Tieto inštit. majú nástroje: - dane, dávky, poplatky
- št. miestne požičky
- soc. transf. platby, dotácie, subvencie...
3. sústava participácie na tvorbe soc. politiky i adresátu = negociácia
- kolekt. vyjednávanie
- účasť prac. v riad. a dozor. orgánoch a. s.
- účasť prac. na kontrole úloh v soc. oblasti
2. Typy SP
Typy: a) perspektívna (aktívna hosp. politika)
b) retrospektívna (pasívna hosp. politika) = rieši soc. probl. ex-port
a) systémová = tak upraviť ek. a soc. prostr., aby sa odstránili budúce príčiny soc. problémov
b) intervencionistická = dopredu zabezpečiť efekt. riešenie následkov budúc. možných soc. probl.
3. Polit. doktríny a SP
Polit. demokr. = názorový a pluralizmus => početnosť polit. strán a spol. hnutí, množ. koncepcií
3 zákl. doktríny:
1. Konzervativizmus
2. Katol. soc. učenie
3. Demokr. socializmus
Sloboda a rovnosť sa vzájomne vylučujú (sloboda vedie k rovnosti, rovnosť obmedzuje slobodu).
Voľba doktríny = nájsť optim. vzťah sloboda – rovnosť
1. Konzervativizmus = smer, kt. zdorazňuje význam indiv. slobody a indiv.ů zodpovednosti.
Zákl. téza – soc. postavenie a blahobyt jednotlivca má závisieť od jeho ek. výkonnosti
- dávajú prednosť soc. tvrdým, ale ek efektív. riešeniam
- nositeľmi tejto politiky sú strany konzervatívne, republikánske a liberálne
2. Katol. soc. učenie = chápe soc. spravodl. ako zaistenie urč. dostatku pre všetkých. Za soc. úroveň života jednotl. nie je zodp. len on, ale spol. ako celok. Nejde prednostne o slobodu ani o rovnosť, ale o soc. zodpoved. mocných a bohatých za svojich spoluobčanov. Patrí tu kresť-dem. strany, kt. sa opierajú o rím.-, gr.-. katol. vieru.
3. Demokr. socializmus = akceptuje pojem soc. trh. hosp., potrebu dostoj. mater. zabezpečenosti. Rovnosť v zmysle čo najširšej demokracie ako zákl. nástroj riešenia všet. ek. a soc. otázok.
Polit. strany: socialist. strany, social. dem. str., robotnícke,
Zopakovať Lorenz. krivka (Makro)
Fišk. polit. (Makro)
trh práce, odbory, nezamest, probl. riešenia nezam.
Švédsky model HP
1. Struč. char. Švédska
2. Zákl. znaky švéd. modelu
a) negociačná E
b) štát. blahobyt
c) makroek. stabil. politika
1. Struč. char. Švédska
Ako prvá aplikovala koncepciu štát. blahobytu. Švéd. ekonómovia charakterizovali túto aplikáciu ako pokus o nájdenie stredovej, tretej cesty medzi liberál. trh. E (veľmi efektívna, ale so. nerovnosť) a príkazovou E.
Nástrojom riešenia boli výššie št. výdavky => výššia miera zdanenia
Cez dane a výdavku ŠR bolo prerozdelených 60 % HDP (najvyš. miera na svete).
- vyššie zdaň. obmedzilo iniciatívu súkr. sektoru. Odstránila sa chudoba (zmiernila sa), 1. miesto v ukazovateľoch života
2. Základné znaky švedskeho modelu
a) negociačná E
Alokácia zdrojov by mala prebiehať cez ......
Podst. časť sa roz. a prerozdeľ. cez jednania – negociácie.
Ide o vzáj. komunik. medzi zamest., nezávisl. ek. subjektami. Je to široká paleta orgánov. Civiliz sposob riešenia problémov.
Negociácie sa zdaľeka netýkajú len trhu práce, ale rpasahujú širší rámec
napr. štruktur. a region. politika, investič. výstavba, byt. otázka, ochrana spotrebiteľa
b) štát. blahobytu
3 základ. koncepcie:
1. cieľ = zaistiť plnú zamestnanosť
2. cieľ = dosiahnuť optim. rovnosť občanov
3. cieľ = dospieť k čo najširs soc. a zdrav. zabezpečeniu prostr. sektoru verej. služieb
1. Plná zamestnanosť = každý má právo na urč. živ. štandard
Nezamestnanosť je sit. nevýhodná (nedostojná) pre občana a nevýhodná pre spoločnosť. Švédi uprednostňujú aktívnu pred pasívnou politikou (3 x viac). Roč miera nezamest. nebola viac ako 3,5 %.
Je to o polovicu nižšia miera ako priemer OECD s výnimkou JAP.
2. Soc rovnosť = každá krajina robí túto politiu. Solidaristická mzdová polit. – každý má právo na
rovnakú prácu
3. Verej. služby = každý má právo na dostoj. život = právo na prácu, ochranu zdravia a získania
vzdelania
Zahŕňajú: mater. dávky, RP do 16 rokov nezávisle od príjmu rodičov a na všetky deti. Bezplatná výučba na ZŠ a SŠ + bezplatné stravovanie, učebnice zdarma; všeob. zdrav. poistenie bezplatné, lieky zdarma, bezplat. pomoc starším a osamelým osobám. Ženám v domácnosti = príspevok na dovolenku, bezplat. predmanž. poradňa, vyššie dotovaná bytová výstavba.
1985 = 77 % priem dĺžka života (u nás 67 %)
83 % priem dĺžka života ženy (u nás 70 %)
Aj keď sa švédi v 70. r. dostali do krízy (tak rast HDP ako aj št. výd odstránila táto kríza)
Koncepcia soc. trhového hospodárstva – Nemecko
1. Char. nem. HP
2. Zákl. znaky centr. riad. hosp.
3. Transf. nem. E po r. 1948
4. Podstata ordoliberalizmu
1. Charakteristika Nemecka
- dlhodobo dosahuje mimor. ek. výkon (50. – 60. r.= hosp. zázrak)
- rýchly ek. rast, dlhodobý
- dlhodobá . cen. stabilita
Najv. zásluhu na tom mala Bundesbanka = centrálna banka (najvýznamnejší subjekt N)
N = jeden z najvýz. exportérov sveta, dlhodobá aktívna plat. bil.
Nem. HP vychádza z vlast. hosp. – polit. koncepcie.
Tá je domáceho povodu. Nemci nemenili intervencionizmus za konzervat.. Ide o liber. koncepciu (ich).
Priznáva nevyhnutnosť št. zásahu v 3 oblastiach:
1. Tvorba a udrž. konkur. prostredia
2. Stabilita meny
3. Sociálna oblasť
1933-45 = totalit. systém v N. Parlamentná demokracia bola nahradená vládou 1 strany. Centr. riad. hosp. malo veľa spoloč. so socializ.. V N sa však neuskutočnilo masové zoštátnenie.
Ludwig Erhard = na čele reformy
2. Základné znaky centr. riad. hosp.
- zostavovali sa 4-ročné hosp. plány
- povinná kartelizácia
- všetky otázky E sa riešili príkazom
- rozhod. o celk. invest. bolo podriadené štátu
- prídelové hosp. (lístkový systém)
- cenový strop (od r. 36 – 48 sa ceny nemenili)
- zmrazili sa mzdy, zakázané kolekt. vyjednávanie, zákaz štrajkov
- verej. fin. boli zneužívané
- bank. sektor bol formálne v súkr. rukách, ale úvery boli možné len so súhlasom centra
- zachovalo sa však súkr. vlastníctvo (i keď formálne) (94 % zisku sa odvádzalo centru)
3. Transformácia centr. riadenej E
1. krok = menová reforma
- stiah. infl. peňazí
- rušenie závazkov
Po men. reforme vznikli 2 tábory.
1. názor – mal podporu obyv.
- treba reformu, ale štát si musí ešte nechať urč. právo postupne E meniť (aby nedošlo k opat. zbrojeniu)
2. názor – čo najskor liberaliz. zahr. obchod, ukončiť prídelový systém. Plná konvertabilita meny 1958.
Potrebná konkurencia na strane ponuky = Erhard.
4. Ordoliberalizmus
- koncepcia soc. trh. hosp. = nem. podoba liberál. hosp.-polit. koncepcie
Eucken, Rustow, Ropke
- dávajú prednosť liberálnej spoločnosti, preferujú trh. mechanizmus, ale zavádzajú ordo - poriadok, lebo tomuto poriadku hrozí nebezpečie z 3 strán:
1. ohrozenie = možné narušenie konkur. prostredia
2. ohrozenie = ohrozenie zdravej a stabilnej meny
3. ohrozenie = hromadenie soc. problémov
Z uvedených zásad vznikli 4 smery HP:
1. Politika na podporu hosp. súťaže
2. Politika na podporu a ochranu zdravej meny = musí byť nezávislé postavenie centr. banky
3. Politika soc. vyrovnania – soc. opatrenia = áno, ale nesmú ohrozovať hosp. súťaž
4. Požiadavka na systémovo – konformnú polit. = požiad. súladu. Je prehľadná, transparentná a vzbudzuje doveru celého podnik. sektora.
Japonská HP
1. Charakteristika Japonska
2. Inštituc. rámec jap. HP
1. Charakteristika Japonska
Japonsko = krajina vojensky porazená, 2 jadrové nálety, stratila všetky kolónie, na kt. bolo závislé (suroviny), stratili zahr. investície, muselo vstrebať 6 mil. utečencov
- do r. 1952 Jap. žilo pod okupačnou správou USA. Bolo izolované od ost. krajín.
- v priebehu 2 – 3 desaťročí vznikla obch. veľmoc, najv. vývozca kapitálu, elektroniky, konkurent ostatných krajín v technicky najnároč. odvetviach
- z 10 najv. svet. bánk je 7 japonských
1973 = 10 % roč. prírastok HDP v stál. cenách
Krajina nepozná nezamest.. 60te roky = 1 – 1,3 % nezam.. Dnes okolo 3 %.
Nasledovníci Jap. = Singapur, Malajzia, Kórea... .
Vláda intervenuje do E Japonsko. Jap. vláda robí kroky, s kt. súhlasí i podnik. sektor.
Jap. má i pomerne nízke daň. zať. i vlád. výdavky.
Žiadna krajina na svete nemá také super indikatívne plánovanie: - štrukturál. politika = 1. miesto
- podpora exportu
- podpora ved. výskum. činnosti
Jap. našlo ideál. sposob spolupráce vláda – súkr. sektor (vládna intervencia – trh. mechanizmus)
2. Inštituc. rámec jap. HP
Znaky:
1. Uznávanie autorít – vedúci predst. urč. skupiny sa teší autorit. Ostatní ju rešpektujú a podriaďujú sa. Vzáj. dohodou prijímajú rozhodnutia. Na ved. postoch sú takí, kt. na to majú.
2. Postavenie podnikov a zamestnancov v nich
- manažér vo firme je prijímaný ako hlava rodiny, rodin. atmosféra.
- systém celoživot. zamestnania – vzťahuje sa na mužov a veľké podniky. Závazok firmy = vytvoriť čo najlepšie podm. pre zam..
- vysoké odmeny za vernosť. Každý podnik má odbory zvlášť.
- krúžky kvalitz = príčina rýchleho ek. rastu = manažéri sa spolu stretávajú a snažia sa zdokonaliť sit. v podnikoch. Jap. nemajú strach o prácu
- iná je organiz. podnikov: Keiretsu – jap. kngomerity = spojenie podnikov, kt. majú odlišnú činnosť. Spolupracujú na zákl. obojstrann. dobrovoľ. a výhodnosti. Na čele keiretsu stojí banka.
3. Mimoriadna pracovitosť, skromnosť, húževnatosť a skromnosť v život. nárokoch. Ochota učiť sa od úspešnejších. Hodnot. rebríček – význam. miesto = vzdelanie
- známa je ochota pracovať. 5 dní v týždni pracujú len od ro. 89. Dovolenka je 2 týždne
- mimoriadna sporivosť = drahé nájomné, byty... . Majú nížke dane, dochodok je veľmi nízky. Úspory tvoria tretinu a spotreba dve tretiny HDP.
4. Jap. je krajina bez prír. zdrojov, závislá na dovoze, potraviny, sur., preto sa snaží, aby tento dovoz zaplatili vývozom.
- ďal. problém je ľudnatosť (20 r. = 125 mil. obyv.)
Do r. 1952 bolo Jap. pod správou USA. Zavedenie parlament. demokr.... zriadilo vlastne i USA.
REGANOMIKA
1. Program
2. Ideové zdroje a praktické smery
3. Výsledky aplikácie Reganomiky
4. Struč. zhodnotenie Reg. obdobia
80 – 88 = pri moci bol Ronald Regan
70. roky = USA – zložité roky, 71,72 = rop. šoky
- vysoká inflácia, stagnácia E
1. Program
Isté prvky konzervativ. sú v Carterovej administr..
James Carter (prezident) = živelný konzervativizmus – deregulácia niekt. odvetví (let., nákl. a aut. doprava, uvoľnila sa regul. miezd a cien energie).
Feb. 79 = kontrola ponuky peňazí
Zás. zmena = R. R. – republikán
Hl. princípy progr. – feb. 81 = uverejnené „Nový začiatok Ameriky“: program hosp. uzdravenia
4 oblasti Reganomiky:
1. Podst. zníž., spomal. rastu feder. výdavkov
2. Výraz. pokles feder. daň. sadzieb (konečne po 40 rokoch)
3. Uvoľ. feder. regul. opatrení
4. Regul. peň. politiky, ak by bola v súlade s predch. bodmi
Koneč. cieľom malo byť odstránenie prekážok sporenia, podnikania, rozvoja pozitív. motivácie k práci. R. R. nespomenul zamestnanosť ani agr. dopyt (O to sa zase opieral Keyness).
2. Ideové zdroje a praktické smery
Regan mal veľa stúpencov i kritikov. Reganomika = povyťahovanie toho najlepšieho z viac. zdrojov
Zdroje : - ekonómia strany ponuky (Laffer = s nižšími daňami možno dosiahnuť vyššie príjmy)
- monetarizmus = zdorazňuje význam peň. politiky a hl. cieľ znížiť mieru infl.
- tradičné americké konzervatív. hodnoty = indiv. sloboda, iniciatíva ako základ os. úspechu, minimalizácia št. zásahov do života jednotlivca
Hlav. smery HP:
1. Zmeny vo federál. výdavkoch – aby sa znížil podiel výdavkov (nesplnil sa)
2. Zmena daň. systému – Regan znížil dane o 25 % pre všet. obyv.
- bolo rozpatie 10 – 50 % dane z príjmu FO => rast deficitu ŠR (od 1. 1. 2000 – SR – zníženie dane z príjmu FO)
r. 1986 = Regan, 59 % kleslo na 28 % daň FO
r. 1986 = 46 % na 34 % PO = ani zvýš. ani pokles príjmov ŠR
3. Deregulácia – dotkla sa energetiky, dopravy, bánk, telekom. prestala sa kontrolovať cena ropy
- cena sa začala určovať trhom
- pre E to bolo úspešné
4. Úlohy v oblasti men. politiky = robil to Fed. men. systém
- reštrikcia v ponuke peňazí
- zvýš. úr. miery
3. Výsledky aplikácie Reganomiky
- podarilo sa znížiť mieru inflácie na 3-4 % ročne (r. 83 – 85), r. 86 = 2,5 %, dnes pod 2 % - asi po 20 rokoch od r. 67
- vyvolalo to defl. krízu = pribrzdenie ek. rastu
- zvýš. úr. sadzby = veľký presun fin. prostr. do USA = rástol dopyt po dolaroch = rast kurzu USD
- dolár sa od r. 78 zvýšil zhruba o 45 %
- r. 83 = vybuchol deficit fed. rozpočtu = cez zníž. dane => znevýhodnila sa konkurencieschop. amer. tovarov => zlacnil sa dovoz do Ameriky = USA – pasívna obch. a plat. bilancia => USA = najvač. svet. dlžník
r. 85 = 88 - dostavil sa pozit. účinok zníženia daní
- vyriešil sa probl. nezam. a ek. rastu
- poklesli úr. sadzby a výmeny sadzby kurzov
4. Zhodnotenie Reganovho obdobia
Pozitíva:
- zníženie dane, reforma daň. sústavy
- deregulácia E
- pokles inflácie
Negatíva:
- prehĺbil sa deficit federál. rozpočtu => pasív. saldo obch. a plat. bilancie
r. 88 – 92 = prezident USA = Bush
r. 92 = Bill Clinton = útočil na to, čo sa nepodarilo Reganovi
- znížit deficit ŠR, deficit obch a plat. bilancie
- reforma vzdel. sys. a zdravotníctva
- chcel zvýšiť konkurencieschop. amer. tovaru
- ťažil i z rozpadu ZSSR
Thatcherizmus
1979 – voľby v GB – konzerv. strana = Margrit Thatcherová
- Briti = probl. v polit. oblasti
Po II. sv. v. bola na II. mieste v E GB
Prelom 70. r. GB = 15. miesto
- politika STOP GO = ak E rastie => robiť reštrik. E = viedla od extrému k extrému
- bolo tam príliš. uplat. intervencionizmu
- GB nemohla nájsť východisko = brit. nemoc
Aj reštr a exp. opatrenia majú + i -. Umenie je uplatniť ek opatr. tak, aby + > -.
r. 72 – 73 = kríza v dosl. rop. šokov => postihla i ocel., chémic, text. priem... v GB.
Príčina = veľmi sa aplikovala koncepcia štátn. blahobytu => E na to nemala
Veľa zla sposobili v GB odbory.
Navrhovaná stratégia:
- znížiť váhu ŠR
- znížiť daň. zaťaženie E
- zníženie št. výdavkov
- prestavba peň. politiky podľa monetarizmu (regulovať len množ. peň. v obehu)
- strednodobý horizont hosp. – polit. cieľov
- deregul. št. aktivít pomocou privatizácie št. sektoru
Realizácia programu:
1. Nová strednodobá fin. stratégia
- zmier. infl., ale i deficit š. financií, znížiť úver. potrebu verej. sektora. Všetky ciele boli splnené (i vďaka ťažbe ropy v Brit. mori) => zvýšené príjmy z privatizácie
- nepodarilo sa znížiť váhu ŠR
2. Bola reformovaná brit. daň. sústava podľa zásad Regan. zásahov
- predtým GB mala po SWE najv. daň. zaťaž.
- daň. ref. nezapríčinila deficit ŠR (príjmy iné = ropa, privat...)
3. Proces deregulácie
- privat. dosť význam časti št. sektora
- obr. podniky => a. s.=> predaj akcií
- ťaženie proti moci brit. odborov
- zruš. zásady CLOSED SHOP – povin. zamestnávateľa považovať odbory za jediného hovorcu
- taj. hlas. pri voľbách odborov a pri rozhod. o štrajkoch
- štrajky sa mohli vyhlasovať len proti vlast. zamestnáv.
- zákaz štrajkov zo solidarity
- obmedzila sa možnosť odborov podpoporovať polit. strany
- r. 1980 = miera infl. 18 % - počas Thatch. – okolo 5 %
- rast produktivity práce
- min. deficit ŠR + No Problem, pas. pas. salda obch. a plat. bilancie
- 4 % roč. ek. rast
- nepoklesli zásadne št. výdavky
Thatch. dosiahla úspechy v mikrosfére = viac podnikov, lepšie konk. prostr....
Ináč sa začala chápať soc. sieť
Naj. nevýhoda = probl. nezamest. r. 79 = 5 %
r. 83 = 12 % = nevedela si poradiť
Pozitíva USA a GB
- vysporiadali sa s tým - probl. s nezam.
- daň reforma - daň. reforma
- zníženie inflácie - zníženie inflácie
- vyšší deficit ŠR + pasív. saldo bil. – tu nie
- Mae stabilita - posilnenie mikrosféry
Američania = každý je zodpovedný sám za seba
Priemyselná politika a stratégia úspešnosti
Po r. 90 dominujú 2 zákl. ciele:
1. Premeniť centr. riad. hosp. na riadené
2. Zaradiť sa do eur. štruktúr
STRATÉGIA ÚSPEŠNOSTI:
-hľadá najpriaznivejšiu pozíciu v oblasti konkrétnej aktivity firmy a štátu v ekon. priestore. Kľúč. úlohu tu má práve priemysel. politika. Súčasné problémy sú spôsobené i zlou priemyselnou politikou.
Pri zmene E na trhovú dochádza k transformácii vlastníctva prostredníctvom revitalizácie / oživenie po páde/, reštrukturalizácie, adaptácie.
Cieľom priem. politiky je podporiť aktivity v tých oblastiach, kde probl. štruktúra adaptácie sú reálne nezvládnuteľné súkr. podnikmi.
Dôvody vlád. zásahov:
1. závaž. zmeny v E spôsobené ved. a tech. pokrokom
2. potreba zvýšiť efektívnosť i konkurencieschopnosť konkrét. odvetvia
3. potreba podporovať oblasti, ktoré racionalita trhu obchádza
Priem. politika vo vysp. E mala mať selektívny charakter = uskutočňovala sa na zákl. konk. programov, vymedzená je čas i fin. náročnosť.
Cieľom týchto zásahov je, aby si podniky nezvykli na pomoc štátu.
Priem. politika – súbor opatrení vlád. orgánov zameraných na proces štrukturálnej adaptácie s cieľom získať komparatívne výhody pre konkrét. ekonomiku na svet. trhu.
Investičná politika
Investovanie – akékoľvek vynaloženie ek. prostr. za účelom zhodnotenia. Ak z invest. vyčleníme fin. invest. , potom výsledkom invest. by mal byť HIM a NIM.
Pojem investícií v trh. E sa nevzťahuje výlučne na oblasť rozvoja výroby, ale zahŕňa i nevýr. sféru a spotrebu.
Ek funkcie investícií:
1. kapacitná / kapacitotvorný efekt/
2. f. zvýšenia efektívnosti E – spojená so substit. f investícií
3. dôchodková / dôchodkový efekt/
Štruktúrne členenie investícií:
V prík. E sa inv. členili vždy na výrobné a nevýrobné. V trh. E sa takéto členenie zlučuje.
1. Investície, kt. cieľom je zisk
2. Investície, kt. sa financujú zo ŠR, ale neočakáva sa od nich návratnosť / oblast soc. starostlivosti, št. správa a samospráva, čiastočne i zdravot., školstvo, byt. hosp. veda a výskum/
3. Infraštrutktúrne – vytvárajú predpoklady pre výr. proces, ale tiež uspokojujú potreby obyv.
Na toto členenie nadväzuje členenie podľa odvetv. štruktúry:
PODĽA CHARAKTERU REPRODUKCIE FIX. KAPITÁLU:
1. Obnovovacie
2. Rozvojové
Zdroje inv. prostr.:
Investície – tá časť HDP, kt. sa nespotrebuje okamžite, ale použije sa na vytvorenie predpokladov bud. rastu spotreby
Možnosti získavania inv. prostr.:
- zisk
- emisia akcií
- predaj dlž. úpisov
- b. úver
- ver. pôžičky a subvencie
- leasign
INVESTIČNÉ ROZVOJOVÉ STRATÉGIE:
Slovensko je zaostávajúca E a nie zaostalá.
Rozdiel? kvalif. úroveň prac. dosahuje štandard vysp. krajín / vyvážame priem. produkty a nie agrárne prod. a suroviny
Zaostáv. E majú teoret. k disp. 2 možnosti ako sa zmeniť na vyspelé:
1. Stratégia vyváž. rastu
- E musí mať k disp. dostat. zdroje investícií
- ide o multisektorálnu expanziu / všet. sektorov súčasne /, kt oživí celú E
Pre väčšinu E je táto strat. nepriateľná pre nedostatok zdrojov. Autori tejto strat. majú názory na riešenie:
a.) št. zásahy vo forme subvencií
b.) invest. politika má byť centrál. riadená
2. Stratégia nevyváženého rastu – reálnejšia možnosť
- rešpektuje nedostatok inv. prostr
- podstata = zamerať sa na podporu obmedz. počtu sektorov
Výraznú úlohu má HP štátu – aby inv. náročnosť bola čo najvyššia.
POLITIKA ROZVOJA VAEDY, INOVÁCIÍ A TECHNIKY
Vedci a tech. politika štátu = všeob. návod na konanie nevyhnutné pre úspešnú reaizáciu stratégie ek. rozvoja
Cieľom tejto politiky je podpora:
1. Tvorba nových poznatkov – invencií, a to ved. výskum. činn.
2. Získav. nových poznatkov nákupom licencií, patentov, vynálezov
3. Aplikácia nových poznatkov vo všet. formách podnikania
Vzťah medzi vedou a technikou: Rozvoj techniky nie je možný bez vedy a úroveň vedy je do znač. miery daná od úrovne techniky.
Nástroje realizácie štátnej, vednej a technickej politiky:
a.) priame
- subvencovanie projektov špičkovej techniky
- subvencovanie mzd. N na výskum a vývoj u podnikateľov
- subvencovanie, dotácie na poraden. služby
- podpora spolupráce vo výskume a vývoji
- podpora stáži výskumu prac. a štipendiá
b.) nepriame
- daňová stimulácia, úľavy na vlastný výskum
- daň. úľavy na nákup nových riešení, technológií...
- zruš. dovoz. prir....
- daň. úľavy pri zdaň. zisku z nových výrobkov, z vývozu patentov
- odpis. politika – vytv. zdrojov
- ved.-tech. programy
- celk. patent. politika
- účinné legislatívne, organiz. opatrenia