Ivan Hudec

Ivan Hudec

Narodil sa 10. jula 1947 v Nitre. Do zakladnej skoly chodil v rodisku, zmaturoval roku 1966 na Strednej priemyselnej skole chemickej v Bratislave. Potom studoval na Lekarskej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni studia mediciny roku 1972 nastupil na interne oddelenie OUNZ v Ziline, kde pracoval dva roky. V rokoch 19731975 bol lekarom v Nemocnici Ivana Derera v Bratislave na Kramaroch a v rokoch 19751980 odbornym asistentom na Institute pre dalsie vzdelavanie lekarov a farmaceutov v Bratislave. Potom tri roky posobil vo Fakultnej nemocnici v Bratislave a zaroven bol vyskumnym pracovnikom Vyskumneho ustavu humannej bioklimatologie. Roku 1983 presiel pracovat do Nemocnice s poliklinikou v Cadci, kde posobil do konca roku 1985. Potom sa vratil do Bratislavy a stal sa namestnikom riaditela pre liecebnopreventivnu starostlivost v Statnom ustave narodneho zdravia. V aprili 1990 sa stal poslancom SNR. Roku 1994 sa stal ministrom kultury. Vykonaval tiez sukromnu lekarsku prax a bol majitelom vydavatelstva PRINTSERVIS. Zije v Bratislave.

Zaciatky jeho literarnej tvorby su spojene s aktivitami studentskeho divadla U Rolanda, ktoreho bol roku 1970 spoluzakladatelom. Pre tento subor napisal spolu s Petrom Belanom niekolko hier. Najuspesnejsia bola hra Ostrovy (1974), ktora vysla aj knizne v zborniku Triptych o dzure, ostrovoch a dravcovi (1992). Knizne debutoval novelou Hriesne lasky osamotenych muzov (1979), v ktorej sloboda a volnost kamaratskeho vztahu akoby dominovali nad partnerskym vztahom v manzelstve. V zbierke poviedok Bozk ulicnika (1981) vyrozpraval miestami absurdne pribehy zo zivota ludi vidieckej i mestskej society a z rozlicnych profesnych prostredi, najma z mediciny a sportu. Poviedky svojou kompoziciou a stylistickymi prostriedkami smeruju ku groteske. V romane Ako chuti zakazane ovocie (1981) na pribehu troch lekarov, ktori spolupracuju pri narocnom medicinskom experimente, zobrazil medziludske vztahy v specifickom prostredi kardiologov. Zo zivota obyvatelov Kysuc v 17. storoci cerpa historicky roman Pangharty (1985). Spomaleny vyvin tohto regionu v civilizacnom zmysle slova prinasa verne zachovanie kulturnych prejavov ludu tohto kraja, ich zvykov, folkloru i ludovej slovesnosti od rozpravky az po mytus. Romanova novela Cierne diery (1985) je pribehom cloveka, ktoreho opantala chamtivost a mamonarstvo a jeho jedinym cielom su peniaze. Kniha Zahadny usmev strbaveho anjela (1987) je suborom sedemnastich poviedok, v ktorych autor vstupuje do problemov sucasneho cloveka. V novele Experiment Laska (1989) zobrazil pribeh mladej zeny, ktoru laska a vytuzene materstvo vyliecia z nadoroveho ochorenia. Do nasej najstarsej historie tematicky siahol v romanovej novele o zakladatelovi prveho statneho utvaru na nasom uzemi Praotec Samo (1990). Knihou bizarnych povesti o slovenskych hradoch a ich obyvateloch je dielo Biela pani, mrtvy pan (1992), ktore napisal spolocne s Petrom Jarosom. Do slovanskej historie nacrel v knihe Baje a myty starych Slovanov (1994).

I. Hudec je aj autorom dramatickych diel. Okrem hier pre studentske divadlo spolocne s Petrom Valom napisal dramaticky triptych z historie Velkej Moravy Knieza (1986) o kniezati Pribinovi, Bratia (1988) o Cyrilovi a Metodovi a Kral Svatopluk (1990).

Literarnou kuriozitou v tvorbe I. Hudeca je madarske vydanie novely Zivot v zatvorke (1988), ktora bola prelozena z rukopisu a v slovencine zatial nevysla.

Zbornik kulturnopolitickych clankov vydal pod nazvom Slovensko vlast moja (1994).

Jeho diela vysli vo viacerych vydaniach v desiatich jazykoch.