India a Čína

Starovek
Obdobie najstarších štátov
Mezopotámia, India, Egypt, Čína
Spoločné znaky: prvé štáty na svete, riečné civilizácie, otrokárske zriadenie, písmo, závlahové hospodárstvo, orientálna despocia – forma vlády jedného panovníka ktorí má najväčšiu politickú moc je najvyšším vojenským veliteľom a zároveň kňaz, stotožňujú ho s bohom.

India
– civilizácia vznikla už okolo roku 4000 p.n.l.
Haratská –v údolí rieky Indus, strediská – mestá Harapa, Mohendžo – daro. Boli tu pravouhlé ulice, pravidelný pôdoris, 50 000 obyvateľov, domi mali vysoký štandard: prívod pitnej vody, kanalizácia, kúpele, splachovacie WC.
Písmo – nerozlúštené 1750 p.n.l. upadá harapská civilizácia dôvod nepoznáme
1750 – prichádzajú Árijci (vznešený) indoeuropské kmene, pôvodne pastiery z juho ruských stepí priniesli si svoju kmeňovu štruktúru, náčelníci – rádžovia neskôr sa členili na kasty, prechod z jednej do druhej nebol možný.
Brahmani – kňazi
Kšatriovia – bojovníci
Vaišjovia – reneselníci, obchodníci, roľníci
Šudrovia – špinavé práce
Kastovnícky systém udržiava náboženstvo – Brahmanizmus je to učenie o prevtelení duše (reinkarnácia)

Magadská ríša vznikla v povodí rieky Gangy okolo roku 1500 p.n.l. v 6 stor.p.n.l. tupôsobil Sidaharta Gautama (budha) – osvietený pochádzal z kniežacej rodiny, vzdal sa života v bohatstve, putoval po krajine ako 29 ročný všímal si sociálne rozdiely a snažil sa zmierniť ich pomocov nového učenia budhizmu. Základ – presvedčenie že každé bytie je utrpením, cesta oko ho prekonať je poznanie cieľom – nirvana stav absolutnej blaženosti, pokoj v duši. Budhizmus hlása – nenásilie, núdrosť, trpezlivosť, toleranciu, meditáciu. Toto náboženstvo prijal v 3. stor.p.n.l. vládca Ašóka z dynastie Marjovcov, zakladal budhistické kláštori ataval kupolovité stavby tzv. stúpy.
Prínos Indie – Arabské číslice, aj 0, princíp pytagorovej vety,
Desiatkovú sústavu, tieto poznatky šírili do Európy arabi ako obchodníci.

Čína
Civilizácia v povodí žltej rieky Chuag – che už okolo roku 1500p.n.l. bola izolovaná, na všetky poznatky prišli sami. Existovali tu viaceré samostatné štáty čo dokazuje existencia viacerých filozofických smerov.
Konfuciozmus – zakladateľ – Konfucius hlása poslušnosť podriadených voči vyššie postaveným, jednotlivec má svoje záujmi podriadiť záujmom štátu

Taoizmus- Tao – osud. Vedie k pasivite neuznáva materiálne hodnoty remeslá, obchod.
Zjednotiteľ celej Číny – Čcheng vládca štátu Čchin: vyhlásil sa za prvého cisára zaviedol jednotné miery a váhy, jednotné zákony pre celú ríšu, jednotné mince. Položil základy jednotného činského národa, začal stavať Veľký čínsky múr. Počas svojho života si staval hrobku. Našlo sa v nej 7 tisíc hlinených bojovníkov v životnej veľkosti s bronzovými zbraňami, bojové vozy a kone v životnej veľkosti. Po jeho smrti vzniká štát Chán.
Čína nadobudla obchodné styky s rôznymi národmi vzniká – hodvábna cesta – spája čínu so stredomorím
Objavili kompas, hodváb, papier, pušný prach, porcelán, písmo znakové 40 000 znakov