Z troch svetových náboženstiev je islam najmladší. Objavil sa v rannom stredoveku. Ten, kto prijal islam, sa nazýva moslim. Počet moslimov na svete je asi 1 miliarda, z toho 800 miliónov sunnitov, 150 miliónov šíitov, 3 milióny charidžovcov. Islam nikdy nebol iba náboženstvom, je to spoločenský režim, súbor morálnych spoločenských a ďalších noriem. Činí si nárok na riadenie každého detailu denného života.
Al- Islam znamená doslova „odovzdanie sa do vôle Božej.“ Výraz „mohamedánstvo“, ktorým niektorí označujú islam, je nesprávny, pretože naznačuje, že muslimovia uctievajú Muhammada a nie Boha (t.j. Alláha). Alláh je výraz, ktoré v arabskom jazyku označuje Jedného Jediného Boha. Dva základné články viery sú vyjadrené vo vyznaní viery (šaháda):
1) Vyznávam, že nie je boha okrem Boha
2) a vyznávam, že Muhammad je posol Boží.
Prvá časť vyjadruje vieru v jediného Boha a z druhej časti vyplýva viera vo všetko, čo Boh Muhammadovi zjavil.
Muhammad
Muhammad – zakladateľ islamu patril k rodu Hašimovcov, ktorý patril k významnému kmeňu Kurajš. narodil sa medzi rokmi 570 a 580. Vychovával ho strýko Abú Tálib v Mekke. Oženil sa s bohatou Chádidžou, mali 6 detí. Svoju kazateľskú činnosť začal v roku 610 alebo 612. Vládnuce kruhy zaujali k nemu nepriateľský vzťah a v roku 622 sa musel presídliť do Medíny. Toto vysťahovanie sa nazýva hidžra a je základom moslimského letopočtu. Formoval islam ako čisto arabské náboženstvo, ale neubránil sa vplyvu iných náboženstiev hlavne kresťanstva a židovstva. V roku 630 sa chcel zmocniť Mekky, ktorá mu bola vydaná bez boja. Umiera v roku 632. V islamskej vierouke je od začiatku požiadavka veriť, že Muhammad je jej prorok, posol a apoštol. Je nazývaný aj pečať prorokov, z nich najvýznamnejší sú Adam, Noe, Abrahám, Mojžiš a Ježiš.
Korán
Hlavným prameňom výzkumu a popisu pôvodného islamu je korán. Zakladateľ islamu Muhammad sa vyjadroval v súvislosti so spoločenským a náboženským bojom o rôznych životných udalostiach, vyslovoval svoje úvahy, prednášal kázanie, vystupoval s prejavmi poučného i polemického charakteru. V niektorých prípadoch si to poslucháči zapisovali na palmové listy, útržky papyrusu alebo kože. Najčastejšie zostával obsah Prorokovej reči v pamäti ľudí, ktorí ju ústne tradovali a citovali, keď sa odvolávali na zmysel jeho kázania. Je preto prirodzené, že Muhammadovi boli pripisované prejavy a výroky, ktoré nikdy nepredniesol. Kodifikovaný text koránu v dobe Muhammadovej smrti v roku 632 ešte neexistoval. Takmer dnešnú podobu koránu spísal Zajd ibn Sábit na príkaz chalifa Uthmana. Skladá sa zo 114 kapitol (súr), každá z nich sa delí na verše (aját). V koráne ani ako v celku, ani v jeho jednotlivých súrach nenachádzame logicky súvislý výklad. Základné chronologické deleniekoránu spočíva v rozlíšení mekkských a medinských súr. Nepresnosť datovania jednotlivých súr a ich rozdelenia je zdôraznená faktom, že vo vnútri niektorých sú obsiahnuté verše rôznych období, navzájom si odporujúce.
Popri koráne vznikala tradíciach o výrokoch a skutkoch Muhammada- Hadit. V 9. storočí bola z haditov vytvorená sunna, svätá povesť islamu.
Smery v rannom islame
K vzniku nových prúdov prispieval fakt, že noví prívrženci vnášali do islamu prvky svojich pôvodných náboženstiev. Príčinou vzniku hlavných vetiev boli však boje o moc, ktoré boli zastierané náboženskou ideológiou. Prvými sektármi v islame boli charidžiti. Rozpadli sa na viac vetiev (baditi, azrakiti, sufriti...). Takmer súčastne vznikol smer šíitov, ktorý sa postupne rozrástol do mohutného hnutia a stal sa jedným z dvoch hlavných vyznaní islamu. V priebeho boja o chalifát sa islam rozdvojil na sunnu a šíu. Šíiti presadzovali dedičné obsadzovanie trónu a neuznávali sunnu, ktorá bola prepracovávaná v prospech sunnitských ideí.
Piliere islamu
Tzv. piliere islamu sú základnými stavebnými kameňmi života každého muslima a zahŕňajú päť článkov: vieru, modlitbu, starostlivosť o chudobných, očisťovanie sa prostredníctvom pôstu a púť do Mekky pre tých, ktorí si to môžu dovoliť.
ÍMÁN (VIERA)
"Niet boha okrem Jedného Jediného Boha a Muhammad je Jeho posol." Toto dosvedčenie viery, ktoré sa nazýva šaháda, vyslovuje každý veriaci. Prednes šahády je tiež súčasťou zvolávania a modlitbu.
SALAH (MODLITBA)
Saláh je predovšetkým názov predpísanej povinnej modlitby, ktorá sa vykonáva päťkrát denne, a ktorá spája modliaceho sa s Bohom. Keďže v islame neexistuje cirkevná hierarchia alebo kňazi, modlitby sú vedené učenými ľuďmi, ktorí vedia naspamäť pasáže z Koránu a sú do tejto úlohy vybraní kongregáciou veriacich. Súčasťou týchto piatich modlitieb je recitácia veršov z Koránu. Predpísané modlitby sú vykonávané po úsvite, napoludnie, medzi poludním a západom slnka, po západe slnka, a po súmraku, a tak udávajú rytmus celého dňa. I keď je najlepšie modliť sa v kongregácii v mešite, moslim môže tieto modlitby vykonávať kdekoľvek, napríklad v parku, v úrade, v továrni alebo na univerzite.
ZAKÁH (ALMUŽNA)
Jednou z najdôležitejších zásad v islame je to, že všetko patrí Bohu, a teda aj svetské bohatstvo je ľuďom zverené len do opatery. Slovo zakáh znamená „očistenie sa“ a tiež aj „rast“. Každý moslim si je sám povinný vypočítať túto čiastku. Obvykle táto čiastka zodpovedá 2,5% z peňažného majetku.
PÔST
Každoročne počas mesiaca Ramadánu muslimovia dodržujú pôst od úsvitu až do západu slnka, pričom sa zdržiavajú jedenia, pitia a pohlavného styku. Chorým, starým, tým, ktorí cestujú, a dojčiacim alebo tehotným ženám je dovolené pôst prerušiť a vynahradiť zameškané dni neskôr. Ak toho nie sú fyzicky schopní, musia nakŕmiť jedného chudobného človeka za každý deň, ktorí zameškali. Deti obyčajne začínajú dobrovoľne dodržiavať pôst a modlitby v skorom veku, avšak pre nich sa to stáva povinnosťou až keď vstúpia do veku puberty. I keď pôst so sebou prináša aj veľké zdravotné výhody, v islame je pokladaný hlavne za spôsob očisťovania sa. Tým, že sa postiaci človek čo i len na krátky čas odpúta od svetského pohodlia, nadobudne úprimný súcit a solidaritu s tými, ktorí hladujú, a prispeje tým aj k obohateniu svojho duchovného života.
PÚŤ DO MEKKY
Každoročná púť to Mekky, tzv. hadždž, je povinná len pre tých, ktorí si to môžu fyzicky a finančne dovoliť. Napriek tomu sa však do Mekky vydáva každoročne z každého kúta sveta dva až tri milióny ľudí, čím umožňujú ľuďom rôznych národov, aby sa navzájom stretli a spoznali. Mekka je vždy plná návštevníkov. Každoročná púť sa začína počas dvanásteho mesiaca islamského kalendára, ktorý je lunárny (nie solárny), a tak hadždž ako aj Ramadán padnú niekedy na leto a inokedy na zimu. Všetci pútnici majú na sebe oblečený osobitný odev (tzv. ihrám). Sú to dva kusy jednoduchých bielych šiat, ktoré ich zbavujú všetkých triednych a kultúrnych rozdielov, a tak môže každý stáť pred Bohom ako rovnocenný. Obrady, ktoré pútnici vykonávajú počas púte, majú svoj pôvod u Abraháma a zahŕňajú obchádzanie Kacby a náhlenie sa medzi pahorkami Safá a Marwa, tak ako to robila Abrahámova manželka Hágar, keď v púšti hľadala vodu. Potom sa pútnici zídu na rozsiahlej planine nazývanej cArafa, kde sa spoločne modlia za Božie odpustenie. Toto veľké zhromaždenie symbolizuje zhromaždenie ľudí počas Súdneho dňa. V minulosti bola púť do Mekky veľmi namáhavá. Dnes saudskoarabské Ministerstvo púte poskytuje miliónom pútnikov z celého sveta pitnú vodu, dopravu a lekársku starostlivosť.
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
Malá encyklopedie islámu, Dejiny náboženství II