Ivan Kadlecik

Ivan Kadlecik

Narodil sa 8. aprila 1938 v Modre v rodine evanjelickeho farara. Zakladnu skolu vychodil v Raci, zmaturoval na Jedenastrocnej strednej skole v Senci roku 1956.

Vysokoskolske studium slovenskeho jazyka a literatury absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskeho v Bratislave v rokoch 19561961. Pracovat zacal v Kosiciach v Mestskom archive. Potom nastupil na zakladnu vojensku sluzbu a po jej skonceni sa stal lektorom krajskej redakcie dennika Pravda v Kosiciach. Popritom spolupracoval s Vychodoslovenskym vydavatelstvom, spoluredigoval literarny stvrtrocnik Krok 66 a dvojmesacnik Krok 67. Roku 1968 sa prestahoval do Martina, kde pracoval v Matici slovenskej najprv ako sefredaktor kulturneho dvojtyzdennika Maticne citanie, od roku 1970 v Biografickom ustave. Pre politicke postoje, vyslovovane najma v publicistickej tvorbe, ho roku 1971 zo zamestnania prepustili, vylucili zo Zvazu slovenskych spisovatelov a pocas celeho obdobia normalizacie nemohol publikovat. Vyse pat rokov bol nezamestnany. Roku 1977 odisiel do Pukanca, kde pracoval ako veduci v predajni Slovenskej knihy. V rokoch 19821990 posobil aj ako organista v evanjelickom kostole. Po novembri 1989 sa stal vedeckym pracovnikom Literarnovedneho ustavu Slovenskej akademie vied v Bratislave.

Literarne zaciatky I. Kadlecika su spojene s pripravou a vydanim zbornikov literarnych prac mladych autorov Dovolite? (1965) a Aj taky je zivot (1966), ktore zostavil a zredigoval spolocne s literarnymi kritikmi Albinom Baginom a s Jozefom Mrizom. V druhej polovici 60. rokov spolupracoval ako literarny kritik a esejista prakticky so vsetkymi vtedajsimi literarnymi a kulturnymi casopismi. Z tejto svojej tvorby pripravil vyber Z reci v nizinach (1971), ktoreho vydanie vsak bolo zastavene. Od roku 1973 publikoval v samizdate fejtony a miniatury v edicii Petlice v Prahe, kde mu vysli aj knihy Reci z niziny (1973), Tvare a oslovenia (1974), Rapsodie a miniatury (1981, 1987). Rapsodie a miniatury vysli po slovensky aj v Nemecku (1988) a v Brne (1992) V samizdate vysla v Bratislave kniha Dvanast (1989). Po novembri vsetky knihy vysli aj v slovenskych vydavatelstvach. Prvou knihou vydanou v prvom vydani na Slovensku je autobiograficka esej Vlastny horoskop (1991), v ktorej sa cez prizmu zivotnej skusenosti zamysla nad zmyslom zivota a motivaciou konania cloveka v neslobodnej spolocnosti kniha vysla aj v nemeckom preklade (1995). Dalsim knizne vydanym dielom I. Kadlecika su crty a eseje Epistoly (1992), v ktorych uvazuje o postaveni spisovatela v spolocnosti a jeho mravnej povinnosti neustale konfrontovat a reflektovat mocenske struktury. Napisal aj svojrazne komponovanu knihu eseji Lunenie (1993). Roku 1994 mu vysla vzajomna korespondencia s Ludvikom Vaculikom z rokov 19681989 Poco rubato a basnicka zbierka Srdce sa vola n. Dalsia kniha Hlavolamy (1995) je suborom kratsich ci dlhsich eseji s filozofickym podtextom. Historizujuce eseje su zhrnute v knihe Taroky (1977), v ktorej autor pouzil ako kompozicny prvok polozabudnutu kartovu hru taroky. Zatial posledna je kniha Vlani ako dnes (1997), v ktorej su zhrnute vsetky tematicke okruhy tvorby Ivana Kadlecika.