Kostol sv. Vavrinca (Sobrance)

Rímskokatolický kostol sv. Vavrinca je veľká priestranná stavba moderného slohu postavená z dnešných stavebných prvkov (2000 ľudí) . Základný kameň bol požehnaný 10. Decenbra 1967. Kostol a fara boli vybudované za veľkej obetavosti veriacich v rokoch 1968-1972.
STAVBA: Na seba nadväzujúce nepravidelné časti s lomeniami a stúpajúcim stropom , vytvárajú svetlý , vzdušný priestor. Celá stavba je riešená tak , aby veriaci videli na centrum chrámu – na „svätyňu“.Svätyňa je v užšom priestore ako kostolná loď. Za svätyňou je veža , ktorá s kostolom tvorí jednotný a architektonicky zladený stavebný celok. Na čelnej stene svätyne sú umiestnené hlinikové , mozaikové tabule , uprostred s veľkým svetelným krížom a telom ukrižovaného Ježiša, ktoré sú dielom majstra Trizuljaka. Vľavo na vystupujúcej stene je socha sv. Vavrinca . V pravo svätostánok a ďalej socha nepoškvrneného počatia Panny Márie a pod ňou je krsti-teľnica. Obetný stôl , ambón a sedes vyhotovené z tepanej mosadze , medi a dubového dreva. Na pravej strane kostola je umiestnený orgán (2 manua-lový, 22- registrový), hrací stôl je na chóruse (Organa, Kutná Hora). Ľavú časľ podchoria vypľňa bočný oltár, pochádzajúci z bývaleho farského kostola. Vedľa oltára je spovedelnica. Priestranný chór má stupňovitú podlahu. Vo veži sú tri zvony rôznych veľkostí.Dnes (31.5.2003)je už v kostole väčšina vecí ovladaná elektronicky (aj zvonkohra).



HISTÓRIA FARNOSTI


Stredoveká osada Sobrance vznikla v chotári slovenskej občiny Tibavy niekedy pred rokom 1200 . Prvé správy o rim.kat. farnosti sa datujú do roku 1312 s kostolom sv. Juraja. Od roku 1344 sú známe pomenovania obcí : Trhová Tibava (Wasarostyba Zobranch) .V r. 1449 sa uvádzajú Sobrance ako mestečko – Opridium. V r.1560 založili zemepáni Starajovci litulárne prepošstvo sv. Juraja. Fara zanikla za protestanizmu v XVI. stor. Odkedy aj kostol sv. Juraja , zostal mimo starostlivosti , takže spustol. Začiatkom XIX. storočia stáli už len múry s vežou. Po obnove náboženského života boli Sobrance roku 1750 prifarené k Tibave. V roku 1864-1870 bol vybudovaný nový kostol ku cti sv. Vavrinca.V r. 1943 safmársky biskup dr. Scheffler zriadil farnosť. Kostol v.r. 1944 bol za frontových bojov zničený. Od r. 1944 až do vybudovania terajšieho kostola , sa bohoslužby konali v kaplici. Do farnosti patria : Ostrov (kostol nanebovstupenia pána), Horňa, Baškovce, Blatná Polianka, Bunkovce, Komárovce, Nižná rybnica, Porostov.

DUCHOVNA SPRÁVA - farári

1312 Martin
1452 Irlebande Zobranch
1560 Juraj zo Starého
1943-1948 Zoltán Kravjanský
1949-1952 Vojtech Jožička
1952-1953 Gejza Kalasz
1953-1954 adm. Ján Kuča
1954-1956 Andrej Tartaľ
1956-1958 Jozef Tokár
1958-1967 Karol Cirbus
1967-1972 Pavol Bazár
1972 Ján Kuča z Tibavy
1972-1987 Ján Švec Bilý
1987-1990 Vladimír Bublák
1990-1997 Ján Andrej
1997-2002 Juraj Petrík
2002- Marek Senderak


Sv. VAVRINEC : diakon , mučeník , patrón tohto farského kostola.
Oheň lásky Božej premohol oheň mučenia


Sv.Vavrinec patrí medzi najvýznamnejších mučeníkov Ríma. Pochádza zo Španielska. V mladom veku prišiel do Ríma , kde sa zasvätil do služby Božej. Pápež ho zvolil a vysvätil za diakona. Vynikal veľkou láskou k chudobným a chorým. Keď vzniklo prenásledovanie za cisára Valeriana , bol pápež chytený a hodený do žalára. Cestou do väzenia sa k nemu pridal Vavrinec so slovami: „Kam ideš otče bez svojho syna ? Kam kráčaš kňaz bez svojho diakona? Nikdy si nevstupoval k oltáru bez svojho sluhu a teraz chceš dokonať , svoju obetu bezo mňa ?“ Pápež mu predpovedal mučenícku smrť. Dlho na ňu nečakal. Cisársky námestok ho upodozrieval , že skrýva veľké poklady cirkvi a vyzval ho , aby ich bez odkladu vydal cisárovi. Vavrinec rozkaz splnil do troch dní takto : Zhromaždil chudobných , mrzákov , starcov , vdovy a syroty a povedal:“Hľa toto sú poklady našej cirkvi , toto je naše zlato , šperky , ktoré som ti sľúbil ukázať. Odovzdám ti ich.“ Cisárov zástupca sa rozhneval a dal ho umučiť pomalou smrťou – upálením na ražni. Jeho posledné slova boli : „aby sa cele evanjelium viac šírilo po celom svete.“
Zomrel 10 . VIII .258. Odpočíva v Ríme a na jeho hrobe je teraz postavená veľka bazilika sv. Vavrinca.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

Farská kronika