Oblasť financovania a rozpočtovania je prioritnou oblasťou, ktorá predurčuje úroveň a kvalitu napĺňania cieľov v hospodárskej, politickej i kultúrnej sfére každej spoločnosti. Nie inak je to aj v prípade Severoatlantickej aliancie. Rozsah a úroveň vyčleňovania finančných zdrojov na plnenie poslania tejto medzinárodnej politicko-vojenskej organizácie má dôsledky nielen na to, ako bude vnútorne súdržná, ale v konečnom dôsledku aj na celkovú úroveň bezpečnosti v euroatlantickej oblasti.
Zabezpečenie financovania a rozpočtovania NATO je prioritnou oblasťou záujmu členských krajín aliancie. Členské krajiny alokujú potrebné finančné zdroje na vykonávanie konzultácií, rozhodovacích procesov a na následné plnenie prijatých uznesení orgánov aliancie. Tieto zdroje napomáhajú vytvárať politický rámec s príslušnými vojenskými štruktúrami, ktoré poskytujú spoločnú obranu pre členské krajiny aliancie, rámec vojenskej spolupráce s partnerskými krajinami a naplnenie spojeneckej politiky v oblasti mierových operácií.
Na zabezpečenie poslania aliancie má každá členská krajina v sídle NATO svoje diplomatické a vojenské zastúpenie, zúčastňuje sa na činnosti v civilných a vojenských častiach agentúr a v integrovanej štruktúre velenia aliancie. Zodpovednosť za výdavky na zabezpečenie chodu národných delegácií a vojenských misií členských krajín nesie každá krajina krajina NATO. Obdobne aj výdavky za národné kontingenty síl, okrem obmedzeného počtu stálych veliteľstiev a malého počtu stálych síl, majú na starosti jednotlivé členské štáty.
ZÁKLADNÉ PRINCÍPY FINANCOVANIA
Východiskom pre oblasť financovania NATO je skutočnosť, že spoločné prostriedky sa vynakladajú len na aktivity, ktoré zodpovedajú záujmom všetkých členov. Štruktúra spoločného financovania je rôznorodá a decentralizovaná. Na programoch mnohonárodnej spolupráce spojených s výskumom, vývojom, výrobou a logistickým zabezpečením nemusia vždy participovať všetky členské krajiny, ale len tie, ktoré majú záujem o daný projekt. Tieto programy väčšinou riadia výrobné a logistické organizácie NATO a podliehajú všeobecným finančným a revíznym ustanoveniam aliancie. Okrem výnimiek nemôže spoločné financovanie zahŕňať obstarávanie zbraní a vojenského materiálu. Nákupy zbraňových systémov a modernizácia síl je v kompetencii členských krajín. Dôležitou výnimkou z tohto pravidla je financovanie síl vzdušného systému včasného varovania a riadenia NATO, letky lietadiel na rádiolokačný prieskum vo vlastníctve aliancie, ktoré sú dislokované pod operačným velením a riadením veliteľa síl NATO podriadeného hlavným veliteľom aliancie.
Zo spoločných fondov vynakladá NATO ďalej investície zamerané na realizáciu kolektívnych požiadaviek, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť len jedna krajina. Ide napríklad o protivzdušnú obranu, systém riadenia a velenia či spojovacie systémy. Ďalej sem patria investície na údržbu, obnovu, odstránenie zariadení súvisiacich so zmenou požiadaviek technologického vývoja a tých spoločných požiadaviek NATO, ktoré predstavujú veľmi vysoké náklady.
Určujúcim faktom pri zadávaní projektu na spoločné financovanie je poznanie, či požiadavka nemôže byť v plnej miere zabezpečená niektorou z členských krajín. Súčasne musia všetky krajiny potvrdiť, že financovanie projektu je v ich záujme. Požiadavka musí byť preto detailne vypracovaná a overená. Až tak sa môže stať impulzom na rozpracovanie komplexných národných a medzinárodných administratívnych procesov. Po uznaní požiadavky na výdavky sa musí posúdiť jej vhodnosť pre spoločné financovanie v stanovenom rozsahu. Stanovenie vhodnosti požiadaviek sa uskutočňuje formou konsenzu členských krajín.
Kritériá pre spoločné financovanie sa neustále posudzujú a prípadné zmeny sa môžu uviesť do života na základe významnej zmeny podmienok (napr. v prípade potreby vytvoriť definíciu na určenie tej časti nákladov pre mierovú operáciu, ktoré by mali byť vložené do medzinárodného rozpočtu NATO a nákladov, ktoré by mali byť financované z národných rozpočtov). Akékoľvek zmeny dohôd v oblasti spoločného financovania môžu byť výsledkom organizačných a technologických zmien alebo môžu vyplývať priamo z potreby riadiť výdavky v rámci špecificky limitovaného financovania. Napriek zmenám, ktorým NATO objektívne podlieha, sa nemení základný princíp platný pre spoločné financovanie. Stále zostáva v platnosti, že akékoľvek zmeny sa môžu vykonať len po vzájomnej zhode.
TVORBA A POUŽITIE ROZPOČTU
Výdavky odsúhlasené na financovanie sú v plnej výške kryté z príspevkov členských krajín. Platí všeobecne uznávaná zásada, že členská krajina sa finančne podieľa na financovaní, ak sa podieľa aj na činnosti príslušnej organizačnej štruktúry NATO. Takto členské krajiny financujú výdavky na zabezpečenie chodu medzinárodného sekretariátu, medzinárodného vojenského štábu, vrátane integrovanej štruktúry velenia NATO a agentúr vojenského výboru. Výdavky, ktoré sa dotýkajú ďalších oblastí v rámci medzinárodných vojenských štruktúr, sú začlenené do Programu bezpečnostných investícií NATO (NSIP). Na programoch NSIP sa podieľajú rôzne skupiny členských krajín v súlade s charak. usporiadania, okrem niekoľkých výnimiek, platí všeobecné pravidlo, že členská krajina si uhrádza všetky náklady spojené so svojím pôsobením v rámci danej konfigurácie.
Na základe dohôd, ktoré sa týkajú výšky príspevkov jednotlivých členov, sa stanoví veľkosť príspevku v takom objeme, ktorý bude členská krajina schopná uhradiť. Stanovenie členského príspevku má nie ekonomický ale skôr politický základ. Východiská na určenie rámca civilného a vojenského rozpočtu, finančných rámcov NSIP vznikli na začiatku 50. rokov. Po prijatí nových členov sa proporcionálne dopracovali vzhľadom na rozdielnu úroveň zapojenia do integrovaného systému velenia a riadenia.
V súčasnosti prispieva do civilného rozpočtu všetkých 19 krajín aliancie. Väčšiu časť vojenského rozpočtu, pokrývajúcu medzinárodné vojenské štruktúry, financujú s malými odchýlkami všetky členské krajiny. Programy bezpečnostných investícií NATO sa zostavujú odlišne. V prípade NSIP nejde o vytvorenie konkrétnych finančných väzieb založených na pravidelných platbách porovnateľných s platbami v oblasti civilného a vojenského rozpočtu, ale ich podstatou je vytvorenie špecializovaných finančných mechanizmov určených na splnenie konkrétnej úlohy, ktorá sa má realizovať v rámci spoločnej obrany.
Rozpočtový rok NATO je zhodný s kalendárnym rokom (výnimkou sú len USA, Kanada, Veľká Británia a Holandsko). Rozpočty NATO sa vyjadrujú vo finančnej mene krajiny, na území ktorej sa organizačná alebo veliteľská štruktúra nachádza. Výdavky medzinárodného sekretariátu (IS) z Bruselu sa rátajú v belgických frankoch, kým napríklad náklady Veliteľstva spojeneckých síl sever (AFNORTH) z Brunssumu v holandských guldenoch. Z hľadiska zabezpečenia reálneho prepočtu na jednotlivé meny, objektívneho prepočítavania jednotlivých národných mien navzájom a zjednotenia finančného hodnotenia, existuje tzv. NATO ACCOUNTING UNIT (NAU). Tá je váhou národných mien členských krajín a vyjadruje v podstate prepočítavací kurz. Na zachovanie kontinuity sa NAU aktualizuje raz týždenne.
TVORBA CIVILNÉHO ROZPOČTU
Civilný rozpočet sa tvorí a plní pod dohľadom výboru pre civilný rozpočet (Civil Budget Committee - CBC). Zastúpenie členských krajín NATO v CBC je v národnej kompetencii. Väčšinou sú doň nominovaní predstavitelia ministerstva zahraničných vecí, financií, prípadne obrany. Príspevky sa doručujú prostredníctvom národných ministerstiev zahraničných vecí. Civilný rozpočet zahŕňa prevádzkové náklady medzinárodného sekretariátu sídla NATO v Bruseli. Ďalej sú z neho financované schválené civilné programy a aktivity, výdavky na výstavbu, chod a údržbu zariadení, vrátane osobných výdavkov spojených s organizáciou konferencií, pracovných rokovaní výborov NATO a zabezpečovacích skupín, bezpečnostných služieb a iné.
Administratívny odbor medzinárodného sekretariátu NATO pripravuje rozpočtové pravidlá na jar každého kalendárneho roka. Na ich základe všetky organizačné jednotky medzinárodného sekretariátu NATO (sekcie a samostatné odbory) spracujú požiadavky na financovanie svojej činnosti a postúpia ich administratívnemu odboru NATO. Civilný rozpočet NATO pozostáva z deväťnástich kapitol, štyroch príloh a penzijného rozpočtu. Týka sa financovania položiek od osobných nákladov, investícií až po nákup materiálu. V súčasnosti sa však táto rozpočtová skladba prehodnocuje, pretože neposkytuje dostatočne jasný obraz o reálnom financovaní. Pripravovaná zmena by mala platiť od rozpočtového roku 2002.
CBC pripravuje rozpočet približne do septembra bežného roka a návrh rozpočtu zasiela do hlavných miest členských krajín. Po spracovaní stanovísk členských krajín pokračuje od septembra proces posudzovania rozpočtu (Budgetary Screening) sériou rokovaní v rámci CBC, ktoré sa vedú spravidla od prvého týždňa septembra v dvojtýždňových intervaloch. Iba v prípade problémov sa intenzita zasadnutí proporcionálne zvyšuje. Na pracovných rokovaniach o rozpočte sa zúčastňujú všetky členské krajiny okrem Islandu a Luxemburska. Tie vzhľadom na minimálny príspevok nevyužívajú právo na účasť. Rokujú preto predstavitelia sedemnástich členských krajín, predseda CBC, zástupcovia správneho odboru NATO a zástupca vyžadujúcej zložky. V tomto formáte sa pracovná skupina schádza až do konca novembra, keď je stanovený termín predložiť návrh rozpočtu Severoatlantickej rade (NAC), aby ho posúdila.
Na týchto rokovaniach jednotlivé zložky obhajujú svoje požiadavky. V prípade, že sa vyskytnú námietky voči návrhu rozpočtu niektorej zložky, pokračuje sa v rokovaniach podľa schváleného harmonogramu a odmietnutá zložka je do rozpisu opätovne zaradená na prerokovanie prepracovaného návrhu. Rokovania s predstaviteľmi jednotlivých funkčných zložiek prebiehajú na oddelených rokovaniach. CBC má právo prispôsobiť (znížiť) návrhy vyžadujúcich zložiek. Súčasne každý predstaviteľ členskej krajiny NATO v CBC má právo zmraziť rozpočet s požiadavkou o dodatkové informácie k návrhu rozpočtu, alebo žiadať skrátenie rozpočtu (tzv. freezing alebo cutting). Z procedurálneho hľadiska je jednoduchšie dosiahnuť schvaľovací konsenzus cestou ,,freezingu” než ,,cuttingu”.
Postup ,,freezing” sa používa v prípade zmrazenia neadekvátneho navŕšenia rozpočtu, ak napr. niektorá zo súčastí NATO žiada zvýšenie rozpočtu zo 102 miliónov BEF na 105 miliónov BEF. Použitím metódy ,,zmrazenia” je bezproblémovo odsúhlasených ,,minuloročných” 102 miliónov BEF a tri milióny BEF sa zmrazia, čo znamená, že podľa skutočného priebehu financovania sa peniaze uvoľnia alebo zostanú v centrálnom rozpočte. Pri použití metódy skrátenia rozpočtu, tzv. cutting, peniaze zostávajú v centrálnom rozpočte – nie sú zložke pridelené. Z celkového podielu na terajšom civilnom rozpočte predstavujú osobné výdavky 62 percent, výdavky na špecializované programy (napr. Vedecký program NATO a informačné aktivity) pohltili 24 percent rozpočtu. Zostatok tvoria rôzne operačné a kapitálové náklady vo výške približne 14 percent.
PLÁNOVANÉ PRÍSPEVKY NA ROK 2001
Medzinárodný civilný rozpočet
Krajina Suma (mil.USD) Podiel v %
Belgicko 3,71 2,76
Kanada 7,20 5,35
Česká republika 1,21 0,90
Dánsko 1,98 1,47
Francúsko 20,65 15,35
Nemecko 20,90 15,54
Grécko 0,51 0,38
Maďarsko 0,87 0,65
Island 0,07 0,05
Taliansko 7,73 5,75
Luxembursko 0,11 0,08
Holandsko 3,70 2,75
Nórsko 1,49 1,11
Polsko 3,34 2,48
Portugalsko 0,85 0,63
Španielsko 4,71 3,50
Turecko 2,14 1,59
Veľká Británia 23,20 17,25
Spoj.štáty americké 30,14 22,41
Celkovo (USD) 134,50 100,00
Vojenský rozpočet sa tvorí pod dohľadom vojenského rozpočtového výboru NATO (Military Budget Committee - MBC). Príspevky uhrádzajú spravidla ministerstvá obrany členských krajín aliancie. Rozpočet zahŕňa prevádzkové, udržiavacie náklady (s výnimkou veľkých konštrukčných a systémových investícií, ktoré sa financujú z programu NSIP) a kapitálové náklady na zabezpečenie medzinárodných vojenských štruktúr.
Z rozpočtu čerpajú peniaze tieto subjekty: vojenský výbor, medzinárodný vojenský štáb a jeho agentúry, integrovaná vojenská štruktúra a jej systém velenia a riadenia, spojovacie a informačné systémy, organizácie pre výskum, vývoj a obstarávanie a logistické agentúry či vzdušný systém včasnej výstrahy a riadenia síl NATO. V súčasnosti sa z vojenského rozpočtu hradí aj účasť aliancie na mierových operáciách, čo predstavuje úhradu prevádzkových nákladov operačných veliteľstiev v operáciách SFOR a KFOR. Z vojenského rozpočtu NATO sa nefinacujú nákladov na mzdy osôb (okrem civilných zamestnancov), ktoré vyplácajú členské krajiny svojim príslušníkom z národných rozpočtov.
Vojenský rozpočet mal pôvodne sedem kapitol. Od roku 1996 na základe návrhu MBC sa jeho štruktúra zredukovala na štyri kapitoly. Na základe súhlasu MBC sa tiež povolilo presúvanie financií nielen v rámci jednotlivých rozpočtov, ale aj medzi rozpočtami, čo so zjednodušením štruktúr znamenalo väčšiu pružnosť fondov. Na ilustráciu možno uviesť najvýznamnejšie členenie použitia prostriedkov vojenského rozpočtu. Prevádzkové náklady a náklady na údržbu predstavujú približne 43 % vojenského rozpočtu. Náklady na platy civilných osôb predstavujú 33 %, všeobecné administratívne výdavky približne 19 % a kapitálové investície tvoria približne 5 % výdavkov. Na financovanie programu PzM vynakladá NATO približne 1,7 % vojenského rozpočtu.
PLÁNOVANÉ PRÍSPEVKY NA ROK 2001
Medzinárodný vojenský rozpočet
Krajina Suma (mil. USD) Podiel (%)
Belgicko 20,03 3,14
Kanada 42,35 6,64
Česká republika 4,61 0,72
Dánsko 11,87 1,86
Francúzsko 30,52 4,48
Nemecko 126,89 19,89
Grécko 3,03 0,47
Maďarsko 3,33 0,52
Island 0,21 0,03
Taliansko 42,76 6,70
Luxembursko 0,61 0,10
Holandsko 20,68 3,24
Nórsko 8,39 1,31
Poľsko 12,68 1,99
Portugalsko 4,41 0,69
Španielsko 23,42 3,67
Turecko 10,91 1,71
Veľká Británia 82,20 12,88
USA 189,21 29,65
Celkovo (USD) 638,10 100,00
Štáty aliancie sa podieľajú na vojenských výdavkoch rôzne, podľa zapojenia do tzv. formátov. Formát 13 krajín predstavuje náklady na zabezpečenie technickej časti prevádzky a činnosti vzdušného systému včasného varovania NATO (NATO Airborn Early Warning NAEW). Veľká Británia má vlastné lietadlá systému NAEW a na prevádzkových nákladoch v rámci NATO sa nepodieľa.
Formát 14 krajín vyjadruje náklady spojené so zabezpečením všetkých aktivít veliteľstva síl NAEW, ktoré sa nachádza na veliteľstve SHAPE v Monse. Na financovaní tohto formátu sa zúčastňuje aj Veľká Británia. Formát 18 krajín predstavuje náklady, na ktorých sa podieľajú všetky členské krajiny NATO okrem Francúzska, ktoré nie je súčasťou integrovanej štruktúry velenia NATO. V rámci tohto rozpočtu sa zaplatia náklady veliacich štruktúr.
Formát 18 krajín predstavuje náklady, na kt. sa podieľajú všetky členské krajiny NATO okrem Francúzska, kt. nie je súčasťou integrovanej štruktúry velenia NATO. V rámci tohto rozpočtu sa zaplatia náklady veliacich štruktúr.
Formát 19 krajín vyjadruje náklady členských krajín určené na financovanie aktivít spojených so zabezpečením činnosti napríklad medzinárodného vojenského štábu, Obrannej akadémie NATO - NDC, vojenských cvičení aliancie, programu Partnerstvo za mier (PzM), spojovacej školy v LATINE, Koordinačnej skupiny PzM v Monse, operácií SFOR a KFOR.
Z hľadiska konkrétnej prípravy rozpočtu na kalendárny rok vypracúvajú jednotlivé zložky strednodobé päťročné výhľadové plány (Middle Term Financial Plan - MTFP), ktoré sa predkladajú na posúdenie MBC. Predloženiu požiadaviek jednotlivých zložiek predchádza prípravná fáza. Táto etapa prebieha v jednotlivých zložkách približne v mesiacoch február – máj. Vo februári bežného roka vydáva predseda rozpočtových výborov (CBC + MBC) smernicu na prípravu rozpočtu.
V prípade, že sa podmienky financovania zásadne nezmenia, sú odchýlky smerníc v jednotlivých rokoch minimálne. Ich obsahom je stanovenie napríklad formátu na predloženie rozpočtu, obsah dôvodovej správy na rokovanie rozpočtových výborov a presné zdôvodnenie prípadných zmien v požiadavkách hospodáriacej jednotky NATO. V rámci jednotlivých zložiek NATO, ktorým sa prideľujú finančné prostriedky, zodpovedá vedúcemu zložky a finančnému výboru NATO za zabezpečenie prípravy, predloženie a správne využívanie pridelených finančných prostriedkov finančný kontrolór.
Koncom augusta alebo začiatkom septembra postupujú zložky NATO svoje požiadavky rozpočtovým výborom na posúdenie návrhov (Budgetary Screening). MBC v prvej fáze hodnotí za účasti predstaviteľa vyžadujúcej zložky, v súlade so schváleným harmonogramom rokovaní, čiastkové rozpočty jednotlivých súčastí medzinárodného vojenského štábu. Táto etapa trvá podľa zložitosti rokovaní od septembra do novembra. Po dosiahnutí zhody s jednotlivými zložkami spracováva MBC návrh vojenského rozpočtu, ktorý musí korešpondovať so schváleným objemom prostriedkov stanovených v päťročnom strednodobom pláne zdrojov (Middle Term Resource Plan - MTRP). Spracovaný návrh rozpočtu sa zašle na pripomienkovanie členským krajinám. Ministerstvá obrany môžu žiadať podrobné vysvetlenie od vyžadujúcich zložiek na rokovaní MBC. V prípade nesúhlasu s navrhovaným rozpočtom môže ktorákoľvek krajina požiadať o skrátenie alebo pozastavenie financovania rozpočtu tej zložky, ktorej návrh považuje za neadekvátny v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Podobne ako v príprave civilného rozpočtu je možné použiť nástroje „freeezing“ a „cutting“. Na zabezpečenie kontinuity financovania spracúva MBC a predkladá návrh MTRP Vyššej rade pre zdroje (Senior Resource Board – SRB). SRB v období do konca novembra komplexne posúdi návrh zdrojov a spracuje odporúčania pre NAC. Rozhodnutie NAC je konečné a záväzné pre zabezpečenie financovania NATO na ďalšie obdobie.
TVORBA RÁMCA PRE NSIP
Program bezpečnostných investícií NATO (NSIP) sa realizuje pod dohľadom výboru NATO pre infraštruktúru. Program je určený na obstarávanie vojenských dodávok a zariadení, ktoré prekračujú potreby jednotlivých členských krajín a vyžadujú účasť strategických veliteľstiev aliancie. Programy sa od predchádzajúcich rozpočtov odlišujú formou aj obsahom. NSIP nezačína striktne v januári kalendárneho roka, ale v termíne dohodnutom účastníckymi krajinami. Podmienkou pri schvaľovaní programu v orgánoch NATO je predovšetkým jeho dôležitosť a potrebnosť pre spoločnú obranu ako aj záruka, že všetky existujúce zariadenia programu sa budú šíriť ďalej. Kritériom na zaradenie do programu NSIP je požiadavka obsiahnutá v tzv. balíku schopností (Capabilities Packages - CP) alebo samostatne definovaný projekt preferovaný vojenskými orgánmi NATO. Existencia CP pomenováva nedostatok spoločnej obrany, ktorý treba odstrániť. Zároveň kompetentné orgány rozhodnú, v akom finančnom rozsahu sa CP zrealizuje.
NSIP sú z praktického hľadiska investície, ktoré sa zameriavajú napríklad na letiská, palivové rozvody a sklady, prístavy, spojovacie a informačné systémy rádiolokačné a navigačné zariadenia a vojenské veliteľstvá. Tak ako z vojenského rozpočtu NATO, aj z programu bezpečnostných investícií sa hradia niektoré požiadavky týkajúce sa štruktúry velenia NATO v Bosne a Hercegovine a v Kosove. V kontexte s rozvojom programu PzM nadobúda NSIP nový rozmer aj v tejto oblasti. Perspektívne sa pripravujú programy, z ktorých sa budú môcť použiť prostriedky na budovanie infraštruktúry mimo členských krajín NATO. Napríklad v partnerských krajinách na prípravu vybraných zariadení, ktoré by sa mohli využiť v prípade mierovej operácie členských krajín aliancie a partnerských krajín. Súčasne sa príprava programov NSIP sústreďuje aj na potenciálne využitie zariadení NATO pre potreby mierových operácií pod vedením Európskej únie.
RIADENIE ZDROJOV
V snahe dosiahnuť optimalizáciu vynakladaných spoločných vojenských zdrojov posilnilo NATO v polovici 90. rokov štruktúry riadenia. Výsledkom úsilia bolo zavedenie tzv. balíkov schopností a ustanovenie Vyššej rady pre zdroje (SRB), ktorá má zodpovednosť za riadenie všetkých vojenských zdrojov NATO (okrem civilného rozpočtu). Balíky schopností definujú dostupné prostriedky na základe požiadaviek vojenských veliteľov NATO na plnenie špecifických úloh. Balíky posudzuje SRB, ktorú reprezentujú národní predstavitelia, predstavitelia vojenského výboru a strategických veliteľstiev NATO a predsedovia výborov pre vojenský rozpočet, infraštruktúru a výboru pre ľudské zdroje. Rada odsúhlasuje balíky schopností z hľadiska ich dôsledkov na zdroje pred ich schválením v Severoatlantickej rade (NAC). Súčasne rada odporúča NAC na schválenie komplexný strednodobý plán zdrojov, ktorý obsahuje stropy financovania a síl pre nasledujúci rok a plánovacie rámce pre ďalšie štyri roky. V rámci týchto parametrov výbory pre vojenský rozpočet, infraštruktúru a výbor pre ľudské zdroje dohliadajú na prípravu a plnenie ich vlastných rozpočtov a plánov. Ďalej rada podáva výročnú správu, ktorá umožňuje NAC monitorovať primeranosť vyčleňovaných zdrojov v porovnaní s požiadavkami a posúdenie dopadov čerpania spoločných vojenských finančných zdrojov na celkovú politiku NATO v oblasti rozpočtovania. Rada je takto úzko spätá s hodnotením finančného dosahu rozpočtovania NATO v prípade rozširovania o nové členské krajiny. V prípade ČR, Maďarska a Poľska sa tieto výdavky odhadujú približne na 1,5 mld. USD v priebehu troch rokov a v horizonte desiatich rokov sa ráta s vkladom asi 1,3 mld. USD do zdrojov NSIP.
FINANČNÝ MANAŽMENT
Finančný manažment NATO je štruktúrovaný tak, aby bolo zaručené konečné riadenie výdavkových zostatkov členskými krajinami zabezpečujúcimi dohodnuté financie. Kontrola sa môže uplatniť na všetkých rozhodovacích stupňoch v zmysle všeobecných obmedzení alebo špecifických reštrikcií. Príkladom všeobecných obmedzení môže byť vyčlenenie určených zdrojov (účelovo viazaných) alebo stanovenie najvyššej hranice prevádzkových nákladov a kapitálových investícií. Špecifické reštrikcie môžu mať rôzne podoby, siahajúce od uloženia špecifických ekonomických opatrení na dočasné fixovanie úverov až po reštrikciu presunov úverov. Schválenie príslušných rozpočtov sa môže chápať ako dosiahnutie zhody v politických, organizačných a finančných opatreniach, ktoré si prispievajúce členské krajiny želajú realizovať. Tento dynamický proces prispôsobovania, používaný počas vyše 50–ročnej existencie aliancie, vysvetľuje rozmanitosť a decentralizáciu finančného manažmentu štruktúr NATO.
Predpisy aliancie ukladajú, že každý orgán NATO môže mať svoj vlastný rozpočet. Rozpočet sa stanovuje na kalendárny rok a pripravuje v kompetencii vedúceho príslušného orgánu. Tento rozpočet sa posudzuje a odporúča na schválenie na základe konsenzu finančným výborom pozostávajúcim z predstaviteľov členských krajín. Rozpočet schvaľuje NAC. V prípade, že sa pred začiatkom finančného roka nedosiahne konsenzus, znamená to neschválenie rozpočtu. Riadenie finančných operácií sa potom uskutočňuje pod dohľadom finančného výboru (CBC, MBC) na úrovni pridelených prostriedkov v predchádzajúcom roku. Tento režim môže trvať šesť mesiacov, a až po ich uplynutí NAC musí rozhodnúť, či schváli rozpočet alebo povolí pokračovanie dočasného financovania. Toto núdzové opatrenie, aj keď nastáva ojedinele, posilňuje princíp kolektívnej medzivládnej kontroly výdavkov.
Po schválení rozpočtu má vedúci orgánu NATO voľnosť v jeho napĺňaní. Musí však zachovať záväzky na použitie výdavkov na stanovené účely. Voľnosť limitujú úrovne predpísaných obmedzení finančných predpisov. Týkajú sa takých záležitostí, ako je obmedzenie zdrojov, kontrakt na plný medzinárodný tender na dodávku potravín a služieb alebo presuny úverov na prečerpané alebo nedočerpané financovanie požiadaviek. Voľné kompetencie na realizáciu rozpočtu môžu ďalej limitovať čiastkové obmedzenia pred žiadaním súhlasu na záväzky a výdavky. Tie môže uvaliť finančný výbor na zabezpečenie prísneho použitia nových postupov alebo sa využívajú na monitorovanie realizácie komplexu iniciatív na organizačnú reštrukturalizáciu. Ak musia byť rozpočtové úvery viazané na rozšírenie oprávnení aktuálnych požiadaviek v priebehu finančného roka, je zrušenie záväzkov na výdavky povolené v priebehu dvoch nasledujúcich finančných rokov.
Finančný manažment organizačného rozpočtovania sa odlišuje od manažmentu používaného pre program bezpečnostných investícií. Realizácia NSIP sa začala súčasne s prijatím balíkov schopností (CP). Po ich schválení môže začať povoľovanie individuálnych projektov v zodpovednosti výboru pre infraštruktúru. Hostiteľská krajina (krajina, v ktorej sa bude projekt realizovať) pripraví požiadavku na odsúhlasenie, ktorá obsahuje technické riešenie, náklady, špecifikáciu a vhodnosť na spoločné financovanie a na základe toho bude nasledovať ponukový proces. Ak chce krajina splniť predpísané postupy ponukového procesu inak než predpisuje medzinárodná ponuková súťaž, musí požiadať o výnimku prostredníctvom výboru pre infraštruktúru. Po odsúhlasení projektu môže hostiteľská krajina pristúpiť k jeho realizácii.
Systém finančného manažmentu NSIP je založený na medzinárodných finančných clearingových procesoch. Hostiteľská krajina nahlasuje očakávané náklady na projekt vo svojej zodpovednosti. Ak sú náklady odlišné od príspevku do rozpočtu, tak sa v rámci medzinárodného finančného clearingu tieto nezrovnalosti vyrovnávajú priamymi prevodmi financií medzi členskými krajinami. Ak bola ukončená kompletácia projektu, začne projekt podliehať spoločnej schvaľovacej inšpekcii JFAI (Joint Final Acceptance Inspections), ktorá potvrdzuje, že vykonané práce sú v súlade s odsúhlaseným zadaním. A až keď správa schváli výbor pre infraštruktúru, môže aliancia schváliť zodpovednosť krajine za vyčlenenie kapacít na zabezpečenie potrebných prác.
FINANČNÁ KONTROLA
Vedúci každého orgánu NATO je v podstate zodpovedný za správnu prípravu a realizáciu rozpočtu. Administratívne zabezpečenie úlohy spravidla patrí finančnému kontrolórovi príslušného orgánu. Vymenovanie tohto úradníka je v kompetencii NAC, ale súčasne rada môže delegovať podobnú právomoc na príslušný finančný výbor. Každý finančný kontrolór má právo konečného odvolania sa na finančný výbor v prípade stálych nedorozumení s vedúcim orgánu NATO.
Finančný kontrolór má potvrdiť, že všetky aspekty realizácie rozpočtu sa zhodujú s rozpočtovým povolením, špeciálnymi revíziami, ktoré stanovuje finančný výbor. Kontrolór môže tiež, reagujúc na vnútorný audit, zaviesť také dodatočné inšpekcie a postupy, aké uzná za potrebné na udržanie akceptovateľnosti. Hlavnou úlohou finančného kontrolóra je garantovať požadované financie na realizáciu rozpočtu, aby nedošlo k prebytočnému akumulovaniu peňažných prostriedkov v medzinárodnej pokladni. Výsledok týchto aktivít sa publikuje vo výročnom finančnom vyhlásení, ktoré overuje medzinárodná rada audítorov (IBA).
Rada audítorov pozostáva z predstaviteľov národných organizácií pre audit členských krajín NATO. Podľa stanov je nezávislým orgánom. Rada podáva správu o činnosti priamo NAC. Rada má právo overovať účty všetkých orgánov NATO, vrátane výrobných a logistických organizácií a programu bezpečnostných investícií NATO. Jej mandát nezahŕňa len finančný, ale aj realizačný audit. Jej úloha nie je obmedzená len na ochranu akceptovateľnosti, ale je rozšírená aj na všeobecné posudzovanie riadiacich postupov.
Zoznam použitých skratiek:
NSIP - Progam bezpečnostných investícií NATO
IS – Medzinárodný sekretariát
AFNORTH – Veliteľstvo spojeneckých síl sever
CBC – Civil Budget Commitee – Výbor pre civilný rozpočet
MBC – Military Budget Commitee – Vojenský rozpočtový výbor
PzM – Partnerstvo za mier
NAEW – NATO Airborn Early Warning – Vzdušný systém včasného varovania NATO
MTRP – Middle Term Resource Plan – Strednodobý plán zdrojov
SRB – Senior Resourc Board – Vyššia rada pre zdroje
CP – Capabilities Packages – Balík schopností
JFAI – Joint Final Acceptance Inspections – Spoločná schvaľovacia inšpekcia
IBA – Medzinárodná rada
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
Použitá literatúra: Armáda, marec 2001, str. 28,29
Armáda, apríl 2001, str. 27,28,29