Chammurapiho zákonník
- pokladá sa za najst. právny kódex
- Starobabylonská ríša (Chammurapi zomrel 1686 p. n. l.)
- skladal sa z 280 paragrafov, kt. boli spracované tak, aby boli prístupné každému
- oblasti: trestné právo, oblasť obchodu, štátna správa, právne vzťahy v každodennom živote
- zásada: „oko za oko, zub za zub"
- sám Chammurapi označil rok jeho vzniku za „rok, v kt. som položil základy spravodlivosti"
kontinentálna (európska) právna kult.
- ovplyvnili ju ústavy starých gr. miest
Grécko
- najväčší prínos Grékov pre kontinentálnu právnu kult. spočíva v tom, že sv. filozofiou ovplyvnili rímske právo
- podľa Grékov život od narodenia po smrť riadia zákony (nomoi), a to rešpektujú vš.
- hoci sa gr. obec usilovala o koncentráciu moci, občan mal mnoho práv a slobôd
- slobodný občan mal právo zúčastniť sa rokovania snemu, vystupovať na súde, uzatvárať sobáš, nadobúdať majetok, v 30-tich rokoch byť zvolený do úradu
- povinnosť gr. občana: platenie daní, vojenská služba a práca v úradníckej funkcii
- ostrakizmus (črepinový súd) - predstavoval pokus o priamu ľudovládu, konal sa, ak slobodní aténski občania usúdili, že demokracia je ohrozená; vš. vhodili ho hlasovacích urien črepinu s menom a odsúdenie znamenalo zákaz vstupu do Atén na 10 rokov, ale nie napr. zhabanie majetku
- aténske právne normy sú spojené s menami Drakón (621 p. n. l.), Solón (594 p. n. l.), Kleistenes, Perikles
- v Sparte zostavil ústavu Lykurgos
Rím
- formovalo sa mnoho storočí, až dospelo k vyššej dokonalosti ako iné právne kult.
- rímsko-právna terminológia sa využíva dodnes
- právo členili na 2 zákl. obl.: verejné a súkromné
kresťanstvo
- malo významný vplyv na rozvoj chápania práva
- cirkev si vytvárala vlastné kanonické právo, uznávala však aj rímske právo
Taliansko
- v 10. - 12. st. talianske mestá využívali autoritu rímskeho práva, zakl. sa právnické školy
- glosátori a komentátori vysvetľovali a dopĺňali rímske texty, spájali rímske právo s bežnými potrebami sv. doby, čím prispeli k ďalšiemu rozvoju právnych noriem
Anglicko
- aj oni v 13. st. výrazne posunuli ponímanie práva
Magna charta libertatum (1215)
- zmluva medzi kráľom a šľachtou
- každému slobodnému občanovi sa zaručuje, že ho nebudú svojvoľne prenasledovať, bez riadneho súdu nesmie byť potrestaný, ani zbavený majetku, ani obmedzená jeho sloboda
- nikto nestojí nad zákonom
Humanizmus a osvietenstvo
- N. Machiavelli - Vladár - vyzdvihuje nevyhnutnosť, aby občania št. rešpektovali zákon
- H. Grotius - úloha št. je ochrana práva; št. poníma ako združenie rodín, kt. si ho vytvárajú na sv. ochranu
- osvietenci - opäť pripomínajú prirodzený pôvod práva, aj právo na odpor voči vrchnosti, ak nekoná v súlade s tzv. spoločenskou zmluvou
- Rousseau: človek sa narodí slobodný -> vš. členovia spoočnasti sú si rovní v právach
- Locke: prišiel s myšl. delenia št. moci (súdna, zákonodarná, federatívna)
- Montesqiueu: nadväzuje na Locka, moc delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu
18. st.
- dva významné dokumenty: Deklarácia práv človeka a občana (1789) a americká ústava (1787)
- deklarujú zákl. ľudské a občianske práva
19. st.
- napoleonovský Code civil (1804)
- ďalším právnym odvetvím, kt. sa v 19. st. výrazne presadzovalo, bolo pracovné právo - celé generácie bojovali za nižší prac. čas, rovnosť žien a mužov v práci i mzdách, zákaz telesných trestov, zákaz práce detí, finančnú pomoc v chorobe či starobe
- 1883 - Otto von Bismarc zavádza sociálne poistenie, kt. financoval št.
- s rozširovaním prac. práva vrátane sociálnych práv sa na konci 19. a zač. 20. st. začína boj žien za faktickú rovnosť pred zákonom, najdôležitejšie bolo hnutie sufražetiek v USA a vo Veľkej Británii
- prvé volebné právo získali ženy až v r. 1869 v št. Wyoming
- proti plnému volebnému právu žien najviac bojovali vlastníci fabrík, kt. zamestnávali deti a obávali sa, že prvou ženskou požiadavkou bude zákaz práce detí
- volebné práva žien zaručil v r. 1920 19. dodatok Ústavy USA
- v Nem. boli práva žien ústavne zakotvené v r. 1918, vo Veľkej Británii až v r. 1928
20. st.
- po 1. SV dochádza k postupným zmenám ústav a jednotlivých zákonníkov
- v čase diktatúr a totalitných režimov nastali vo formovaní právneho vedomia deformácie
- Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948) - 1. medzinár. dokument, kt. špecifikuje pojem ľudské práva a zákl. slobody
- Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) - pre Európanov je rovnako významný
- v 2. pol. 20. st. sa vývoj právnych noriem uberal novým smerom, rozpracúvali a prijímali sa predovš. medzinár. dokumenty, kt. obmedzujú a zakazujú používanie určitých druhov zbraní (atómové, chemické, biologické), a tým posilňujú udržanie mieru
- nové problémy v obl. spotreby energií, surovín a zdrojov vyvolali záujem verejnosti rozšíriť práva človeka a občana aj o oblasť ekológie a environmentalistiky
- Deklarácia práv dieťaťa (1959) - OSN
- vývoj právnych noriem bude i v budúcnosti závisieť od neustáleho zdokonaľovania - na sv. formulovanie čaká napr. právo na spoločné a mierové využívanie vesmíru, ale aj právo na využívanie vedeckých informácií (genetika, informatika) v prospech ľudstva tak, aby sa čo najviac zachovali kult. (i právne) tradície jednotlivých národov