Internet

Internet, hovorovo net alebo sieť je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketov za použitia štandardizovaného Internet Protokolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisíciek menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, chat a systém vzájomne prepojených webstránok a dokumentov World Wide Webu (WWW).
Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené siete.
Vznik internetu
Prvé uzly tvoriace internet vznikli v roku 1969 ako ARPANET, sieť vytvorená skupinou ARPA (Advanced Research Projects Agency) ministerstva obrany (Department of Defense) Spojených štátov Amerických. Raný výskum, ktorý prispel k vzniku ARPANETu, bol z oblastí práce na decentralizovaných sieťach (z obranných dôvodov), teórie hromadnej obsluhy a prepínania paketov. 1. januára 1983 zmenil ARPANET svoj základný sieťový protokol z NCP na TCP/IP, čím vznikol internet ako ho poznáme dnes. Ďalším dôležitým krokom vo vývoji bolo vybudovanie univerzitnej chrbtovej siete National Science Foundation, NSFNetu v roku 1986. Dôležité, dovtedy oddelene existujúce siete vrátane Usenetu a Bitnetu tak boli úspešne asimilované do internetu. Kolektívna sieť získala pozornosť verejnosti 90. rokoch 20. storočia. V auguste 1991 Tim Berners-Lee publikoval svoj nový projekt World Wide Web, dva roky po tom, ako začal s tvorbou označovacieho jazyka HTML a protokolu HTTP. Zverejnil prvé stránky organizácie CERN vo Švajčiarsku. Niekoľko akademických a vládnych inštitúcií tiež prispelo stránkami, ale verejnosť ich zatiaľ nevidela. V roku 1993 bola uvoľnená prvá verzia webového browsera Mosaic a v roku 1994 sa začala verejnosť zaujímať o dovtedy akademicko-technický internet. V roku 1996 bolo slovo „internet“ bežne používané, ale vzťahovalo sa takmer výlučne na World Wide Web.
Medzitým, v priebehu dekády internet úspešne asimiloval väčšinu dovtedy existujúcich počítačových sietí (niektoré siete ako Fidonet ostali oddelené). Za dôvod jeho rýchleho rastu sa považuje chýbajúca centrálna administrácia, čo umožnilo organický rast siete, ako aj neproprietárnu povahu internetových protokolov, čo podnecuje interoperabilitu rôznych dodávateľov a predchádza stavu, keď má nad sieťou kontrolu jedna spoločnosť.
Dnešný internet
Okrem neuveriteľne komplexných fyzických spojení, ktoré tvoria štruktúru internetu, existuje internet aj vďaka multilaterálnym dohodám (napr. „peeringovým dohodám - dohoda o vzájomnej výmene internetovej premávky“) a technickým špecifikáciám alebo protokolom, ktoré určujú, akým spôsobom sa majú vymieňať dáta po sieti.
Na rozdiel od starších komunikačných systémov bol balík internetových protokolov zámerne navrhnutý agnosticky vzhľadom na fyzické médium, na ktorom je prevádzkovaný. Akákoľvek komunikačná sieť, pevná alebo bezdrôtová, ktorá je schopná prenášať obojsmerne digitálne údaje môže prenášať internetovú premávku. Preto internetové pakety tečú pevnými sieťami ako medený drôt, koaxiálny kábel a optický kábel aj bezdrôtové siete ako Wi-Fi. Všetky tieto siete zdieľajúce rovnakú sadu protokolov vyššej úrovne tvoria internet.Mezi najpoužívanejšie internetové protokoly v balíku internetových porotokolov patria IP, TCP, UDP, DNS, PPP, SLIP, ICMP, POP3, IMAP, SMTP, HTTP, HTTPS, SSH, Telnet, FTP, LDAP, SSL a TLS.
Vzdialený prístup
Internet umožňuje používateľom počítačov jednoduché pripojenie k iným počítačom a informačným a komunikačným službám kdekoľvek na svete. Podľa požiadaviek je možné používať zabezpečenie, autentifikáciu a kryptovanie, alebo za zaobísť bez nich.
Zdieľanie súborov
Kolegom a priateľom je možné poslať počítačový súbor ako prílohu. Je možné uploadnuť súbor na webstránku alebo FTP server, aby si ho mohli iní poľahky stiahnuť. Je možné ho dať do zdieľaného adresára na súborovom serveri. Záťaž masového sťahovania možno znížiť použitím zrkadlových (mirror) serverov alebo peer-to-peer služieb.V každom z týchto prípadov je možné riadiť prístup k súborom pomocou autentifikácie používateľov; obsah prenášaných súborov môže byť skrytý vďaka kryptovaniu a je možné vykonať finančný prevod predtým, ako zákazník dostane prístup k súboru. Cenu je možné uhradiť napríklad pripísaním na ťarchu kreditnej karty, ktorej detaily je tiež možné poslať v kryptovanej forme cez internet. Pôvod a autentickosť je možné overiť digitálnym podpisom alebo pomocou takzvaného „message digestu“ (SHA-1).Tieto jednoduché možnosti v celosvetovej mierke menia podstatu výroby, predaja a distribúcie mnohých typov produktov, ktoré sa dajú zredukovať na počítačový súbor. Patria medzi ne všetky druhy úradných dokumentov, publikácií, softvérových produktov, hudby, fotografie, videa, animácií, grafiky a iných druhov umenia. Toto na druhej strane spôsobuje seizmické otrasy v oblastiach trhu, ktoré boli dovtedy ovládané kamennými spoločnosťami. Pozri RIAA -- Recording Industry Association of America, ktorá má obzvlášť silný hlas proti týmto problémom.
Jazyky
Najpoužívanejším jazykom na komunikáciu na internete je angličtina. Dôvodmi sú pôvod internetu v Spojených štátoch, rastúca úloha angličtiny ako jazyka medzinárodnej komunikácie a neschopnosť skorých počítačov používať iné znaky ako základnú západnú abecedu.Po angličtine (56% webstránok) sú najpoužívanejšími jazykmi na webe nemčina (8%), francúzština (6%), japončina (5%) a španielčina (3%).Rozšírenie internetu v posledných rokoch spôsobilo, že už existuje podpora pre natívne jazyky v dostatočnej miere pre tie najpoužívanejšie. Niektoré chyby však zostali, príkladmi sú en:mojibake -- v slovenčine sa prejavuje ako nesprávne zobrazovanie diakritiky pri použití inej kódovej stránky na dekódovanie ako na kódovanie.