Hospodárska - politika1
Hospodárska - politika
politika tvorby konkurenčného prostredia
1. Veľká represia 1929-33
2. Nástup invervencionist. etapy
3. Zlom v 70. rokoch
1. Veľká represia 1929-33
NEW DEAL = živelný intervencionizmus (nastúpil) = vyvíjal sa bez teoretického zázemia
- obsahoval opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priem. výroby
- záchrana farmárov a ich dochodkov
- 1. krát sa realizoval program verejných prác
- štát = aktívny činiteľ v trh. ekonomike
- 1. krát = zámerne sa pracuje s deficitom ŠR
- 1. krát = podpora agregátneho dopytu
- bola tu aktivistická politika
2. Nástup intervencionist. etapy
- 1936 = Keyness = Všeob. teória úroku a peňazí
Znaky: - na rozdiel od klasic. teórie sa sústreďuje pozornosť na dopyt
- hlavný teoret. záujem = plná zamestnanosť
- posobenie trh. mechanizmu nie je možné nechať bez kontroly (nezaručuje plné využitie zdrojov)
- v sústave zásahov sa opiera o fišk. politiku
- peň. politika = má podradné miesto (doraz na regulovanie úr. miery)
- prístup bol proticyklický a krátkodobý
Okrem Keynessa vychádzal aj z iných zdrojov:
1. indikatívne plánovanie (Jap., Fr., Hol.)
2. štát blahobyt = teoret. koncepcia; reaguje na zhoršenie soc. situácie v čase krízy
= vychádza z neschopnosti trh. mech. nájsť dostojné život. podm. pre všetkých
= zákl. nástroj = progresívne zdaň. a transféry
Koncepcia sociálne trhového hospodárstva = Nemecko
3. Zlom v 70. rokoch a nový medzník
- intervencion. politika slávila veľké úspechy
- rovnomerné rasty rpduktu, nízka inf., únosná miera nezamest. a rozvíjajúci sa medz. obchod
Udalosti proti intervencionizmu:
- rozpad povoj. medzin. menov. usporiadania (Bretton – Wood)
- nové podnety pre rast inflácie
- rast stagflácie = spojili sa 2 procesy = inflácia s ekonomickou stagnáciou
70. – 80. roky – GB, USA
Programová preorientácia:
1. dostať pod kontrolu infláciu (tomuto cieľu sa podriadila fiškálna politika)
2. znížiť podiel verejného sektora
3. prebudovať systém štát. financií s dorazom na znižovanie rozpočt. deficitu
4. výdavky orientovať na podporu investícií a nie na podporu spotreby
5. podporovať prednostne stranu agregátnej ponuky
6. potrebné znížiť daňové bremeno
7. systém soc. zabezpečenia prisposobiť možnostiam ek. rastu
8. vláda nemá vytyčovať programy na podporu konjuktúry a zamestnanosti
Výsledok:
- podarilo sa zastaviť monet. expanziu
- podarilo sa potlačiť inflačné impulzy zo str. štátu
- radikálna daň. prestavba, znížila sa miera zaťaženia osob. príjmov a ziskov podnikov
- politika orientovaná na podporu AS = všeob. používaná
83 – 90 = roky ek. rastu, oživenie medz. obchodu
- nepodarilo sa úplne vylúčiť cyklický vývoj
- pokusy odstrániť rozpočt. deficity zlyhali
- nepodarilo sa znížiť soc. výdavky ako sa predpokladalo
- nepod. sa zvýšiť obrat v produktivite práce
- za stabil. cenovú hladinu sme zaplatili vysokou nezamestnanosťou
Hospodársko – politické koncepcie
1. Liberalizmus, intervencionizmus
2. Fázy hosp. polit. rozhodovania
3. Ek. a polit. racionalita
Zopakovať nástroje HP
1. Liberalizmus, intervencionizmus
Pragmatizmus = riešenie problémov pod tlakom, je plná protikladov, bez schopnosti zámerne ovplyv. ek. udalosti
Hosp. – polit. koncepcia = súbor názorov, myšlienok, ktoré obsahujú nielen ek. ale i filozof. prvky a orientujú subjekty HP pri výbere cieľov a nástrojov
1. Liberálna hosp. – pol. koncepcia = všetky aktivity sa realizujú cez posobenie trhu, št. zásahy sú cudzím elementom, mlý význam HP
2. Invervenc. hosp. pol. koncepcia = trh. mech. posobí, širší priestor sa dáva štát. zásahom
3. Marxistic. prístup = odmieta pos. trh. mech., potláčanie slobody, všetky zákl. ciele a nástroje => doménou straníckeho vedenia
1. Liberálna koncepcia
- vymedzuje posobenie HP veľmi úzko a vo svojej argumentácii sa sústreďuje na to, prečo vláda (až na výnimky) by nemala zasahovať
Argumenty: - trhový mech. cen. mechanizmu (voľná tvorba cien a konkur.) a zaisťuje optimál. alokáciu zdrojov
- nezávislosť je zárukou harmónie individ. a spoločensk. cieľov
Prednosti trhovo orient. spoločnosti - vzbudzuje iniciatívu, podnikavosť, tvorivosť, pružnosť = agresívny polit. systém - úloha štátu je redukovaná
- ochrana vlastníckych . práv
- podmienky pre fungovanie trhu = chrániť konkurenc. a regulovať. peň. trh
2. Intervencionistická politika
- vo svojej argumentácii sa sústreďuje na to, prečo by vláda mala zasahovať
Spoločný argument = zlyhávanie trhu
Črty:
- trh. mechanizmus zlyháva v príp. verej. statkov
- neg. externality (zneč. ŽP)
- konkurencia nemá tendenciu sa sama udržať
- trh. mech. nedáva dotat. záruku proti roznym rizikám (strata pr. miesta...)
- trh vedie k nerovnomer. rozdeleniu dochodkov
- trh nevie zabezpečiť rovnovážny vývoj – zamestnanosť
Týmto 2 zákl. koncepciám zodpovedaj) 2 hlavné a zároveň súperiace smery praktic. HP:
1. konzervatívny prístup
2. intervencionistický prístup (z intervenc. koncepcie = od II. sv. vojny)
Hlavné rysy intervenc. hosp. – polit. koncepcie:
1. priorit. cieľ = plná alebo vysoká zamest. s vyústením do podpory hosp. rastu
2. hl. nástroj = regulovanie AD cez štát. výdavky a zdaňovanie, často za cenu rozpoč. deficitu a vzniká rozsiahly verejný sektor
3. z použit. nástojov 1. miesto fiškálna pol., podporovaná permisívnou (podradenou) peň. politikou
4. časový horizont = krátkodobý, reaguje na cyklické výkyvy
5. dopytovo orient. politika oživí infláciu.
Hlavné rysy liber. hosp. – polit. koncepcie:
1. priorit. cieľ = neinflač. prostredie, odklon od regulácie AD
2. hl. nástroj = monet. polit, podst. je fiš. pol. cey reguláciu množstva peň. v obehu, nie cez úr. mieru
3. časový horizont = strednodb. a dlhodob.
4. stabilné tempo rastu a množ. peň v obehu
5. vyrovnaný ŠR
3. Fázy hosp. polit. rozhodovania
1. diagnóza hosp. polit. sit. = do akej miery narastá problém, kt. chceme riešiť; fáza je čas. náročná na zber údajov a ich triedenie => vzniká tu čas. oneskorenie = poznávacie
2. plánovanie, resp. premyslenie a príprava hosp. – polit. kroku; čas. oneskorenie = plánovacie
3. rozhodnutie a prijatie opatrenia; čas. oneskorenie = administratívne (može byť krátke aj dlhé)
4. fáza kontroly = ako reagujú konkrétne hosp. subjekty na prijaté opatrenie; čas. oneskorenie = vonkajšie
4. Ekonomická a politická racionalita
- čas. veľmi náročná
Len vláda, ktorá je úplne presvedčená o vyhraných voľbách, si može dovoliť uskutočňovať vlastnú politiku v súlade s voleb. programom a zastávanou hosp. - pol. koncepciou.
Transformácia československej (slovenskej) ekonomiky
1. Východiská transformač. procesu
2. Proces transformácie ČS ekonomiky po r. 1989
3. Zákl. prvky transformač. procesu
4. Fázy transf. procesu
1. Východiská transformačného procesu
1950 = imperatívne plánovanie
58 – 61 = Kurt Rozsypal = zmeny v organizácii priemyslu, v sústave plánov. a financovania, mzdová prestavba = decentralizácia riadenia
1963 = Ota Šik
- do 70. r. sme žili, čo sme získali v r. 1918 – 38 – 45
1964 = dokument = Návrh zásad novej sústavy plánovitého riadenia nár. hospodárstva
1966 = dokument o urýchlení tejto reformy
jar 1968 = Novotný bol vymenovaný Dubčekom => pražská jar = obrat => urýchlenie ek. reformy
- Ota Šik = podpora vlády pre ek. reformu
apríl 1968 = akčný program
Štátna reforma = úvahy o trh. hospo., vymeniteľnosť koruny, úvahy o znovuzačlenení do MMF
= zás. obrat sa však neuskutočnil vďaka vojskám Varš. zmluvy
reformy a návrhy:
- financovať investície z prostriedkov podnikov, nie vždy len z prostriedkov štátu
- uplatniť vplyv trhu na ceny a dochodky
- denivelizovať mzdy
- umožniť hosp. záťaž medzi podnikmi; zaistiť účasť pracujúcich na riadení
1987 = prestavba hosp. mechanizmu ČSSR = Súbor opatrení ....
Prečo nebolo možné reformovať:
1. štátne vlastníctvo
2. silná monopolizácia, žiadna konkurencia, len vertikálne vzťahy
2. Proces transformácie ČS ekonomiky po r. 1989
1989 = žili sme na dlh, rozvoj. možnosti = vyčerpané
1990 = vláda predložila fed. zhromaždeniu = Scenár ek. reformy = zmena systému
Prvé úlohy:
1. určenie teoretic. východísk
2. zoradenie jednotl. reformných krokov
3. určiť čas. hľ. procesu transformácie
4. charakterizovať soc. dopady reformy
5. kritériá hodnotenia procesu
S transformačným procesom sú spojené urč. bariéry:
1. bariéra zotrvačnosti myslenia
2. bariéra neporozumenia na všetkých úrovniach
3. bariéra nedostatku zdrojov
4. bariéra neujasnenosti kompetencií
5. bariéra sociálnej priechodnosti
Výhody a nevýhody ČS ekonomiky na začiatku reformy:
Nevýhody:
- systém centr. plánovania bol v ČS najdoslednejší zo všetkých krajín RVHP = znárodnenie a združstevnenie bolo takmer dokonalé, vobec neexist. súkr. sektor
- ceny = centrálne určované a plánované na náklad. báze
- vedenie všetkých štát. podnikov bolo podriadené vládnym orgánom
- zahr. obchod bol orientovaný na makké trhy RVHP
Výhody:
- dlhoročná tradícia prísnej monet. politiky
- vláda nedopustila veľké a pravidel. deficity ŠR a udržiavala vyrovnanú platob. bilanciu
- veľmi nízka miera inf. sa udržiavala = do 5 % ročne
- celk. zahr. zadĺženie ČS v konvertibil. menách = celkovo nízke
- kvalifikácie, vzdelanosť a skúsenosti prac. sily boli na relatívne vys. úrovni
3. Zákl. prvky transformač. procesu
a) rýchla a masívna privatizácia
- nedostatok kapitálu => zvolil sa systém kupónovej privatizácie
427/90 Zb.
92/91 Zb. = veľká priv.
- metódy privatizácie:
1. štandardné: - metóda predaja
- verejná dražba
- verejná súťaž
- bezodplatné predaje
2. neštandardné: - kupónová
- dlhopisová
b) cenová liberalizácia = aby ceny určoval trh, D bol vysoký, ponuka klesala => rast cien => dopyt. inflácia;
r. 1991 – devalvácia => ponuková inflácia
c) liberalizácia vonk. ek. vzťahov = snaha o konvertibilitu meny a otvorenie sa ekonomiky svetu
d) otvorenie a udržanie makroekon. rovnováhy
e) udržanie soc. zmieru => vytvorenie soc. záchr. siete
4. Fázy transformač. procesu
1. Fáza recesie (90 – 93)
2. Fáza revitalizácie (94 – 96)
3. Fáza xxx (97 – 99)
1. Fáza recesie (90 – 93)
- každá y makroekon. politík nadobudla reštriktívny charakter
- antiinfl. monetarizmus Friedmana (následkom rastu cien => protiinf. politika => prudká recesia)
- ČS = silná monet. reštrikcia od r. 91
- už v 1. polroku 91 sa spotrebit. ceny zvýšili o 50 %, ale peň. zásoba M2 len o 6,5 %
- vznikol absolútny nedostatok peňazí z úverovej sústavy; nedostat. úver => podnik. zadĺž.=> vznik terciárnej platobnej neschopnosti
b) reštriktívna fiš. politika = orientovaná na odstránenie paternalistických funkcií štátu (patern. funk. št. = snaha vlády pomáhať občanom v problémoch)
Tento proces sa uskutočňoval súbežne s rastom cien
c) najviac reštrik. pol. = v kurzovej oblasti => krach meny k zahr., devalvácia r. 1991 = 100 %
d) dochodková pol. = silná mzdová reštrikcia; ceny stúpali, mzdy a platy ostali nezmenené => rast nezamestnanosti
Ďalšie kroky:
- konverzia zboj. priemyslu
- rozpad RVHP
- rozpad poľ. výroby
1992 = ek. sa začínala stabilizovať, ale rozpad ČS ek. na 3 štáty tento proces recesie prehĺbil
2. Fáza revitalizácie (94 – 96)
1994 = rast HDP o 4,8 %
-rast zadĺženosti
Inflácia: 1995 = 7,4 %
1996 = 2,4 %
Privatizácia (94 – 96):
- zmenila vlastnícke vzťahy, nepriniesla nový kapitál, obč. nemajú vplyv na rozhod. manažmentu, podcenili sme význam kolektív. investovania cez inv. spoloč. a fondy
Dlhopis. metóda = nejde o privatiz., ide o formu odškodnenia občana za to, že sa nemože zúčastniť privatizácie (krádež storočia)
3. Fáza (97 – 99)
- zlé hospodár. bývalej vlády = zdravot., školstvo, rast kriminality, prepad obch. bilancie, soc. napatie, rast zahr. zadĺž. ...
Nástroje HP: - protimonop. politika
- stabilizačná politika
- štrukturálna pol.
- sociálna pol.
- vonk. hosp. pol.
Politika tvorby konkurenčného prostredia
1. Konkurencia a jej miesto v trh. E
2. Formy obmedzenia konkurencie
3. Smery protimonop. politiky a jej nástroje
1. Konkurencia a jej miesto v trh. E
Konk. prostredie = prejavuje sa tým, že trh. subjekty sú vo svojom rozhod. nezávislé
= vytvára podm., kde sú si subj. rovné (formálne) a to je základ liber. slob. spoločnosti
= monopoly možu byť zneužité
Protimonop. politika je na 1. mieste.
Konk. = výhoda pre domácnosti
= riziko pre podniky
2. Formy obmedzenia konkurencie
a) dohody alebo iné formy dohodnutého správania sa, ktoré vylučujú alebo deformujú hosp. súťaž
b) zneužitie ek. sily dominantným podnikom
c) zlučovanie podnikov => može viesť k vzniku domin. postavenia na trhu
d) štátne intervencie (regulácia)
e) prípad nekalej súťaže
a) kartely = najstaršia forma obmedz konkur.. Rozmach v medzivoj. období.
= zmluvné dohody medzi samostat. subjektami na trhu
Predmetom može byť objem, kvóty ... (cenové, rajónové, výrobné, kontingentné, kondikčné – podm. predaja)
b) napr. cenová diskriminácia ; recipročné dohody (navzájom – niečo za niečo)
c) fúzie = získanie dominant. pozície koncentráciou = stupeň kontroly ek. aktivity v urč. odvetví
1. urč. podniky rast) rýchlejšie ako ostatné
2. urč. podniky sú vytláčané z trhu
3. keď sa podniky spájajú (vonkajší rast) = obmedz. konkur.
Poznáme: horizontálne, vertikálne, konglomerálne
d) št. regulácia = zoštátnenie; štát vedie cen. politiku v podniku
e) nekalá súťaž = praktiky, kt. možu spraviť iným ujmu (možnosť zámeny, klamlivá reklama, označenie T a S, porušenie obch. tajomstva, šírenie klamstiev o konkurentoch...)
3. Smery protimonop. politiky a jej nástroje
Protimonop. politika = najstaršia
a) protikartelové zákonodárstvo
b) proti zneužitiu domin. postavenia na trhu (1957 – Nemecko)
c) kontrola fúzií (v 70. rokoch v GB)
d) deregulácia smerujúca proti štát. aktivitám (najmladší smer)
e) proti metódam nekalej konkurencie
a) na tomto sú postavené protimon. zákony
b) proti oligopolom s domin. firmou: 1. porovnávajú sa ceny na podobnom trhu
2. kontrolujú sa N a zisky
c) Nemecko – ak má firma obrat > DM 500 000,- protimon úrad može fúziu zakázať, ak fúzia presiahne 33 % podiel trhu
d) argumentz: 1. štát – neefekt., zlyhávanie
2. prudký rozvoj tech. pokroku (napr. Telekomunikácie)
e) u nás boli už pred 1. sv. v. = riešenie súdnou cestou
Stabilizačná politika
Makroek. ciele možno stotožniť s cieľmi SP. Stabilita može vyť ohrozená ek. cyklom.
Možnosť riešenia = kombinácia nástrojov fišk. a monet. politiky
Zopakovať vývoj cyklu a príčiny, ciele a nástroje monet. a fišk. politiky, Keynes a monet. koncepcia stabiliz. politiky
Ek. veličiny sú v neust. pohybe dvojakého charakteru:
1. Oscilácia veličiny okolo stabil. hodnoty
2. Trendové zmeny veličín
Cieľ = snaží sa znížiť výkyvy celk. produktu, zamest., cen. hladinu
= aktivist. politika = aktívne sa manipuluje s nástrojmi fišk. a monet. politiky
Štrukturálna politika
Pojem štruktúra sa používa v ek. teórii na charakteriz. vnút. členenia urč. ek. veličiny; neskúmame objem veličiny v čase, ale jej vnút. štruktúru
Uplatnenie: - štruktúra vlastníckych foriem
- P a V časť ŠR
- štruktúra podľa veľkosti firiem
- veková štruktúra obyv. ...
Každý hosp. vývoj, najma v dlhom období, je spojený so štrukt. zmenami
Ek. rast = zmena ek. štruktúry
Vnút. impulzy: - s rastom disp. doch. sa mení štruktúra dopytu. Tieto zmeny v štrukt. spotr. dopytu vedú
k zmene štrukt. invest. dopytu
- tech. pokrok, kt. sa prejavuje v nových inováciách, dáva impulz štruktúre ponuky
- demogr. zmeny
Vonk. impulzy: - náhle zmeny cien výr. vstupov
-zmeny konk. podm. na svet. trhu
- náhle a pomerne dlhodobé zmeny výmen. kurzu kľúč. mien
- vytvárať také ek. podm., pri kt. náklady spojené s nevyhnut. štrukt. zmenami budú ča najvyššie
Sociálna politika
1. Zákl. inštit. a nástroje SP
2. Typológia SP
3. Polit. doktríny a SP
4. Vybrané oblasti SP
a) rodeľ. dochodkov
b) polit. na trhu práce
SP: a) verejná sféra = realizuje ju štát a orgány verej. správy a samospr.
b) súkromná sféra = penzij. fondy, zvazy, poisťovne, charit. org.
1. Základné inštit. a nástroje SP
1. sústava legisl. úpravy soc. vzťahov a prísluš. orgánov št. dozoru (legislatíva a št. dohľad) = je tvorená zákonmi a roz. práv. normami, kt. upravujú aspekty života (bývanie, kultúra, hrom. doprava, živ. min., min. mzda, starob. a inv. doch., nemocenské, soc. podpory, prídavky na deti)
2. fin. sústava = sústava verej. rozpočtu, ŠR a rozp. miest a územ. samospráv, sústava verej. dlhov (št. dlh, dlhy územ samospráv); fondy nár. poistenia (f. doch. p., f. nemoc. p., f. poist. v nezam.)