Juraj Pado

Narodil sa 20. marca 1922 v Cecehove v rolnickej rodine. Do ludovej skoly chodil vo Vrbovci (dnes Vrbovska ulica v Michalovciach) a v rodisku, do mestianky v Michalovciach. Nakolko mu socialne pomery v rodine nedavali moznost ukoncit stredoskolske vzdelanie maturitou, musel ho prerusit. Po roku prace na otcovom hospodarstve nastupil do zamestnania na notarskom urade v meste ako pomocny uradnik. Zmaturoval na Gymnaziu v Michalovciach. Okupacne vojsko ho odvlieklo z rodnej dediny, podarilo sa mu vsak ujst. Po oslobodeni Michaloviec a okolia v jeseni 1944 nastupil najprv ako civilny zamestnanec do novovzniknuteho vojenskeho dennika Nova sloboda a potom ako dobrovolnik I. cs. armadneho zboru vo funkcii redaktora frontovych novin presiel s postupujucim frontom, kde ho prevelili do armadneho dennika Za svobodne Ceskoslovensko, az po Prahu. V rokoch 19451947 posobil ako pomocnik osvetoveho dostojnika pluku v Kosiciach. Studia na Pravnickej fakulte UK v Prahe prerusil. V rokoch 19481952 pracoval ako tajomnik literarneho oddelenia v redakcii Ceskoslovenskeho rozhlasu v Kosiciach, odkial presiel do sluzieb Poverenictva skolstva, vied a umeni a neskor Zvazu slovenskych spisovatelov v Bratislave (19521954). Po zruseni literarneho oddelenia na poverenictve sa v rokoch 19541956 vratil do rozhlasu v Kosiciach. Medzitym ukoncil studia na Filozofickej fakulte UPJS, v rokoch 19561960 posobil ako profesor na strednej skole v Sabinove a vratil sa do Kosic, kde mu ponukli miesto inspektora pre kulturu na MsNV. Po dvoch rokoch posobenia v tejto funkcii definitivne zakotvil v skolstve. Posobil tam ako profesor na gymnaziach az do svojho odchodu na dochodok roku 1982.

Do literarneho zivota vstupil ako autor basni, kratkych proz, fejtonov a literarnych, divadelnych a vytvarnych kritik v dennej tlaci, literarnych casopisoch a najma rozhlase. Basne publikoval uz v skolskom casopise Pramen na mestianke, v Slovenskom tyzdenniku, Slovenskej slobode, Slovenskych hlasoch, Plameni a Tvorbe. Jeho prvotina Mrtve mesto (1942) nenasla nakladatela. Zbornik Pozdrav mladych, do ktoreho prispel 5 basnami, napadol vsak Karol Strmen (Gardista 1942) pre pokrokovy obsah basni autorov a ich modernu formu. Debutoval basnickou zbierkou Dych tejto zeme (1952) ako autor silneho socialneho citenia a obrazneho videnia, poznaceneho poetikou symbolizmu a poetizmu. V druhej knihe Hlboke leto (1954) zakotvenej doma, ozyva sa aj ocarenie zenou. Verny hlas (1957) je knihou obcianskej lyriky, prave tak ako aj zbierka Od obzoru po obzor (1962), ale tu uz prekonava hranicu bukolickeho ladenia a smeruje k sirsim obzorom doby technickych zazrakov. Toto smerovanie sa uplatnuje aj v zbierkach jeho basnickej zrelosti Prstom po okne (1972) a Cesta pesky (1972) a prichadza k slovu prirodna lyrika. Bratislava so svojou blizkou i vzdialenejsou historiou dominuje zasa v zbierke Preludy leta (1974). Ako lyricky cestopis mozno charakterizovat zbierku Hudba dialok (1977), do ktorej autor zaradil verse inspirovane cestami po Europe. Tema ocarenia rodnou krajinou prevazuje v zbierke Zivotopis (1981) vo versoch spomienkoveho charakteru a zivotnej suvahy, kde prekvapuje schopnost nadhladu a ironie (Dotaznik), cim sa jeho poezia obohacuje o nove polohy. V bibliofilsky vydanej zbierke Hudba pramenov (1982) vyznal sa zo svojho vztahu ku Kosiciam. Knihou Rieka svetla (1987) prehovoril Pado, pokracujuc v linii priznacnej pre celu jeho tvorbu: Osvedcenymi umeleckymi postupmi stvarnit i bojovat za hodnoty, ktore maju pozitivny vyznam pre jednotlivca a nasu spolocnost, pre ludstvo a svet. Vyber z jeho basnickej tvorby vysiel pod nazvom Cecehovske humna (1982). Ostava doteraz prierezom jeho basnickej tvorby najma od Hlbokeho leta v polovici 50. rokov po polovicu 80. rokov. Jeho sucasna tvorba caka na vydanie.

Juraj Pado je aj autorom monografie Potreba basne (1976) o basnickej tvorbe Jana Kostru. Je autorom mnohych priruciek na vyucovanie literatury na strednych skolach. Prelozil poeziu z nemciny, ako aj dramu z francuzstiny, polstiny a cestiny.