Klasifikované pohľadávky

Kategorizácia pohľadávok v SR

Už začiatkom 90-tych rokov bolo zrejmé, že bude potrebná pomoc štátu pri riešení problému rizikových úverov pochádzajúcich najmä z centrálne riadenej ekonomiky.

Množstvo nesplácaných úverov bankového sektora sa v dôsledku ekonomických, právnych a politických podmienok spojených s transformáciou ekonomiky a nedostatkom skúseností z pôsobenia bánk v trhovom prostredí neustále zvyšovalo. To malo negatívny vplyv nielen na banky samotné, ale sprostredkovane aj na celé podnikateľské prostredie, a preto bolo potrebné zastaviť proces narastania nedobytných úverov a urýchliť proces ozdravenia úverového portfólia bánk.

Situácia sa nemohla riešiť v roku 1993, keď v podmienkach vzniku nového štátu boli iné, naliehavejšie úlohy. Neskôr NBS prijala Opatrenie č 3 zo dňa 3. marca 1995 o „Pravidlách hodnotenia pohľadávok a podsúvahových záväzkov bánk podľa rizík v nich obsiahnutých a pre tvorbu zdrojov na krytie týchto rizík“. Podľa závažnosti rizika strát, ktoré obsahujú, sa pohľadávky v súlade s opatrením rozdeľujú do piatich kategórií:

Štandardné pohľadávky
Sú také pohľadávky, u ktorých nie je dôvod pochybovať o tom, že pohľadávky bude splatená včas a v plnej výške jej nominálnej hodnoty pri súčasnom dodržaní ostatných podmienok podľa zmluvy. V tejto kategórii sa vykazujú tie pohľadávky, ktoré spĺňajú všetky nasledujúce podmienky:
•klient je solventný, jeho ekonomická situácia a platobná schopnosť sú také, že sa v budúcnosti nepredpokladá ohrozenie splácania istiny, úrokov a platenie poplatkov
•oneskorenia v platbách (splácanie istiny, úrokov, platenie poplatkov a odplát) nie sú dlhšie ako 30 dní
•banka poskytla klientovi vzhľadom na jeho požiadavky správny druh úveru
•klient použil úver na tie účely, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve

Štandardné pohľadávky s výhradou
Štandardné pohľadávky s výhradou sú také pohľadávky, u ktorých prišlo k zhoršeniu kritérií ich kvality, ale na základe dostupných informácií sa predpokladá, že budú splatené v plnej výške ich nominálnej hodnoty. Do tejto kategórie patria pohľadávky, ktoré vykazujú aspoň jeden z týchto znakov:
•klient má hospodárske a finančné ťažkosti, ktoré ale vzhľadom na jeho doterajší a ďalší očakávaný vývoj neoprávňujú predpokladať, že by ich nevedel prekonať a že by ohrozili splácanie dlhu
•oneskorenia v platbách sú dlhšie ako 30 dní, ale nie dlhšie ako 90 dní
•klient neposkytol bankou požadované finančné výkazy a údaje aspoň 30, najviac však 90 dní odo dňa, kedy mali byť banke poskytnuté
•banka poskytla klientovi vzhľadom na jeho požiadavky nesprávny druh úvery (napr. poskytne krátkodobý úver na financovanie dlhodobých aktív)
•klient použil úver na iné účely, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve

Neštandardné pohľadávky
Neštandardné pohľadávky sú také pohľadávky, u ktorých je pravdepodobné, že nebudú splatené v plnej výške ich nominálnej hodnoty, pričom splatenie väčšej časti ich nominálnej hodnoty je vysoko pravdepodobné. Neštandardné pohľadávky sú pohľadávky, ktoré majú aspoň jeden z týchto znakov:
•dlžník má výrazne zlý hospodársky vývoj a finančné a ekonomické ťažkosti na základe ktorých možno očakávať, že sa stane v blízkej budúcnosti (resp. ešte počas trvania zmluvného vzťahu s bankou) platobne neschopným
•oneskorenia v platbách sú väčšie ako 90 dní, ale nie väčšie ako 180 dní
•klient neposkytol bankou požadované finančné výkazy a iné údaje viac ako 90 dní odo dňa, kedy mali byť banke poskytnuté, najviac však 180 dní

Pochybné a sporné pohľadávky
Pochybné a sporné pohľadávky sú také pohľadávky, ktorých splatenie dlžníkom v plnej výške ich nominálnej hodnoty je na základy dostupných informácií vysoko nepravdepodobné alebo sporné. 4iastočné splatenie je vysoko pravdepodobné. Pochybné pohľadávky sú pohľadávky, ktoré majú aspoň jeden z týchto znakov:
•dlžník je insolventný
•oneskorenia v platbách sú väčšie ako 180 dní, ale nie väčšie ako 360 dní
•klient neposkytol bankou požadované finančné výkazy a iné údaje viac ako 180 dní odo dňa, kedy mali byť banke poskytnuté, najviac však 360 dní

Stratové pohľadávky
Stratové pohľadávky sú také pohľadávky, ktoré sa na základe dostupných informácií javia ako nenávratné, prípadne návratné len čiastočne vo veľmi malej hodnote alebo po splnení mnohých podmienok. Stratové pohľadávky sú pohľadávky, ktoré majú aspoň jeden z týchto znakov:
-klient neplatí záväzky voči banke viac ako 360 dní
-klient neposkytol bankou požadované finančné výkazy a iné údaje viac ako 360 dní odo dňa, kedy mali byť banke poskytnuté
-klient je v konkurznom konaní alebo likvidácii (bez ohľadu na výšku odhadnutých strát)

NEŠTANDARDNÉ, POCHYBNÉ A SPORNÉ POHĽADÁVKY A STRATOVÉ POHĽADÁVKY SA SÚHRNNE OZNAČUJÚ AKO KLASIFIKOVANÉ POHĽADÁVKY.

Krytie rizík
Banka v súlade so zásadou obozretnosti podnikania vytvára zdroje na krytie možných strát v dôsledku rizík obsiahnutých v pohľadávkach alebo vyplývajúcich z podsúvahových záväzkov bánk vo forme opravných položiek alebo rezerv minimálnej výške:
k štandardným pohľadávkam s výhradou 5 % ich nominálnej hodnoty
k neštandardným pohľadávkam 20 % ich nominálnej hodnoty
k pochybným a sporným pohľadávkam 50 % ich nominálnej hodnoty
k stratovým pohľadávkam 100 % ich nominálnej hodnoty
k splatným, ale k 31. 12. nezaplateným úrokom a poplatkom vrátane sankčných a odplatám z klasifikovaných pohľadávok 100 % ich nominálnej hodnoty
k úrokom z klasifikovaných pohľadávok časovo rozlišovaných ako príjmy budúcich období, ktorých termín splatnosti je v budúcom účtovnom období, 100 % ich nominálnej hodnoty

Po zavedení kategorizácie pohľadávok začali banky povinne kategorizovať svoje úverové portfóliá. NBS v júli 1995 pripravila návrh postupu práci pri reštrukturalizácii úverového portfólia vybraných obchodných bánk – VÚB, Slovenská sporiteľňa, IRB a Konsolidačná banka. V nasledujúcich rokoch bol rast klasifikovaných a stratových pohľadávok výrazne rýchlejší ako možnosť týchto bánk tvoriť opravné položky a rezervy na ich krytie. Najmä v rokoch 1997 – 1998 pokračoval pokles podielu úverov a súčasne sa zvyšoval rast stratových úverov. Rýchlejšia dynamika rastu rizikových úverov, zaostávanie tvorby rezerv a opravných položiek na ich krytie vyústili do podkapitalizácie niektorých bánk a ich neschopnosti plniť kritérium minimálnej kapitálovej primeranosti. V najväčších bankách Slovenska – SLSP a VÚB, dosahovali podiel zlých úverov na celkovom úverovom protfóliu úroveň okolo 50 %, čo znamenalo, že z každej poskytnutej koruny úveru viac ako 50 halierov už banky nevideli.

Reštrukturalizácia bankového sektora

Cieľom reštrukturalizácie VÚB, SLSP, a IRB bolo dosiahnutie minimálne 8 % kapitálovej primeranosti a približne 20 %-ného podielu klasifikovaných pohľadávok na celkových pohľadávkach.
Reštrukturalizácia bankového sektora prebiehala v dvoch etapách.
I.etapa bola dokončená v decembri 1999. Došlo ku kapitálovému posilneniu bánk v celkovej výške 18,9 mld. Sk a odsunu rizikových úverov zo spomínaných bánk do Konsolidačnej banky Bratislava a do Slovenskej konsolidačnej, a. s. Bratislava v celkovej výške 74,11 mld. Sk, resp. 82,22 mld. Sk ak rátame aj odsun nízkovýnosových úverov na družstevnú bytovú výstavbu z IRB do KBB vo výške 8, 11 mld. Sk
II.etapa bola charakterizovaná odsunom ďalších rizikových úverov do Slovenskej konsolidačnej, a. s. Bratislava v objeme 30,9 mld. Sk

Odsunuté úvery boli nahradené v portfóliách bánk emisiami štátnych dlhopisov.

Konsolidačná banka Bratislava

Konsolidačnú banku založilo ministerstvo financií SR so zámerom odbremeniť komerčné banky od dedičstva socializmu – úverov na trvalo sa obracajúce zásoby podnikov. Konsolidačná banka Bratislava ich prebrala od komerčných bánk v objeme 27,2 mld. Sk. Z dôvodu ich nízkej návratnosti pohybujúcej sa na hranici 50 % sa v roku 1996 dostala KBB do vysokej hospodárskej straty. Na pohľadávky klasifikované ako rizikové alebo stratové si KBB začala vytvárať opravné položky až na základe nariadenia NBS z roku 1995. V dôsledku toho kleslo jej základné imanie do zápornej hodnoty 4,8 mld. Sk a kapitálová primeranosť dosiahla až 59,91 % (žiadaná sa pohybovala na úrovni 8 %). Podľa novely zákona o bankách za záväzky štátnych peňažných ústavov ručil štát a preto nemuseli vytvárať opravné položky k stratovým úverom. Na dosiahnutie požadovanej kapitálovej primeranosti na úrovni 8% bolo treba navýšiť kapitál KBB o 9 mld. Sk.

MF SR ako zakladateľ Konsolidačnej banky Bratislava vydalo rozhodnutie, ktorým sa k 31. 1. 2002 banka zrušila bez likvidácie. Jej právnym nástupcom sa stala Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava. Týmto krokom došlo zároveň aj k odsunu klasifikovaných pohľadávok mimo bankový sektor SR.

Aké boli náklady?

Celkové fiškálne náklady reštrukturalizácie bánk bez úrokov v reštrukturalizačných dlhopisov dosiahli približne 132 mld. Sk čo predstavuje asi 24.900 Sk na obyvateľa (vrátane kojencov). Reštrukturalizované banky si vo svojom protfóliu približne 20 % klasifikovaných pohľadávok. Tieto majú kryté rezervnými prostriedkami. Ide najmä o pohľadávky, u ktorých existuje predpoklad ich čiastočnej návratnosti, prípadne ide o pohľadávky strategicky významných dlžníkov pre banky.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

Slovenský Profit, č. 8, 18. február 1997, str. 8 – 9
TREND, 23. októbra 1996, str. 9A –10A
Ekonomický a právny poradca podnikateľa, č. 14, 1997, str. 55
PROFIT, č. 4, 26. január 2001, str. 25