Flagelácia (sebatrýznenie)

Čo si predstavujete pod pojmom sebatrýznenie ( odborne flagelácia ) ????

Flagelácia: 1. Fanatické sebabičovanie , sebatrýznenie – trest za vlastný hriech
2. Sd. pohlavné uspokojovanie bičovaním seba, alebo sex. partnera

Pred nejakým časom sme si vybrali a uviedli temú masochizmu, resp. jeho špeciálnu odnoš automasochizmus. („ Možno sa ešte pamätáte na film – ak ste ho samozrejme videli – Priepasť - Abyss , konkrétne na scénu kde si istý dôstojník pod stolom robí vojenským nožom zárezy do predlaktia ... O čo mu išlo ?? – osoba si v stresovej situácii tajne ukájala sebazraňovaním svoju automasochistickú ( gréc. Autos = sám, masochizmus - podľa spisovateľa Leopolda von Sacher – Masocha) úchylku.
Automasochizmus je totiž sexuálne motivované trýznenie seba samého. Na mimoriadne veľkom poli masochizmu musíme rozlišovať tzv. alloerotické varianty (teda túžba po zlom zaobchádzaní a ponižovaní iným človekom) a autoerotické varianty , ktoré vedú k samoukájaniu vyvolávaním bolesti na vlastnom tele. Do tejto druhej skupiny patrí napríklad samospútavanie, samobičovanie, samoznačkovanie (tetovaním alebo vypaľovaním) a iné formy samomrzačenia.
Konečnou formou tohto samoukájania je samozničenie, resp. aspoň zničenie pohlavných orgánov, a to vysvetľuje nielen skrytý pôvod, ale aj skrytý cieľ automasochizmu - vyradenie menejcenného génu z ďalšieho rozmnožovacieho reťazca. Toto sa deje napríklad stranguláciou penisu (škrtením pomocou povrazu, drôtu, remeňa, či dámskej nylonovej pančuchy), samokatetrizácie (pálením až spaľovaním penisu a semenníkov, resp. klitorisu, vonkajších i vnútorných pyskov ohanbia a prsníkov) až po samokastráciu, čiže ide o obrat proti vlastnej pohlavnosti, čo sa dá chápať ako prejav neurotického strachu pred súložou. Na druhej strane vedie automasochizmus k hre so smrťou, napríklad k pokusom o samoobesenie, samoudusenie, ba dokonca aj samoukrižovania. Na ceste k týmto konečným formám automasochizmu je veľa medzistupňov, a aj tu je možné rozoznať skrytý motív a jasne zreteľné fetišistické prvky.( Autoerotické pozadia viacerých týchto fetišistických foriem autoerotiky jasne vynikajú, keď v literatúre zistíme, aké veľké percento postihnutých vykonáva tieto praktiky pred zrkadlom.)

- Špeciálnou odnožou automasochizmu je autotómia, čiže (v našom prípade sexuálne motivované) sebamrzačenie. Moderná záľuba v prepichovaní rôznych možných i nemožných miest na tele, v nosení kovových ozdôb, v tetuáži, dekoratívnom zjazvovaní sa, či vypaľovaní znakov, čiže všetky dekoratívne praktiky zahrnované pod hlavičku new primitives, sú slabým odvarom toho, čo je so svojím telom schopný podniknúť automasochista postihnutý autotómiou: od vytrhávania nechtov či odrezávania článkov prstov, cez rozrezávanie nôh, vypichnutie oka, vytrhnutie jazyka a niekedy dokonca aj celého hrtana, maternice alebo celého čreva prstami, porezanie tela, odrezanie nosa, ucha (van Gogh), pohlavných orgánov, cez poleptanie tela kyselinou alebo inými chemikáliami; to všetko sú prípady doložené v odbornej literatúre.

Tiež stredoveké náboženské flagelantstvo, dobrovoľné umŕtvovanie rehoľníckym samotýraním v kláštoroch či rôzne formy tzv. kajúcneho samotrestania, typického nielen pre chiliastické formy kresťanstva, ale aj pre niektoré orientálne náboženstvá, majú svoje pozadie v automasochizme a neraz vedú k nevratnému zmrzačeniu vlastného tela.
(Často sa stretávame s autotómiou vo väzeniach, a to v podobe samopoškodzovania väzňov s cieľom získať isté výhody - napríklad úľavy v podobe krátkodobého pobytu vo väzenskej nemocnici a podobne. Toto ale asi nemá veľa spoločného s automasochizmom, a je preto mimo predmetu záujmu tohto článku.)
Príklady: Samoukrižovanie je veľmi pikantnou formou automasochizmu, najmä v krajinách s kresťanskou kultúrou, v ktorých kríž je jednoznačným symbolom Spasiteľa Ježiša Krista. Preto sa samoukrižovanie vykonáva väčšinou pod zámienkou napodobňovania jeho utrpenia. Iste by sme dospeli k zaujímavým výsledkom, keby sme dali preskúmať duševný stav figurantov vystupujúcich v rámci všeobecne obľúbených pašiových hier v úlohe Krista. Samoukrižovanie nie je samovraždou, skôr predstavuje istú formu exhibicionizmu, no môže viesť k smrti. Prvým lekársky zaznamenaným prípadom bol taliansky krajčír Matteo Covet. Začal tým, že sa v roku 1802 verejne vykastroval a svoje odrezané orgány pohodil na ulici. Rok nato sa v Benátkach prvýkrát pokúsil o samoukrižovanie. Z rozobranej postele si nezručne zhotovil kríž a v deň svojho patróna Mateja ho verejne vztýčil na ulici. Keď sa chcel na kríž pribiť, zabránili mu v tom okoloidúci chodci. O dva roky nato sa pokúsil znova. Tentoraz sa ukrižoval vo svojej izbe. S tŕňovou korunou na hlave sa posadil na kríž a pritĺkol si na ňom skrížené nohy dlhým klincom. Potom si prebodol ruky, spôsobil si rany na bokoch a priviazal sa na kríž, ktorý bol pripevnený lanom na strope tak, aby ho bolo dobre vidieť z ulice. Scéna bola, pochopiteľne, zakončená prevozom nešťastníka do blázinca. Tu sa Covet rozhodol privodiť si smrť odmietaním potravy, čo sa mu 2. apríla 1806 k obojstrannej spokojnosti podarilo.
Ďalším tohto typu bol berlínsky učiteľ William Rossmann, ktorý sa v roku 1927 ukrižoval na brvnách drevenej záhradnej besiedky. Bol úplne nahý, len okolo bedier mal nariasené rúško, pravdepodobne podľa vzoru Spasiteľa. Na rúšku boli nájdené stopy po ejakuláte.
Filipíny: Filipíny sú jedinou ázijskou krajinou, ktorá konvertovala na katolícku vieru. Od roku 1571 sa totiž celé súostrovie stalo španielskou kolóniou. Už predtým tam však misionári priniesli prvky flagelácie (sebatrýznenia) ako formu potrestania sa za hriechy. Aj keď sa v ich predkoloniálnej kultúre vôbec nevyskytovala, prevzali Filipínci flageláciu s takou vervou, že Španieli vydali zákon, ktorý ju zakazoval. Filipínci sa totiž takmer za každý hriech bičovali do bezvedomia.

Toto všetko by sa dali nazvať extrémne formy flagelácie, ale isto sa každonne stretávame aj s prípadmy menej viditeľnými...

Flagelácia je napr. typická pre Autistov – tí si však neuvedomújú svoju bolesť,akoby im chýbal základný pud,pud sebazáchovy.

Forma liečenia automasochizmu: Naltrexon – liek ktorý naordinujú pacientovi...

Sebapoškodzovanie sa stáva vďaka naltrexonu bolestivým a nedostavuje sa ani očakávaný pokles dysfórie. V dôsledku zablokovania opiátových receptorov nedochádza k supranormálnej hladine endorfinov, ktorú jedinci prežívajú ako redukciu dysfórie. Znemožnovaním odmeny teda automutilčná aktivita vyhasína. Pacienti s hraničnou poruchou osobnosti majú vo svojej ranej historií veľmi často opakovanú závažnú traumu, obvykle v podobe sexuálneho zneužívania alebo fyzického týrania, prípadne odmietania. Na biologickej úroni sa táto skúsenosť pravdepodobne premieta do supranormálnej hladiny endorfínov na zvládanie stresu v dospelosti. Automultivačná aktivita, ktorá skracuje trvanie emocionálnej bolesti, môže predstavovať maladaptívny spôsob vyrovnávania sa so stresom. (bolo spomenuté len v zjednodušenej podobe)

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

www.inzine.sk, org.host.sk/psychsld.htm + množstvo článkov z novín