V decembri 1992 vláda Slovenskej republiky prerokovala „Program vlády SR v boji proti zločinnosti vrátane účinného pôsobenia prevencie“. Uznesením č. 984 uložila ministrovi vnútra a ministrom ďalších zainteresovaných rezortov spolupracovať pri vypracovaní celospoločenskej koncepcie prevencie kriminality. Ustanovila Radu vlády SR pre prevenciu kriminality a jej vedením poverila ministra vnútra SR. Súčasne vláda odporučila v rámci ústredných orgánov štátnej správy zriadiť špecializované pracoviská pre prevenciu kriminality, ktoré by uskutočňovali vlastnú preventívnu činnosť a zabezpečovali využívanie vedecko-výskumnej činnosti na plánovanie, koordináciu a vykonávanie konkrétnych preventívnych aktivít.
V tomto kontexte celospoločenského úsilia o obmedzovanie kriminality treba chápať významnú skutočnosť, že plnenie úloh na úseku prevencie zaraďoval Zákon NR SR č. l7l z roku l993 o Policajnom zbore medzi základné úlohy Policajného zboru, rovnako aj vytvorenie Oddelenia prevencie kriminality MV SR a vypracovanie Koncepcie prevencie kriminality v pôsobnosti MV SR, resp. ďalšie opatrenia zamerané na vytvorenie inštitucionálnych, personálnych, materiálno-technických a organizačných podmienok na zvyšovanie účinnosti prevencie v pôsobnosti MV SR, osobitne Policajného zboru.
V súčasnom období problematiku prevencie kriminality chápeme širšie a zahrňujeme do nej činnosti uskutočňované v rámci trestného práva i mimo neho. Na jednej strane moderné chápanie systému trestnej represie obsahuje mnohé preventívne prvky, čím rozširuje základnú funkciu trestného práva o funkciu preventívnu, na druhej strane sa tie preventívne činnosti, ktoré sa časom vyprofilovali ako tzv. špeciálne, uskutočňujú nadväzne na trestné právo. Hospodárska a sociálna rada OSN v svojej rezolúcii č. 33 z 2l.7.l997 nazvanej Základy zodpovednej prevencie kriminality, štandardy a normy hovorí:" Prevenciu kriminality prostredníctvom mimotrestných opatrení je nutné považovať za dôležitý doplnok uplatňovania trestného práva. Je zákonitou reakciou spoločnosti na ohrozenie bezpečnosti občanov vyvolané trestnou činnosťou."
Trestné právo ráta v prevencii s odstrašujúcim účinkom trestu. Vychádza z predpokladu, že pravdepodobnosť odstrašenia potenciálneho páchateľa rastie so zvyšovaním rizika jeho odhalenia a potrestania. Všeobecné odstrašenie sa spája s pojmom generálnej prevencie, odstrašenie páchateľa určitého deliktu, ktorý bol zaň odsúdený a potrestaný sa spája s pojmom selektívnej prevencie. Na základe výskumov bolo zistené, že ak má trest pôsobiť vo všeobecnosti preventívne v zmysle generálnej prevencie mal by spĺňať tieto postuláty a kritériá:
˛ musí byť dostatočne prísny, aby vykompenzoval zisk
z deliktu, teda aby sa delikt nevyplatil,
˛ musí byť dostatočne istý, neodvratný, lebo inak vyššie
uvedená prísnosť trestu nebude pôsobiť, páchateľovi musí
byť jasné, že štát dokáže dôsledne uplatňovať jestvujúce
normy trestného práva,
˛ musí byť uskutočnený v čo najkratšom čase, aby páchateľ
jednoznačne spájal ujmu z potrestania so spáchaným
deliktom.
Prevencia prostredníctvom trestného práva sa v súčasnosti nevyčerpáva len odstrašujúcim účinkom trestu. Hľadajú sa nové alternatívy k trestu odňatia slobody, ktoré by umožnili pozitívne ovplyvniť správanie páchateľa v jeho prirodzenom sociálnom prostredí. Hlavná pozornosť sa venuje najmä riešeniu problémov kriminality mladistvých, mladých dospelých a prvopáchateľov. V súvislosti s trestným konaním sa riešenia nachádzajú v tzv. odklone od štandardného priebehu trestného stíhania, čo je možné a žiadúce uplatniť pri menej závažnej trestnej činnosti, kedy je vhodnejšie dosiahnuť odstránenie konfliktu medzi poškodeným a obvineným než trestne postihnúť páchateľa. Filozofia sociálnej prevencie vychádza z aspektov:
˛ predchádzania nepriaznivých javov
˛ vyvolávania či podpory priaznivých javov.
Pojem sociálna prevencia vyjadruje spojitosť prevencie s celým sociálnym systémom. Vychádza z toho, že príčiny kriminality úzko súvisia s rôznymi spoločenskými javmi. Sociálnu prevenciu rozčleňujeme na tri časti:
˛ primárnu
˛ sekundárnu
˛ terciárnu
˛ Primárna prevencia prostredníctvom hospodárskej a sociálnej politiky, politiky zamestnanosti, výchovy a vzdelávania, urbanizmu a ďalších opatrení strategického sociálneho plánovania a riadenia sociálnych procesov v celoštátnom alebo regionálnom rámci, sleduje rast životnej úrovne, duchovný rozvoj, humanizáciu a skvalitňovanie spôsobu života všetkých občanov a sociálnych skupín spoločenstva. Reálny je predpoklad, že všeobecné zlepšenie v oblasti verejného zdravia, výchovy a vzdelávania, bývania, voľného času, zamestnanosti, atď. za určitých okolností povedie aj k zníženiu objemu kriminality, resp. k jej pozitívnej reštrukturalizácii.
˛ U sekundárnej prevencie ide o včasnú identifikáciu potenciálnych páchateľov a o intervenciu prv, než spáchajú trestný čin. Dlhodobý výskum realizovaný v mnohých krajinách totiž ukázal napríklad na priamu súvislosť medzi výchovou v ranom detstve, neúspechmi v škole a ťažkosťami mladých v zamestnaní a vývinom ich tzv. kriminálnej kariéry.
˛ Terciálna prevencia sa zameriava na skupiny a jednotlivcov, ktorí sa už dopustili trestnej činnosti, alebo sa už stali jej objektami. Ide tu vlastne o predchádzanie ďalšej trestnej činnosti, o prevenciu jej recidívy.
Niektorými aktivitami prispieva k primárnej sociálnej prevencii aj Policajný zbor, zvýšenou mierou sa však podieľa na sekundárnej a terciálnej prevencii.
Situačná prevencia zločinnosti vychádza z faktu, že určité druhy kriminality sa objavujú v určitej dobe, na určitých miestach a za určitých okolností. Napríklad sa zistilo, že pouličné bitky medzi podnapitými mladými mužmi sa odohrávajú najmä v piatok v noci pred zábavnými zariadeniami. Zmeniť tieto situácie je jednoduchšie a časovo menej náročné, ako prevychovávať potenciálnych pouličných bitkárov, aby sa zdržali násilia. Ponúkajú sa riešenia ako zákaz podávania alkoholu na takýchto podujatiach, zatvorenie zábavných zariadení o niečo skôr, zlepšenie verejnej dopravy neskoro v noci, alebo posilnenie policajných hliadok na uliciach so zlou povesťou.
Pre situačnú prevenciu je teda dôležité plánovať a riadiť fyzické a sociálne prostredie takým spôsobom, ktorý zníži možnosti páchať trestnú činnosť, alebo zvýši riziko, že páchateľ bude odhalený. Situačnú prevenciu teda nemožno zužovať len na technické zabezpečenie objektov, obsahuje aj sociálne prístupy. Situačná prevencia patrí k základným preventívnym aktivitám realizovaným Policajným zborom.
Základné princípy prevencie v pôsobnosti MV SR.
K dôležitým východiskovým aspektom Koncepcie prevencie kriminality v pôsobnosti MV SR patria základné princípy prevencie. Ich význam je daný tým, že sú to určité vedúce idey prevencie, premietajúce sa v praktickej realizácii preventívnych aktivít.
Základným princípom koncepcie prevencie kriminality je princíp jednoty prevencie a represie v činnosti Policajného zboru. V praxi sa niekedy stretávame s názormi, že najlepšou prevenciou je represia. Súčasný svetový trend v práci polícií smeruje však k realizácii vlastných preventívnych programov a k aktívnej účasti na programoch iných subjektov. Preto podobne ako represia, aj prevencia uskutočňovaná Policajným zborom sa musí stať vysoko odbornou, profesionalizovanou činnosťou a nielen vedľajším produktom represie.
V princípe aktuálneho zamerania prevencie kriminality vidíme nielen časovú ale aj miestnu dimenziu. Ide tu o aktuálnosť v určitom regióne alebo lokalite. Skúsenosti zo zahraničia svedčia o tom, že účinnosť prevencie závisí aj od regionálnych a miestnych aktivít. Žiadny ústredný orgán nemôže postihnúť špecifiká miest, obcí, štvrtí či ulíc. Prevencia kriminality môže byť úspešná len vtedy, ak vychádza z konkrétnej analýzy kriminality, jej stavu, štruktúry a dynamiky, jej príčin a podmienok, a to nielen v celoštátnom, ale aj regionálnom a miestnom rámci.
Princíp špecifického prínosu subjektov prevencie kriminality hovorí o profesionálnej úrovni tejto práce. Aby práca mala profesionálnu úroveň, bolo potrebné ujasniť úlohy a postavenie zainteresovaných sekcií a útvarov ministerstva, ako aj služieb a útvarov Policajného zboru. Z toho sa vychádzalo aj pri stanovení obsahového zamerania, ako aj pri voľbe foriem a metód preventívnych aktivít.
Princíp koordinácie aktivít je významnou podmienkou efektívneho využitia ľudských síl, technických a finančných prostriedkov. Pritom nemožno túto koordináciu redukovať len na vnútrorezortnú, ale treba rešpektovať potrebu aj medzirezortnej koordinácie všetkých zainteresovaných zložiek.
V princípe inštitucionálneho a personálneho zabezpečenia prevencie kriminality ide o vybudovanie centrálneho pracoviska zaoberajúceho sa koncepčnými otázkami prevencie, ako aj o kreovanie koordinačných článkov na úrovni regiónov a zabezpečenie účasti zástupcov Policajného zboru v koordinačných a výkonných orgánoch činných v prevencii kriminality na miestnej úrovni. S tým súvisí aj potreba zabezpečenia základnej a špecializovanej prípravy a odborno-metodického vedenia policajtov a pracovníkov rezortu pre prácu v oblasti prevencie kriminality.
Ak má byť systém prevencie na vysokej profesionálnej úrovni, musí byť informačne zabezpečený, zásobovaný domácimi i zahraničnými informáciami a súčasne účinným informačným prepojením subjektov prevencie, čo sa týka kontaktov nielen v rámci rezortu, ale aj s inými rezortmi a zahraničnými partnermi, čo nám umožní uplatňovanie princípu informačného zabezpečenia prevencie kriminality.
Veľmi dôležitý je i princíp kooperácie medzi štruktúrami rezortu a štruktúrami spoločnosti, a to tak formálnymi, ako aj neformálnymi. Okrem spolupráce s formálnymi spoločenskými štruktúrami je potrebné sa usilovať o zvyšovanie právneho vedomia občanov a o ich aktivizovanie na ochranu svojho zdravia, života a majetku a na ich spoluprácu s políciou. Vychádzame z tézy, že o čo budú občania voči kriminalite aktívnejší, o to bude polícia pri jej odhaľovaní a objasňovaní úspešnejšia. Opäť sa začína obnovovať preventívne pôsobenie polície na mládež formou spolupráce základných škôl s Policajným zborom, napr. v Bratislave a v Trnavskom kraji sa pokusne realizuje program „Správaj sa normálne“, a to tak, že skúsení policajti si v rámci obvodu svojho pôsobiska vezmú do „adopcie“ základnú školu, kde žiakov oboznamujú so základnými zásadami právneho správania sa v rôznych životných situáciách, v ktorých sa deti a mladí ľudia ocitajú a ktoré si vyžadujú ich riešenie.
Pri analýze kriminality a vytyčovaní preventívnych programov, pri ich realizácii a hodnotení ich účinnosti je veľmi potrebný i princíp vedecko-výskumnej činnosti. V tomto smere najdôležitejšiu úlohu plní Akadémia Policajného zboru a jej Katedra kriminológie a prevencie ako rezortné vedecko-výskumné pracovisko.
Medzinárodná spolupráca
Subjekty prevencie kriminality v SR si za prioritné ciele kladú spoluprácu s Komisiou OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu, nadviazať kontakt s Európskym výborom pre problematiku kriminality a zabezpečiť implementáciu dokumentov Rady Európy, ktoré sa týkajú prevencie do vlastných dokumentov, priebežne sledovať dokumenty EÚ, týkajúce sa problematiky bezpečnosti, rozvíjať spoluprácu v oblasti prevencie a to najmä v rámci krajín V 4, začleniť informácie o dokumentoch, ktoré sa týkajú prevencie, prijatých OSN, RE, EÚ, krajinami V 4, do systému školení osôb pôsobiacich v orgánoch prevencie.
Legislatíva
Neustále sa zdôrazňuje potreba prijatia zákona o prevencii kriminality. Návrh takéhoto zákona už bol pripravený, ale doposiaľ nebol schválený. V návrhu sa hovorí o všeobecnej povinnosti zabezpečovať prevenciu zo strany štátnych orgánov, samosprávnych orgánov, podnikateľskej sféry, ako aj subjektov tretieho sektora, vytvárať orgány pre vencie, vybudovať jednotný informačný systém prevencie. Čakanie na prijatie zákona by nebolo správne a preto, čím viac skúseností sa získa z praktického zabezpečovania prevencie, tým bude zákon môcť byť lepší a prínosnejší pre prax.
Financovanie
Veľmi závažným problémom je finančné zabezpečenie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Prevenciu kriminality dnes už nechápeme iba ako vedľajší účinok uplatňovania represie v zmysle odstrašenia páchateľa od recidívy a potenciálneho páchateľa od prvých činov. nie sú to ani len besedy s deťmi a mládežou, o ktorých sa hovorí, že za nič nestoja. Prevencia je síce lacnejšia ako represia, ale nie je úplne zdarma. Tiež vyžaduje financie, ktoré v celospoločenskom meradle vyjdú na desiatky miliónov korún. Finančnými zdrojmi by mali byť prostriedky príslušných subjektov prevencie, prostriedky štátneho rozpočtu a iné zdroje (granty, dary).
V súčasnosti medzi najznámejšie organizácie, ktoré poskytujú finančné prostriedky (keďže štátna podpora je veľmi slabá) patria : Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation, Nadácia pre podporu občianskych aktivít z prostriedkov PHARE, a niekoľko ďalších hlavne zahraničných organizácii.
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
„Program vlády SR v boji proti zločinnosti vrátane účinného pôsobenia prevencie“. Zákon NR SR č. 171 z roku l993 o Policajnom zbore
Rezolúcia OSN č.33 z r. 1997