Hra a jej úloha v učení

Úloha hry v učení

Herné aktivity formujú most medzi rozvíjajúcim sa myslením dieťaťa a jeho vonkajším okolím. Pre dospelých je hra len odbočovanie od hlavných úloh dňa. Pre deti je však hlavnou prácou dňa hra, je to hlavný dej, kde si dieťa osvojuje zručnosti, vedomosti a formuje si svoj postoj k nim. V živote dieťaťa učenie nesmie byť oddelené od hry.
Predstava dospelých o hre je, že hra je opakom práce, že je nedôležitá, a je možno len mrhaním času. Tiež ju hodnotia ako oddych a šport. Tento rozpor, či je hra produktívna aktivita, alebo zábava vyriešili deti samé. Na otázku, či úlohy ako remeslo, varenie, maľovanie, hra s autíčkom, a podobne sú práca, alebo zábava, deti označili remeslo a varenie ako prácu, jazdenie s autíčkom, hádzanie lopty ako hru.
Myšlienka, že hra je ústrednou zložkou skorého vývinu potvrdzuje tvrdenia Froebela, ktorý popísal hru ako najvyššie vyjadrenie vývinu správania. Z príslovia, že hra je zamestnaním dieťaťa vyplýva, že hra je neoddeliteľnou súčasťou prežívania dieťaťa.


Čo je hra?

Napriek tomu, že všetci vieme, alebo si len myslíme že vieme čo to hra je, neje jednoduché ju definovať. V tejto oblasti medzi špecialistami existujú dohodnuté dve základné znaky hry.
1. je to aktivita bez vytýčeného cieľa - „hra pre hru“
2. často je to spontánna činnosť
Jedna autorka ponúka päť kritérií ako definíciu hry malých detí :
1. Hra je prijemná a je to činnosť, ktorá má pre jej účastníkov zmysel.
2. Motivácia je prirodzená, bez vedľajších zámerov, nieje
zameraná na produkciu niečoho.
3. Hra je vyberaná voľne podľa nálady dieťaťa, je spontánna a dobrovoľná.
4. Hra vyžaduje záujem hrajúcich sa.
5. Hra súvisí s vývinom ostatných vlastností: jazyk, sociálna rola, tvorivosť.
(Garvey, 1977, str. 4-5 )

Niektorí autori rozdeľujú hry na hry spoločenské a „hry s nejakým predmetom, hry s hračkami“ ( object play) napríklad s autíčkom , bábikou, alebo kockami, pri týchto hrách sa dieťa hrá samo. Pri spoločenských hrách je potrebné vzájomné pôsobenie dvoch, alebo viacerých detí.
Hra s hračkami je v ranej mladosti veľmi bežná. Pre dieťa znamená rozširovanie prieskumnej činnosti, v ktorej dieťa skúša neznáme veci v svojom okolí. Toto rané štádium hry má značne spoločné s hrou malých šimpanzov, mačiatok a šteniatok. Vo veku okolo osemnásť mesiacov deti začínajú používať na hry symboly – kocka predstavuje vláčik, kúsok keksu sa stáva zbraňou, klátik môže byť koňom. (Piaget, 1952)
Medzi deťmi existujú signály, keď sa začína hra. “Poďme sa hrať!“ je znamenie, keď sa deti chcú hrať a je u všetkými deťmi interpretované osobitným spôsobom. Mláďatá šimpanzov dávajú na vedomie, že sa chcú hrať tak, že urobia grimasu, ktorá má jediný význam a „hovorí“ poďme sa hrať. Toto gesto, grimasa, je porovnateľná s gestami u hrajúcich sa detí. (McGrew, 1972).
Hoci je hra hlavnou zložkou detskej činnosti, malé deti pri hre robia omnoho viac než sa len hrajú. Tiež pri tom rozprávajú, riešia problémy a vzájomne na seba pôsobia. Konverzačné zmeny nastávajú vo veku troch rokov. Forma hier môže byť rôzna, dieťa sa môže hrať samo, alebo v dvojici, či skupine, tiež môže hra zahŕňať hračky, alebo iné rekvizity.
Piagetova charakteristika hry vychádza z jeho skúmania zmien vo vývine detí. Senzomotorické sú najtypickejšie počas prvých dvoch rokov života dieťaťa.
Dieťa má značnú radosť z opakovania pohybov, vykonávania pohybových zručností, manipulovania s predmetmi podľa svojej vôle. V druhom štádiu hry dieťa vo svojej činnosti využíva symboly, znaky prirovnania. Používajúc rôzne predmety dieťa predstiera, že stôl je loď, alebo povraz had. V neskoršom štádiu začínajú do hry vstupovať isté pravidlá. Tieto napriek tomu, že ešte nie sú oficiálne, sú základnými detskými pravidlami, ktoré pomáhajú sprevádzať účastníkov priebehom hry. Hra sa postupne stáva komplexnejšou s pribúdajúcim vekom dieťaťa, ale základné zložky ako používanie symbolov, predstieranie a zavádzanie
pravidiel sú reprezentované aj v predškolskom veku.
V správaní detí počas hry sa prejavujú rozdiely v pohlaví. Na príklad u mláďa šimpanzov,
samce sa správajú pri hre agresívnejšie ako samičky, taktiež to platí pre niektoré ostatné druhy zvierat. (Dolhinow a Bishop, 1970). Po aplikovaní samčích hormónov do tela samičky opice sa zviera správalo agresívnejšie. (Zoung, Goy, a Phoenix, 1964). Agresivita tiež stúpa s vekom. U opíc agresivita počas dospievania súvisí s nadobúdaním statusu dominancie v skupine (Harlow a Harlow, 1966). Hra nadobúda model správania dospelého jedinca.
Hra má u opíc dôležitý vplyv na vývin. Hra so spoločníkmi rozvíja citové spolužitie, spoločenský postavenie a sexuálne správanie.(Harlow a Harlow, 1962). Opice bez príležitosti hrať sa s ostatnými, trpeli zníženou pohlavnou aktivitou a zaostávajúcim spoločenským správaním. Opice vyrastajúce v izolácii boli neprispôsobivé, ale na druhej strane ich správanie sa upravilo, návrate do spoločnosti a teda možnosti hrať sa s ostatnými (Harlow