj potením, ktoré vzniká vtedy, keď pri prehriatí nemôže okolitý vzduch prijať vodné pary pri pomerne vlhkom okolitom vzduchu.
Okrem uvedených vplyvov môže voda, vzduch, svetlo a mechanické dráždenie účinkovať aj oživujúco na rozličné funkcie organizmu prostredníctvom kože a pokožky. Prehlbujú sa pri tom obranné reakcie organizmu. Významný je aj vplyv na centrálny nervový systém, pretože množstvo nervových zakončení v koži umožňuje prenášať a spracovávať dráždivé podnety.V celom organizme sa v tejto súvislosti zvýši látková výmena, ktorá umožní lepšie prekrviť tkanivá, spevniť pokožku a zintenzívniť návrat žilovej krvi.
Koža je v pomere k ostatným orgánom ľudského tela jeden z najväčších orgánov a to nie len z hľadiska veľkosti, ale predovšetkým z hľadiska funkčnosti.
Ak neberieme do úvahy zložitosť a dôležitosť tohto orgánu pre život jedinca, stojí v popredí nášho záujmu funkcia spoločensko - komunikačná. Táto funkcia nie je pre život dôležitá, ale komfortná, ale aj tak sa nedá poprieť jej dôležitosť. Vzhľad do určitej miery determinuje život jedinca, jeho sociálne zaradenie, úspešnosť a postavenie v spoločnosti a tým aj perspektívne možnosti jeho existencie.
KOZMETICKÉ ASPEKTY FYZIOLÓGIE KOŽE
Pre vzhľad kože má najväčší význam:
1. KERATINIZÁCIA
- rohovatenie, to znamená kontinuálna tvorba keratínu premenou bielkovín bunečnej plazmy epidermálnych buniek
2. ČINNOSŤ MAZOVÝCH ŽLIAZ
- tvorba lipidového kožného filmu
3. HYDRATÁCIA
- obsah vody v koži
Všetky tieto aspekty tvoria bariérovu funkciu kože.
Význam bariérovej funkcie kože vyplýva najlepšie z faktu, že oproti bežnému výdaju vody kožou, ktorý je asi 2 litre za 24 hodín, dôjde po strhnutí vrstiev zodpovedných za bariérovú ochranu, ku strate až 20litrov.
URČENIE AKTUÁLNEHO STAVU
A POTRIEB PLETI TVÁRE
Prakticky v každom časopise pre ženy, v reklamných textoch a populárnych príručkách nachádzame rôzne delenia pleti a podľa týchto typov sú určované aj kozmetické prípravky pre ten či onen typ pleti vhodné. V princípe sa ale stále opakujú stále tie isté delenia, no z hľadiska praxe sú nepoužiteľné.
Problém nastane, keď chceme podľa týchto delení zvoliť optimálnu starostlivosť pre nejaký druh pleti. Je nutné mať stále na pamäti, že i v rámci zdedeného genotypu sa v priebehu života pleť kontinuálne mení.
Určenie potrieb pleti vyžaduje omnoho širšiu škálu a dôkladnejšie zoznámenie sa nielen s premastením, ale aj s radou ďaľších vlastností, ktoré ovplyvňujú aktuálne potreby zdravej pleti. Čo teda musíme hodnotiť?
I. PREMASTENIE
- normolipická ( normálne masná )
- hypolipická ( suchá alebo sebostatická )
- seborrhoická ( mastná )
- dysseborrhoická ( laicky nečistá )
II. TONUS
- tonizovaná
- hypotonická ( vzácne atonická )
III. GENOTYP ( habitus ) a aktuálna štruktúra povrchu kože
IV. REAKTIVITA
- normergická ( odolná )
- hyperergická ( citlivá, precitlivená )
- alergická ( chorobne precitlivená )
V. FOTOREAKTIVITA
reaktivita na UV žiarenie ( fototyp )
- reakcia sčervenaním „E“ ( pigment prakticky chýba )
- reakcia sčervaním s následnou pigmentáciou „E-P“
- reakcia pigmentáciou „P“
Ak teda chceme skutočne objektívne hodnotiť stav pleti a jej hygienicko-kozmetické potreby, nesmieme zabudnúť na žiadne z uvedených hľadísk.
Vzhľad, aktuálny stav kože a jej potreby sú výsledkom uvedených faktorov a celkového zdravotného stavu.
ROZDELENIE KOZMETICKÝCH PRÍPRAVKOV
V tejto kapitole sa nedá vyčerpávajúco a podrobne obsiahnuť všetky druhy kozmetických prípravkov, pretože sa to pri ich rozmanitosti ani nedá. Mal by to byť kritický pohľad na kozmetiku a kozmetické prípravky z hľadiska ich overenej funkčnosti.
Tak , ako používa dermatológ k liečeniu lieky, kozmetička používa kozmetické prípravky.Tradične sa sem zahrňujú aj prípravky pre hygienické účely, poprípade sa obe funkcie vzájomne prekrývajú. Použitie týchto prípravkov je rôzne a takisto sa môžu použiť rôzne kritéria delenia.
Napríklad delenie podľa charakteru základu:
Pre praktickú potrebu však najlepšie vyhovuje delenie funkčné, teda podľa účelu ich použitia.
FUNKĆNÉ DELENIE KOZMETICKÝCH PRÍPRAVKOV
Prípravky kozmeticko-hygienické:
a. do kúpela, umývanie a čistenie: voda, pleťové vody, mydlá, čistiace pleťové mlieka, krémy, oleje, vlasové šampóny, zubné pasty, kúpeľové prísady s tonizujúcim pôsobením;
b. s dezodoračnými, antiperspiračnými, event. dezinfekčnými účinkami vrátane prípravkov pre intímnu kozmetiku
c. telové ( masážne a tonizujúce ) lotiony, krémy, oleje a púdre
d. ochranné opaľovacie prípravky
Špeciálne prípravky k starostlivosti o pleť tváre:
a. ochranného charakteru
b. regeneračného a tonizujúceho charakteru ( vrátane masiek )
Špeciálne prípravky k ochrane rúk a nechtov:
a. ochranné
b. regeneračné
Prípravky dekoratívnej kozmetiky:
a. tvorenie farebných efektov na koži a nechtoch, poprípade ku krytiu vzhľadových chýb
b. bieliacie prípravky
c. prípravky depilačné, prípravky na holenie, event. k inému, mechanickému odstraňovaniu chĺpkov
Prípravky vlasovej kozmetiky
Kolínske vody a parfémy
Prípravky uvedené v tomto prehľade nie sú lieky a nie sú určené k liečbe. Ich účinok nie je cielený na kožné choroby a preto majú byť aplikované len na zdravú kožu. Zatiaľ čo úlohou liečebných prípravkov je liečenie chorobných stavov, v prípade dermatológie liečenie chorobných stavov kože s požadovanou penetráciou, účinok kozmetických prípravkov - s výnimkou regeneračných prípravkov - je obmedzený na povrch kože a ich hĺbkový účinok je nežiadúci.
Základnými a najrozšírenejšími účinnými látkami v kozmetike i dermatológii sú tuky. Chránia pokožku pred vysychaním, znečistením a pôsobia izolačne voči chladu. Aj voda môže byť považovaná za látku účinnú, pretože v emulznej forme spolu s tukmi podmieňuje vláčnosť a tonus kože.
Kozmetické prípravky sú zmesi rôznych látok prírodného, alebo syntetického pôvodu. Konečná forma prípravku je závislá na vlastnostiach surovín, na ich technologickom spracovaní, pri ktorom máme na zreteli použitie finálneho výrobku. Pri tomto spracovaní vznikajú tzv. disperzné sústavy. Poznanie vlastností jednotlivých disperzných sústav umožňuje lepšie chápať vlastnosti prípravkov, ktoré tieto sústavy tvoria a kvalifikovanejšie medzi nimi správne voliť.
Disperzné sústavy sa delia podľa veľkosti častíc vo vnútornej fáze do troch základných skupín:
1. Molekulárne disperzie alebo pravé roztoky................................d o 1 nm
2. Mikrodisperzie alebo koloidy................................. ......................1 až 500 nm
3. Hrubé disperzie............................... ........................................ .......nad 500 nm
Častice pravých roztokov sa nedajú priamo pozorovať, naopak častice hrubých disperzií je možné vidieť pod mikroskopom.
ROZTOKY
Roztoky sú disperzie iontov alebo neutrálnych molekúl menších než 1nm. Príprava je rozpustením alebo chemickou reakciou v rozpúšťadle.
Napríklad toaletné vody, kolínske vody, parfémy apod.
KOLOIDNÉ ROZTOKY
Sú to roztoky s veľkosťou častíc max. do veľkosti 500nm. Molekulárne koloidy sa bežne používajú na reguláciu viskozity kozmetických prípravkov.
GELY
Je to prechod medzi koloidnou a hrubou disperziou. Tuhosť( viskozitu ) gelu určuje teplota. V kozmetike sú pomerne obľúbené pre svoju estetickú príťažlivosť. Gely sa používajú hlavne na ošetrovanie rúk, gely po holení a gelové vlasové fixátory.
SUSPENZIE
Suspenzie už patria medzi hrubé disperzie, pričom jej častice sa dajú pozorovať pod mikroskopom. Značná časť dekoratívnej kozmetiky sú rôzne disperzie s obsahom tuhej látky.Napr. oxid zinočnatý v detských krémoch alebo pastách.
EMULZIE
Emulzie patria v kozmetike medzi najdôležitejšie a najpoužívanejšie typy disperzií.Ide hlavne o rôzne krémy, opaľovacie emulzie apod. Tvoria ju 2 fázy, voda, alebo olej a ich vzájomná kombinácia môže tvoriť 3 typy emulzií:
1. Voda v oleji V/O
Disperzné prostredie je olejová fáza v ktorej sú rozptýlené drobné kvapôčky vody. Emulzia tohoto druhu je príbuzná prirodzenému kožnému filmu s potom. Prípravky na tomto základe sú hlavne mastné - oleo - krémy. Často sú na tomto základe založené aj opaľovacie krémy, kvôli ich zlej miešateľnosti s vodou, preto dobre odolávajú omytiu pri kúpaní.
2. Olej vo vode O/V
Disperzné prostredie je vodná fáza s rozptýlenými kvapôčkami oleja.Je základom väčšiny hydrofilných krémov ( starší názov suché krémy ). Sú dobre prijímané, pôsobia ľahko, chladivo a nemastne. Sú dobre rozotierateľné a aktívne látky sa z nich ľahko uvoľňujú. Ich výroba je nenáročná, nevýhodou je však možnosť vysychania vodnej disperznej fázy. Tomu zabraňujú tzv. humektanty, ktoré tento proces spomaľujú. Je tu treba venovať pozornosť aj konzervácii, pretože vodná fáza je vhodná na rast baktérií a plesní.
3: Zmiešané emulzie V/O/V, O/V/O
Tieto typy emulzií vznikajú buď spontánne, alebo cielene, keď chceme oddeliť dva druhy fázy rovnakého druhu. Dôvodom môže byť napríklad oddeliť dve zložky emulzie, ktoré pre svoju optimálnu stabilitu potrebujú odlišné pH, alebo by mohli spolu zreagovať.
Emulzie sa delia na pravé a nepravé.
Disperzný stav nepravých emulzií je stabilizovaný vysokou viskozitou vonkajšej fázy, zabraňujúcou pohybu a spojovaniu kvapôčok vnútornej, dispergovanej fázy, popr. oddeľovaniu vplyvom rozdielnej hustoty.
Emulzie pravé sú stabilizované pomocou povrchovo aktívnych látok - tenzidov. V praxi sa časo používa kombinácia oboch spôsobov, kedy je pravá emulzia stabilizovaná naviac zvýšením viskozity vonkajšej fázy.
MICELY
Tiež tekuté kryštály alebo dvojvrstvy ( bilayers )
Tieto útvary, zložené z prírodných povrchovo aktívnych látok, tvoria základ bunečných membrán. Niektoré moderné hydratačné krémy obsahujú spomenuté dvojvrstvy, ktoré najlepšie napodobňujú uloženie kožných lipidov a štruktúru prirodzeného kožného krytu.
MIKROEMULZIE
Priesvitné, až priehľadné systémy, ktoré sú v kozmetike doteraz relatívne málo využívané.
TEKUTÉ KRYŠTÁLY
Z kozmetologického, ale aj dermatologického hľadiska sú prípravky s tekutými kryštáľmi veľmi zaujímavé pre ich výborný hydratačný efekt na pokožku. Je to dané relatívne pevnou väzbou vody v ich lamelárnych štruktúrach.
DISPERZIE PLYNU S OSTATNÝMI DRUHMI FÁZ
Disperzie, ktorých disperzným prostredím je vzduch, alebo obecne plyn, sa súhrnne nazývajú tiež aerodisperzie.
Pena a hmla sú v kozmetike pomerne často používané.
Vo forme peny používame väčšinu čistiacich prípravkov, ako sú napr. mydlá, šampóny, penové kúpele, holiace mydlá a peny. Penu vytvára plyn, ktorý je kvapalinou zadržovaný.
Ak nezostáva plyn v kvapaline zadržiavaný, vzniká hmla. To je systém deodorantov, parfémov, lakov na vlasy apod.
LIPOZÓMY
Lipozómy boli objavené začiatkom 60. rokov, ale ďaľších 15 rokov sa nimi vedci zaoberali len teoreticky. Potom bolo skúmané ich využitie v medicíne. Prvým signálom na využitie lipozómov v kozmetike bolo udelenie patentu v USA p. Oleniczsovi. V druhej polovici 80. rokov sa objavili prvé lipozómy ako súčasť kozmetických prípravkov. Tým začala lipozómová éra v kozmetike.
Lipozómy sú guľové mechúriky veľmi malých rozmerov, tvorené lipidovou( tukovou ) dvojvrstvou. Podobne ako dvojvrstva tvoriaca bunečnú stenu, je aj dvojvrstva lipozómu zložená predovšetkým z fosfolipidov a cholesterolu.
Delenie lipozómov
Lipozómy delíme na tri základné typy:
1. Monolamelárne malé - jednovrstvové SUV priemer 25-50 nm
2. Monolamelárne veľké - jednovrstvové LUV priemer 200-1000 nm
3. Multilamelárne - viacvrstvové MUV priemer 50-10000 nm
Je nutné podotknúť, že lipozómy nie sú žiadna špecifická látka, ale transportné systémy zabezpečujúce prienik látok v nich obsiahnutých do pokožky, poprípade pokožkou do hlbších vrstiev.
Lipozóm nie je žiadny zázračný elixír, ale pri dokonalej a zodpovedajúcej technológii u jednotlivých prípravkov a tiež v závislosti na obsahu aktívnych látok, môžu byť významným faktorom prispievajúcim k zastaveniu predčasného starnutia.
PRÍPRAVKY S HĹBKOVÝM ÚČINKOM
Najmladšia a najmodernejšia časť kozmetiky sa nazýva „ hĺbková kozmetika“, ktorej úlohou je eliminovať vplyv času a prostredia na pokožku. Za svoj zrod vďačí vedeckotechnickému pokroku v oblasti kozmetickej biochémie.
Aplikuje prípravky, ktoré obsahujú vysokoúčinné látky, väčšinou biokatalyzátory
( enzýmy, hormóny, vitamíny, samostatne a komplexne účinné látky ).
Dôležitý aspekt má základová krémová hmota, od ktorej závisí účinok, trvácnosť a vlastnosti importovanej substancie.
Požiadavky na základovú hmotu:
- pokožka ju musí dobre znášať
- musí udržiavať účinné látky čo najdlhšie aktívne
- musí pomáhať prenikať účinným látkam do hlbších vrstiev pokožky ( lipozómy )
Medzi takéto prípravky patria:
1. Hydratačné krémy
Ich úlohou je nahrádzať úbytok hydratačných látok v pokožke, napr. kúpaním. Hydratačné látky viažu vlhkosť z atmosféry na seba, čím zvyšujú, alebo udržiavajú obsah vody v pokožke.
Ako hydratačné látky sa používajú: glycerín, sorbitový cukor a slizy. Majú emulzný charakter O/V.Formy týchto prípravkov sú hlavne hydratačné krémy, mlieko alebo maska.
2. Lipozómové krémy
V roku 1961 objavil Alec D. Bangham lipozómy a v r. 1976 boli prvýkrát experimentálne použité v USA v medicíne. Ich schopnosť preniknúť do hĺbky tkaniva nemohla ostať pre kozmetiku nepovšimnutá. Malé a stabilné lipozómy sú schopné dopraviť biologicky aktívnu látku až do krvného obehu. S ich rastúcou veľkosťou klesá ich schopnosť prenikať do hĺbky tkanív.
Účinky lipozómových prípravkov:
doplňujú a spevňujú prirodzenú bariéru kože, bránia nadbytočnému odparovaniu vody, ochraňujú pleť pred vonkajším deštrukčným vplyvom, zabraňujú predčasnému starnutiu, čiže sú regeneračné. V praxi je známa aj menšia forma - niozómy.
Lipozómové prípravky by sa používať až po 25 roku života.
HYDRATÁCIA
Hydratácia v obecnom zmysle slova vyjadruje podiel vody v danom médiu - tkanivách, medzibunkovej hmote, ale aj v iných štruktúrach.
Hydratácia v kozmetickom slova zmysle je podiel vody v pokožke, predovšetkým v rohovej vrstve.Vo vnútorných partiách kože a organizmu sa podiel vody ovplyvniť nedá. Bráni tomu vodná bariéra, ktorá udržuje stabilnú hydratáciu, pravdepodobne riadenú CNS. Závisí od mnohých faktorov, ako je napríklad genotyp, vek, pohlavie, stravovacie návyky, pitný režim a aj choroby. Porucha funkčnosti tejto vodnej bariéry je so životom nezlúčiteľná.
Hydratačné prípravky v kozmetike sú teda vlastne prípravky ovplyvňujúce podiel vody nad vodnou bariérou, pričom táto hydratácia musí byť optimálna. Nadbytok aj nedostatok sa na koži prejavuje nepriaznivo. Hydratovať pokožku je jednoduché, ale udržať na optimálnej hranici je zložité a náročné.
Optimálna hydratácia je závislá od kvality emulzie ( hydrofilná - hydrofóbna ) ochranného prípravku. V moderných prípravkoch aj od kvality lipozómov, tekutých kryštálov a iných komponentov.
Optimálny hydratačný prípravok by mal chrániť kožu vo všetkých podmienkach ako nepoškodený kožný film. Termín hydratačný ale nesmieme zamieňať s termínom hydrofilný, ako sa to v kozmetike stále deje.
Hydrofilný je názov pre typ emulzie, v ktorej vonkajšej fáze je voda ( emulzia O/V ). Krémy tohoto typu označujeme ako hydrokrémy.
Hydrofóbny je názov pre emulziu, ktorá má ako vonkajšiu fázu olej ( emulzia V/O ). Tieto prípravky označujeme ako oleokrémy.
Pojem hydratácia a hydratačný je široký a dá sa pod ne jednoducho zaradiť všetko, vrátane vazelíny. Preto veľmi záleží na kozmetičke, aby bez ohľadu na reklamu dokázala vybrať k určenému súčasnému stavu pleti správnu emulziu, ktorá by doplnila, popr. nahradila prirodzený kožný film, alebo za extrémne nepriaznivých vonkajších podmienok zosilnila ochranu pokožky.
ZÁVER
Pod profesionálnou starostlivosťou o pleť rozumieme činnosť prevádzkovanú školenými pracovníkmi - prevažne kozmetičkami so zodpovedajúcim vzdelaním. Kozmetika je doplnkom bežného denného ošetrenia, ktoré si klientka prevádza sama. Väčšinou však nastupuje tam, kde žena s bežným ošetrením už nevystačí, hlavne u pleti problematickej, trudovitej pleti, pleti s nadmerným premastením, či už v puberte, alebo aj v neskoršom veku, pri bežných kozmetických vadách a pri prejavoch starnutia.
Rozsah profesionálnej kozmetickej starostlivosti presne vymedzujú smernice hlavného hygienika SR. Starostlivosť musí byť zameraná na ošetrenie zdravej kože, na prevenciu proti starnutiu a na dekoratívnu kozmetiku. Ide teda o odborné ošetrenie pleti, ktoré sa skladá z niekoľkých základných úkonov s rovnakým cieľom, ale s rôznymi možnosťami. A hlavne musí moderná kozmetika vychádzať zo spolupráce kozmetičky s dermatológom - kozmetológom.
Pri tejto práci však nesmieme zabúdať na komerčnú a ekonomickú stránku, veď nás k tomu núti trh. Je treba sledovať ponuku a dopyt, o aké kozmetické služby je záujem, musíme poznať priania a túžby klientok, práve tak sledovať aj činnosť konkurencie. Na odbornosti, správne a kvalitne prevedenom ošetrení pri starostlivosti o pleť veľmi záleží. Z tohoto dôvodu sa nemôžme nikdy uspokojiť s tým, čo sme sa naučili, ale musíme získavať ďaľšie informácie, či už o štýle práce a technike prevádzaných úkonov, o prípravkoch a prístrojoch. Potom s použitím svojich znalostí a svojho profesionálneho úsudku rozhodneme, čo z týchto noviniek bude pre nás prínosom.
A hlavne: Práve náš vzhľad je do istej miery vizitkou našej odbornosti a zručnosti , rovnako ako náš vkus.
PRÍLOHA
Ľudské telo a vitamíny
Vitamín je dôležitá organická zlúčenina, ktorú si telo nedokáže samo vytvoriť. Účinkuje už pri nízkej koncentrácii, ktorá je nevyhnutná pre normálnu funkciu organizmu. Umožňujú a uľahčujú chemické reakcie pri látkovej výmene. Keď je vitamínov v tele nedostatok, dochádza k vývoju ochorení z nedostatku vitamínov. Pri horúčke a niektorých iných ochoreniach sa musia dodávať vitamíny umelo. Vitamíny delíme na tie, ktoré sú rozpustné v tukoch - vit. A, D, E, K a na vitamíny rozpustné vo vode - vit. C a skupina vitamínov B komplexu.
VITAMÍN A je dôležitý pre normálny telesný rast, tvorbu kostí a zubov, normálnu stavbu buniek, nočné videnie, ochranu výstelky tráviaceho, dýchacieho a močovopohlavného traktu pred infekciou.
PREJAVY NEDOSTATKU: šeroslepota až slepota, rohovatenie kože a sliznice, upchávanie vývodov žliaz, postihnutie skloviny aj zuboviny.
B E T A K A R O T E N 10 000 I. U. Pomáha spomaľovať proces starnutia a vznik vrások. Môže chrániť pred zhubnýnmi účinkami UV žiarenia, pred vznikom nádorových buniek pokožky a pľúc, zvyšuje ich odolnosť. Je potrebný pre dobrý zrak a pomáha odstraňovať starecké škvrny na pokožke.
VITAMÍN B-12 pomáha zlepšovať pravidelnú tvorbu červených krviniek v kostnej dreni, chrániť sliznicu tráviaceho ústrojenstva. Kladne ovplyvňuje koncentráciu a pamäť , zvyšuje chuť do jedla u detí, ovplyvňuje rast organizmu, zvyšuje energiu a vitalitu.
PREJAVY NEDOSTATKU: anémia
B-KOMPLEX tieto vitamíny sú zvlášť potrebné pre nervový systém a pre fungovanie základných funkcií ľudského organizmu. Ich užívaním zlepšíte svoj psychický stav, zmiernite nevoľnosť, pomôžete udržať zdravú pokožku, nechty a vlasy. Prispejete k lepšiemu zraku, zmierni sa únava očí aj bolesti hlavy, urýchli hojenie rán, posilní imunitný systém
PREJAVY NEDOSTATKU: zvýšená únavnosť, dispozície k zápalom nervov, kŕče svalstva pri nedostatku vitamínu B 1. Začervenanie jazyka, zdurenie pier, boľavé kútiky, poruchy sliznice hltana a hrtana pri nedostatku vitamínu B2.Pomalé hojenie zápalov, zhoršená regenerácia slizníc pri nedostatku vitamínu B6. Anémia pri nedostatku vitamínu B 12.
VITAMÍN C. Potreba vitamínu C rastie pri stresových stavoch. Preventívne posobí pri nádche, pomáha obnove ďasien, ciev, kostí a zubov, v organizme unožňuje vstrebať železo, pomáha pri hojení rán a popálenín, pôsobí na zníženie krvácania ďasien, preventívne pôsobí pri nachladnutí, posilňuje odolnosť, elimunuje účinok rôznych rakovinotvorných látok, pôsobí priti alergiám a znižuje riziko tvorby krvných zrazenín.
22
PREJAVY NEDOSTATKU: únava, znížená odolnosť proti nákazlivým chorobám, krvácanie,vypadávanie zubov, pri avitamninóze vzniká smrteľná choroba skorbut.
VITAMÍN D je dôležitý pre reguláciu rovnováhy vápnika a fosforu pre vstrebávanie vápnika z črevného traktu a výstavbe kostí a zubov.
PREJAVY NEDOSTATKU: krivica, v dospelosti mäknutie kostí (osteomalácia).
VITAMÍN E pôsobí ako antioxidant-zabraňuje oxidácii tukov. Je jedným z činiteľov rozširujúcich cievy a zabraňuje zrážaniu krvi. Vyskytuje sa 8 druhov vit. E a jeho najaktívnejšou formou je alfatokoferol. Aktivita vit. E sa zvyšuje súčasným pôsobením selénu.
PREJAVY NEDOSTATKU: niektoré gestačné poruchy.
Niektoré prírodné zdroje vitamínov:
Vitamín A: nachádza sa v zelenine ako beta karotén (v mrkve), v masle.
Vitamín B 1: nachádza sa v obilninách (najmä klíčky), v droždí, v pečeni, v bravčovom mäse.
Vitamín B 2: nachádza sa v mlieku, v mäse, v droždí.
Vitamín B 5: nachádza sa v pečeni, v droždí, v hrachu, v mäse, v rybách, v mlieku, vo vajciach.
Vitamín B 6: nachádza sa v droždí, v obilných klíčkoch, v mlieku, v strukovinách.
Vitamín B 12: nachádza sa v pečení, v mäse, činnosťou baktérií sa tvorí aj v čreve.
Vitamín C: nachádza sa v surovom ovocí a v zelenine.
Vitamín D: nachádza sa v rybom tuku, po ožiarení UV zložkou slnečných lúčov vzniká v malom množstve aj v koži.
Vitamín E: nachádza sa v obilných klíčkoch.
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
Vlasta Feřteková a kolektív: Kozmetika v teórii a v praxi
Zdravoveda II. vydanie
Internet
Časopisy: Cosmopolitan, Eva, Quo, Elle, Emma
poznámky z vyučovacieho predmetu „ materiály“