Gabriela Rothmayerova

Gabriela Rothmayerova


Narodila sa 14. marca 1951 v Gelnici v rodine banika. Do zakladnej a strednej skoly chodila v rodisku. Po maturite roku 1969 rok pracovala ako robotnicka vo VSZ v Kosiciach a ako redaktorka Vychodoslovenskych novin. V rokoch 19701975 studovala novinarstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii pracovala ako novinarka na kulturnom oddeleni mladeznickeho dennika Smena, roku 1983 sa stala sefredaktorkou detskeho casopisu Ohnik. Od roku 1987 bola veducou redaktorkou Smeny na nedelu. Roku 1990 ju kooptovali do SNR. V prvych slobodnych volbach roku 1990 ju zvolili za poslankynu FZ CSFR do Snemovne ludu. Vo volebnom obdobi 19921994 bola poslankynou SNR, po vzniku Slovenskej republiky Narodnej rady SR za SDL. V rokoch 19941997 pracovala ako redaktorka Nedelnej Pravdy. Od roku 1998 je redaktorkou literarnej redakcie Slovenskeho rozhlasu.

Po niekolkorocnej kulturnopublicistickej cinnosti a casopiseckej literarnej priprave knizne debutovala zbierkou proz Lastovicie hniezdo (1982), ktore su prepojene jednotiacim motivom banickeho prostredia, ako aj hlavnej hrdinky Evy a niektorych dalsich postav. Je to kniha o hladani suzvuku a porozumenia, a to i napriek rozporom a konfliktom, ktore su prirodzenou sucastou kazdodenneho zivota. Kniha Po prvej skuske (1984) je suborom desiatich poviedok zo sucasnosti. V centre vsetkych pribehov su zeny rozneho veku a z roznych socialnych prostredi, a teda aj s diametralne odlisnou zivotnou skusenostou. Spaja ich vsak pocit emancipovanosti a usilie rovnocenne sa zaradit do zivota spolocnosti. V novele Stastie je drina (1989) vyrozpravala pribeh sucasnej zeny, mladej psychologicky, ktora vstupi do manzelstva bez hlbsieho citoveho zaujatia, no zufalo tuzi po dietati. Pozadie tohto pribehu je vsak pre autorku len kulisou na vyslovenie stanoviska k spolocenskej situacii sucasnych zien. Z obdobia posobenia v parlamente napisala knihu spomienkovych eseji Zo zapisnika poslankyne (1994). Svoje posobenie v slovenskej politike reflektuje v knihe Dusno (1997).