Francúzka revolúcia

Francúzka revolúcia
(1789-1799)


 najvýznamnejšia európska občianska revolúcia, odstránila šľachtické práva, prijatie individuálnych občianskych práv a rovnosti pred zákonom
 mala štyri etapy:1. Obdobie Ústavodarného národného zhromaždenia
(jún 1789 - september 1791)
2. Obdobie zákonodarného národného zhromaždenia
(1.10.1791 -21.9.1792)
3. Obdobie národného konventu (21.9.1792 - 26.10.1794)
4. Direktórium (26.10.1795 – 9.11.1799)
Ústavodarné národné zhromaždenie
 myšlienky racionalizmu, osvietenstva a humanizmu mali vplyv na francúzsku spoločnosť
 tretí stav (meštianstvo a buržoázia) – hospodársky rozmach, no malý politický vplyv
 máj 1789 – Ľudovít XVI. zvolal do Versailles generálne stavy
 tretí stav žiadal zmeny v hlasovacom poriadku a 17.6.1789 sa jeho zástupcovia vyhlásili za Národné zhromaždenie
 pripojili sa aj 1. a 2. stav, 9.7.1789 sa Národné zhromaždenie vyhlásilo za Ústavodarné s cieľom vytvoriť konštitučnú monarchiu
 14. júla 1789 nasledoval útok na Bastilu, po krajine sa šírili nepokoje, útoky sedliakov na šľachtické sídla
 v auguste 1789 zrušilo Ústavodarné zhromaždenie feudálne privilégiá a mnohé povinnosti roľníkov voči zemepánom
 26.8.1789 prijatá Deklarácia ľudských a občianskych práv (rovnosť pred zákonom, sloboda slova, tlače, zhromaždovania a vierovyznania)
 kráľ nechcel podpísať výnosy národného zhromaždenia – v októbri 1798 bol zorganizovaný pochod ozbrojených zástupov na Versailles – kráľ vyhnaný z Versailles
 v júli 1790 sa kráľ pokúsil o útek z Francúzska, bol odhalený, eskortovaný do Paríža
 13.9.1790 Ústavodarné zhromaždenie prijalo 1. Francúzsku ústavu, vychádzala z Deklarácie ľudských práv a slobôd, Francúzsko malo byť konštitučnou monarchiou
 Ľudovít XVI. ústavu podpísal, z Ústavodárneho sa stalo Zákonodarné nár. zhromaždenie
Zákonodarné národné zhromaždenie
 prvý krát sa zišlo 1.októbra 1791; pravicu tvorili feuilanti ktorí opustili jakobínov a v bývalom cisterciánskom kláštore si založili vlastný klub, boli to umiernení monarchisti; ľavicu tvorili jakobíni, schádzali sa v kláštore sv. Jakuba, postupne sa stali republikánmi
 najradikálnejší jakobíni boli cordelieri, mali významnú úlohu pri šírení revolučného hnutia
 jakobíni boli ďalej rozdelední na girondistov (umiernená ľavica) a montagnardov (radikálni republikáni)
 Zákonodarná zhromaždenie malo knflikty s kráľom – často využíval právo vetta
 Európske mocnosti - proti Francúzsku podpísaním pilnickej deklarácie v auguste 1791
 apríl 1792 - vláda girondistov vypovedala vojnu Rakúsku,na jeho stranu sa pridalo Prusko
 začala sa prvá koaličná vojna monarchií proti Francúzsku, dôsledok-radikalizácia situácie
 parížske sekcie(miestne revolučné orgány) 10. augusta 1792 urobili prevrat
 vlády v meste sa ujala revolučná komúna sansculottov, uväznili kráľa s rodinou
 uskutočnili sa voľby do nového orgánu – Konventu
 začal sa teror proti politickým odporcom (najmä kňazi, kt. odmietli prisahať na ústavu)
Konvent
 zišiel sa po voľbách v septembri 1792, zosadil kráľa a vyhlásil jednotnú Francúzsku rep.
 revolučné jednotky zaznamenali víťazstvo pri Valmy - obrat vo vojne a upevnenie pozície Konventu
 december 1792 - Ľudovít XVI. obžalovaný zo sprisahania a v januári 1793 popravený
 ako dôsledok – jún 1793 - rojalistické povstania na vidieku, vytvorenie protifrancúzskej koalície (Prusko,Rakúsko,Holandsko,Británia,Špani elsko)
 na obranu proti intervencii – zavedene brannej povinnosti Konventom
 vytvorený Revolučný tribunál, namierený proti domácim nepriateľom
 vytvorený Výbor pre verejné blaho, najprv na čele s Dantonom a neskôr Robespierom
 finančná a zásobovacia kríza spôsobila povstanie sansculotov proti girondistom, v júni 1794 Konvent nariadil zatknutie 30 predákov girondy – začala sa jakobínska diktatúra
 v júni 1793 bola prijatá demokratická ústava, nikdy neplatila, zavedená „dočasná“ revolučná diktatúra kým nenastane mier
 od júla 1793 sa Výbor pre verejné blaho stal všemocným orgánom
 vražda radikála Marata vyvolala vlnu násilia skupiny radikálov tzv. „zbesilých“
 zákon proti podozrivým vystupňoval teror, rôzne výbory bdelosti vykonávali masové represálie po celom Francúzsku
 na jeseň francúzske vojská zastavili postup koaličných vojsk, potlačili odboj v provincii Vendée
 zrušené kresťanstvo, zavedený kult rozumu, neskôr kult najvyššej bytosti, rev. kalendára
 v júni 1794 dosiahol jakobínsky teror vrchol, nový Robespierov zákon odstránil pre súdených akúkoľvek právnu pomoc, nasledovalo mnoho popráv
 poslanci Konventu organizovali proti Robespierovi odpor
 v júli 1794 bol Robespiere s prívržencami zatknutý a popravený
 do Konventu sa znova dostali girondisti, vybavovanie účtov s jakobínmi
 vzrástla úloha armády, zvíťazila nad koaličnými vojskami pri Fleurs (jún 1794), začala ťaženie do Belgicka a k Rýnu, potlačila rojalistické povstanie v Paríži v r.1795
 Konvent sa rozišiel v októbri 1795, prijal 3. ústavu, občiansky zákonník a školské zákony
Direktórium
 zachovala sa ústava prijatá Konventom v r. 1795
 v krajine nastala stabilita narušená len rojalistickým hnutím a sprisahaním rovných
 nebezpečie zo strany rojalistov i radikálnych jakobínov po voľbách v r. 1797 a 1798


 Direktórium voľby vyhlásilo za neplatné, nepohodlných poslancov poslalo do vyhnanstva
 Vojenské víťazstvá podržali ekonomiku – dobytie Belgicka a Holandska z kt. vznikla spojenecká Batávska republika
 Španielsko a Prusko uzavrelo s Francúzskom mier, Rakúsko bolo na Apeninskom pol. porazené francúzskym generálom Napoleonom Bonapartom a prijalo mierové podmienky
 Napoleon tiahol do Egypta aby oslabil Anglicko – jeho armáda stratila bojaschopnosť
 proti Francúzsku – koalícia Ruska, Anglicka a Rakúska, dosiahla úspechy
 v októbri 1799 sa Bonaparte vrátil do Paríža, uskutočnil národný prevrat, požadoval aby Rada 500 ustanovila na čelo republiky 3 konzulov namiesto 5-členného direktória
 väčšina poslancov sa postavila naodpor, rozohnaní oddielom granátnikov, zvyšok pod hrozbou smrti podpísal zmenu ústavy

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

Lexikon svetových dejín