Hrubý domáci produkt a jeho vývoj na Slovensku po roku 2000. Predpoklady dalšieho vývoja
Vývoj hrubého domáceho produktu v roku 2000
Opatrenia na odstránenie makroekonomickej nerovnováhy, ktoré prijala vláda SR v máji 1999, poznamenali vývoj ekonomiky aj v roku 2000. Premietli sa predovšetkým do nižšieho ekonomického rastu, ktorý počas dvoch rokov stabilizácie ekonomiky dosahoval približne 2 %. Dynamika reálneho ekonomického rastu sa v roku 2000 mierne zrýchlila, keď dosiahla 2,2 % (o 0,3 percentuálneho bodu viac ako v predchádzajúcom roku). Vývoj štruktúry hrubého domáceho produktu, priemyselnej a stavebnej produkcie, miezd a ďalších ukazovateľov pritom dokumentuje, že v 2. polovici roka 2000 sa už začali prejavovať pozitívne efekty stabilizačných opatrení, smerujúce k postupnému oživovaniu ekonomiky SR. Prvým náznakom dynamizácie hospodárskeho rastu bol vývoj priemyselnej produkcie, ktorá po poklese v roku 1999 začala rásť už vo februári 2000. V úhrne za rok sa v stálych cenách zvýšila o 9,1 %. Zlepšila sa aj situácia v stavebníctve, keď dynamika poklesu stavebnej produkcie sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne zmiernila. Za celý rok 2000 sa znížila v stálych cenách o 0,4 %, avšak od júla zaznamenávala rastúcu tendenciu.Oživovanie slovenskej ekonomiky potvrdzuje aj priebeh vývoja HDP. Ak v prvej polovici roka dosiahol rast reálneho HDP v medziročnom porovnaní 1,7 %, v druhej polovici roka sa jeho rast zrýchlil na 2,7 %, pričom v 4. štvrťroku sa priblížil takmer k 3 %. Rozhodujúci vplyv na výkonnosť ekonomiky SR mal zahraničný dopyt, premietajúci sa v medziročnom reálnom raste vývozu tovarov a služieb o 15,9 %. Domáci dopyt sa v úhrne znížil v stálych cenách o 1,3 % predovšetkým v súvislosti s poklesom súkromnej spotreby. V poslednom štvrťroku 2000 však došlo k jeho oživeniu, k čomu prispel rast konečnej spotreby domácností i konečnej spotreby štátnej správy. Na strane ponuky prorastovo na vývoj reálneho HDP pôsobila tvorba pridanej hodnoty v obchode, hoteloch a reštauráciách, v priemyselnej výrobe, ostatných trhových službách, poľnohospodárstve a netrhových službách. Podiel súkromného sektora na tvorbe HDP sa oproti roku 1999 takmer nezmenil a dosiahol 83,5 %.
Vývoj HDP podľa použitia (mld. Sk, s.c. 1995)
1998 1999 2000 19991998 20001999
HDP 641,1 653,3 667,7 101,9 102,2
v tom
Domáci dopyt 710,8 678,1 669,3 95,4 98,7
Konečná spotreba477,4 467,1 454,5 97,8 97,3
Domácnosti 333,8 334,2 322,7 100,1 96,6
Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 4,5 3,4 3,5 75,6 102,9
Štátna správa 139,1 129,5 128,3 93,1 99,1
Tvorba hrubého kapitálu 233,4 211,0 214,8 90,4 101,8
Tvorba hrubého fixného kapitálu 236,8 192,2 190,9 81,2 99,3
Zmena stavu zásob -3,4 18,8 23,9 x x
Čistý vývoz -69,7 -24,8 -1,6 x x
Vývoz tovarov a služieb 433,3 448,0 519,2 103,4 115,9
Dovoz tovarov a služieb 503,0 472,8 520,8 94,0 110,2
Sprievodným javom stabilizácie ekonomiky, ako aj nedostatočnej reštrukturalizácie podnikovej sféry bolo zhoršovanie sociálnej situácie obyvateľstva. Táto skutočnosť sa v roku 2000 prejavila vo viacerých smeroch - v znížení dynamiky rastu nominálnych miezd, v poklese reálnych miezd a zamestnanosti a vo vysokej miere nezamestnanosti. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR sa v roku 2000 medziročne zvýšila o 6,5 % na 11 430 Sk, pričom dynamika jej rastu bola o 0,7 percentuálneho bodu pomalšia ako pred rokom. Úroveň priemernej mzdy bola okrem iných faktorov ovplyvnená aj realizáciou programu verejnoprospešných prác, v ktorých zárobková úroveň nedosahovala ani polovicu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR. Reálna mzda zaznamenala v priemere za rok v medziročnom porovnaní zníženie o 4,9 %. Jej záporná dynamika sa však v priebehu roka zmierňovala zo 6,1 % v 1. štvrťroku na 1,8 % v 4. štvrťroku. V súvislosti s poklesom zamestnanosti a reálnych miezd sa udržiavala priaznivá relácia medzi produktivitou práce a priemernými mzdami. Produktivita práce z HDP v prepočte na zamestnanca hospodárstva SR vzrástla v stálych cenách medziročne o 2,8 %, čo pri poklese reálnych miezd znamenalo 7,7 bodový predstih produktivity práce pred vývojom miezd.
Vývoj hrubého domáceho produktu v roku 2001
V I. polroku 2001 rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska dosiahol 6,2 percenta. Vývoj slovenskej ekonomiky a pozitívne predpoklady rastu HDP negatívne ovplyvní vývoj svetovej ekonomiky po útoku na USA dňa 11. septembra 2001.
Začiatkom decembra 2001 prišlo k miernemu oslabeniu koruny. Pokles jej hodnoty proti euru (43,4 SKK za 1 EUR) bol ohlasom zvýšeného záujmu obchodníkov na devízovom trhu o spoločnú európsku menu. Nepochybne negatívny vplyv malo aj zverejnenie takmer desaťmiliardového deficitu zahraničného obchodu Slovenska v októbri, ktorý vyvolal reminiscencie na minulosť. V druhej polovici deväťdesiatych rokov práve prehlbovanie vonkajšej nerovnováhy viedlo postupne k tomu, že Národná banka musela na jeseň v roku 1998 zmeniť kurzový režim SKK. Slovenská koruna oslabila aj oproti českej korune. Je to výsledkom dosiahnutia nového historického maxima českej meny voči euru - 33,07 CZK za 1 EUR. Inflácia napriek vysokej hodnote amerického dolára a ropy na svetových trhoch poklesla a v septembri 2001 dosiahol medziročný rast spotrebiteľských cien 7,4 percenta. Jadrová inflácia, teda rast spotrebiteľských cien bez vplyvu zvýšenia regulovaných cien, dosiahla 4,4 percenta. Vzhľadom na minimálny nárast regulovaných cien v roku 2002 dosiahne priemerná miera inflácie v budúcom roku 2002 podľa predpokladov NBS približne 4,3 percenta.
Jedným z najzreteľnejších prejavov makroekonomickej nerovnováhy v minulosti boli vysoké úrokové sadzby. Priemerná úroková sadzba z čerpaných úrokov dosiahla v septembri tohto roku 9,1 percenta. Pri aukcii štátnych dlhopisov v apríli 2001 sa dosiahnutý priemerný výnos 7,55 percenta, čo je najnižšia úroveň v histórii Slovenska. V júli sa výnos mierne zvýšil na 7,83 percenta. Na rozdiel od minulosti štát v súčasnosti vydáva nielen jednoročné, ale i troj, päť a desaťročné štátne dlhopisy. Priemerný výnos aukcie desaťročných štátnych dlhopisov v septembri dosiahol 8,28 percenta.
Devízové rezervy NBS dosahovali v októbri 3,785 mld. USD.
V I. polroku 2001 narástla spotreba domácností o 2,8 percenta a v poslednom štvrťroku 2001 o 2,4 percenta. V I. polroku 2001 vzrástla priemerná reálna mzda o 0,1 percenta.
Úroveň dôvery zahraničných investorov voči Slovensku charakterizuje tzv. spread, čiže riziková prirážka. Tá porovnáva výnos, ktorý požadujú investori pri nákupe slovenských štátnych dlhopisov s výnosmi, pri ktorých sú ochotní investovať do štátnych dlhopisov Nemecka. Na konci októbra 1998 zodpovedala cena dlhopisov SR emitovaných v markách so splatnosťou v roku 2003 výnosu, ktorý bol o 8,2 percent vyšší ako výnos dlhopisov Nemecka. To znamená, že investori boli ochotní uprednostniť nákup slovenských dlhopisov za podmienky, že ponúkali výnos vyšší minimálne o 8,2 percentuálnych bodov ako nemecké dlhopisy. Realizáciou stabilizačných opatrení sa dôvera investorov postupne zvyšovala a spread dlhopisov SR postupne poklesol na úroveň, ktorá v polovici septembra 2001 dosiahla pri slovenských eurobondoch 1,1 percenta.
V roku 2001 prichádza k zhoršovaniu výsledkov zahraničného obchodu. Za prvých deväť mesiacov dosiahol deficit zahraničného obchodu 65 mld. Sk. Výsledkom je aj prehlbovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý podľa predpokladov NBS v tomto roku dosiahne približne 8 percent.
V porovnaní s minulosťou je súčasný deficit bežného účtu o 1 až 2 percentá HDP nižší, líši sa aj svojou štruktúrou a spôsobom prefinancovania. Tohtoročný deficit, ktorý je jednoznačne spojený s reštrukturalizáciou ekonomiky, je spôsobený najmä dovozmi súvisiacimi s oživením investícií, kým spotreba domácností zatiaľ nie je hlavným motorom dovozov. Podstatné je aj to, že deficit bežného účtu platobnej bilancie je v súčasnosti plne krytý prílevom priamych zahraničných investícií, a nie čerpaním zahraničných úverov ako to bolo v minulosti.
Vláda schválila štátny rozpočet na rok 2002, ktorého realizácia bude v budúcom roku znamenať pokles deficitu verejných financií na udržateľných 3,5 percenta HDP.
Ratingová agentúra Standard and Poor´s zvýšila rating Slovenska a tým ho opäť preradila do investičného stupňa, z ktorého Slovensko vypadlo pred voľbami v septembri 1998.
Vývoj hrubého domáceho produktu v roku 2002
Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR dosiahol hrubý domáci produkt v 1. polroku 2002 objem 517,6 mld. Sk v bežných cenách pri medziročnom raste o 7,9%. Medziročný prírastok v stálych cenách bol o 1 percentuálny bod vyšší ako v rovnakom období minulého roka a dosiahol 3,9%. Reálny ekonomický rast 1. polroka bol výsledkom pomerne rovnomerného vývoja v jednotlivých štvrťrokoch, keď HDP v 1. štvrťroku vzrástol o 3,9% a v 2. štvrťroku o 4%.
Tvorba HDP bola ovplyvnená najmä jeho rastom v ostatných službách (o 9,5% v stálych cenách), ktoré vytvorili 31,2% objemu HDP, čo bolo o 1,5 percentuálneho bodu viac ako v rovnakom období minulého roka. Významnejšie tempá rastu HDP dosiahlo aj stavebníctvo (12,5%) a poľnohospodárstvo (10,6%).
Tvorba HDP v priemysle zostala na úrovni minulého roka (rast o 0,2%). Jej vývoj bol ovplyvnený predovšetkým poklesom priemyselnej výroby (o 1,9%). Medziročný pokles tvorby HDP v priemyselnej výrobe v 1. štvrťroku a následné obnovenie rastu v 2. štvrťroku tohto roka korešpondovalo s exportnými možnosťami slovenského priemyslu. V štruktúre priemyselnej výroby sa znížila tvorba HDP najmä vo výrobe kovov a kovových výrobkov. Tvorba HDP vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody v dôsledku rozsiahlych investičných aktivít po minuloročnom výraznom spomalení vzrástla o 32,6%. Vysoké tempo rastu však bolo ovplyvnené nízkou porovnávacou základňou a neznamenalo teda výrazné obnovovanie schopnosti tohto odvetvia produkovať pridanú hodnotu.Nižší ako pred rokom bol objem HDP v oblastiach pošta a telekomunikácie, doprava, obchod, hotely a reštaurácie, aj v nadväznosti na vysokú porovnávaciu základňu v rovnakom období minulého roka.Z hľadiska tvorby HDP podstatne vzrástol (o 9,6% v stálych cenách) objem daní (dane z pridanej hodnoty, spotrebnej dane a daní z dovozu), očistených od subvencií a imputovanej produkcie bankových služieb.
Z hľadiska dopytu bol rast HDP v 1. polroku 2002 ovplyvnený vyšším domácim dopytom (o 3,4%) a v dôsledku obnoveného rastu v 2. štvrťroku aj mierne vyšším zahraničným dopytom (o 0,6%).
Predpokladaný vývoj HDP do roku 2005
Prognóza vývoja HDP, rovnako ako MP 2002, berie do úvahy hlavné strednodobé zámery makroekonomickej politiky, formulované v Predvstupovom ekonomickom programe. Prioritou je zvyšovanie výkonnosti hospodárstva na úrovni udržateľnej v dlhodobom horizonte, rast jeho konkurencieschopnosti, ako aj zlepšenie situácie na trhu práce, ktoré by spolu s ďalšími faktormi napomohli integrácii SR do Európskej únie. To predpokladá pokračovanie štrukturálnych reforiem v nefinančnej a finančnej podnikateľskej sfére a konsolidáciu verejných financií.
V období do roku 2005 možno za týchto predpokladov očakávať ďalšie zvyšovanie výkonnosti slovenskej ekonomiky. V roku 2003 by mohol reálny ekonomický rast dosiahnuť 4,1%, v nasledujúcom roku 4,4% a ku koncu prognózovaného obdobia 4,6%. Rast HDP bude v rokoch 2003-2005 založený na raste vývozu s významným príspevkom fixných investícií a súkromnej spotreby.
Pokračovanie procesu reštrukturalizácie podnikov spolu s predpokladaným pomalším rastom reálnych miezd v porovnaní s rastom produktivity práce sa premietne vo vyššej tvorbe rozvojových zdrojov. Táto okolnosť by sa mala, spolu s vyššou ponukou úverových zdrojov, prejaviť vo vývoji fixných investícií, ktorých hlavným stimulom bude investičný dopyt nefinančných organizácií. Možno predpokladať, že tvorba hrubého fixného kapitálu sa bude každý rok zvyšovať v stálych cenách približne o 5%. V porovnaní s ostatnými zložkami domáceho dopytu bude zrejme najväčším výkyvom podliehať súkromná spotreba, najmä v súvislosti s vývojom miezd a odčerpaním časti príjmov v dôsledku väčšieho rozsahu úprav regulovaných cien. Jej medziročná dynamika môže dosahovať 4,2-4,6%.
Pomerne vyrovnaný hospodársky rast, ako aj relatívne rýchle zvyšovanie produktivity práce v podnikovej sfére spolu s miernym rastom zamestnanosti a postupným poklesom inflácie vytvorí podmienky pre rast reálnych miezd. Rastúca tendencia reálnych miezd však bude prerušená v roku 2003, kedy vplyvom vyššej inflácie sa medziročný rast reálnych miezd môže zmierniť na 2%. V nasledujúcom roku by sa reálne mzdy mohli zvýšiť o 2,2%, v roku 2005 o 3%.
index, ROMR=100
AMP 2003 2004 2005
2002
priemerná mes. mzda nominálna 107,5 108,5 107,8 107,7
priemerná mes. mzda reálna 103,6 102,0 102,2 103,0
zamestnanosť 100,7 101,0 101,1 101,3
produktivita práce z HDP na zamestnanca v s.c. 103,0 103,0 103,1 103,1
spotrebiteľské ceny - priemer 103,8 106,4 105,5 104,6
Prognóza konečnej spotreby verejnej správy berie do úvahy zámery strednodobého finančného výhľadu do roku 2004. S prihliadnutím na kvantifikáciu vývoja bežných výdavkov verejného sektora a vývoj spotrebiteľských cien to znamená, že konečná spotreba verejnej správy (vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam) by mohla rásť ročne o 1,8-2,7%.
Počas celého prognózovaného obdobia najrýchlejšie rastúcou zložkou reálneho HDP bude pravdepodobne vývoz tovarov a služieb. Rast vývozu by mal vyplynúť z očakávaného ekonomického rastu v krajinách hlavných obchodných partnerov, z budúcich efektov súčasnej tvorby investícií a výkonnejšej produkčnej stránky ekonomiky. Jeho medziročná dynamika v stálych cenách môže dosahovať približne 7-8%, čo bude predstavovať významný faktor udržateľnosti výkonnosti ekonomiky SR v dlhodobom horizonte.
Dovoz tovarov a služieb bude ovplyvnený vývojom domáceho dopytu, ktorého nižšie medziročné prírastky v porovnaní s rastom reálneho HDP by nemali vyvolávať výrazné tlaky na dovozy. Udržiavanie predstihu tempa rastu vývozu pred dovozom sa po očistení od cenových vplyvov prejaví v postupnom poklese deficitu čistého vývozu.
medziročná zmena v %
AMP2002 2003 2004 2005
HDP v stálych cenách 1995 3,7 4,1 4,4 4,6
Domáci dopyt 2,5 2,4 3,6 4,3
z toho
Konečná spotreba domácností 3,8 4,2 4,3 4,6
Tvorba hrubého fixného kapitálu 6,3 5,3 4,8 5,2