Erb mesta Košice a jeho vývoj

Predheraldické obdobie
ĽALIA
Dokumenty, vydávené mestami po nadobudnutí samosprávy, mali závažnosť a právnu silu len vtedy, ak boli potvrdené pečaťou mesta ako vydavateľa. Tento nevyhnutný predpoklad nútil mestá, aby si po začatí administratívnej činnosti nechali vyhotoviť pečatidlo. Najstarším dokladom o pečati Košíc je jej zapísanie a popis v prvom inventári „Zoznam práv a privilégií mesta Košice ". V archíve mesta Košice sa žiaľ nezachovali listiny s pečaťou villa - zárodočného mesta. Naviac nepoznáme spomínanie mesta s touto pečaťou a ľalia na vetvičke sa ako symbol neprejavuje v administratívnej činnosti mesta. Ak prijímame existenciu pečate s ľaliou na vetvičke a jej používanie do roku 1292 ako fakt, musíme sa pokúsiť zodpovedať na otázky možného vzniku a zániku tohto symbolu mesta. Najstarší doklad o Košiciach z roku 1230 už spomína kňaza.

SV ALŽBETA
Úcta k tejto svätici, pochádzajúcej tiež z uhorského kráľovského rodu, sa vzhľadom na jej uctievanie v nemeckých krajinách javila najvhodnejšia na voľbu patrocínia, ktoré by plne vyhovovalo ako domácemu obyvateľstvu, tak aj nemeckým kolonistom prichádzajúcim sem po tatárskom vpáde.
Nové patrocínium a nová pečať silne zatlačila ľaliu do úzadia, ale nie definitívne. Ak aj nie priamo v kontinuite, tak po vymretí panovníckeho rodu Árpádovcov a nástupe Anjouovcov sa stáva použitie ľalie, pretransformovanej do heraldickej podoby, znovu vhodné a žiadané.

Heraldické obdobie
Dňa 7.mája 1369 v Diósgyöri vydáva kráľ Ľudovít Veľký ako prvý panovník v Európe najstaršiu erbovú listinu pre právnickú osobu- mesto.
Touto erbovou listinou, vydanou pre Košice, Ľudovít Veľký ako vôbec prvý panovník v Európe prekročil hranicu udeľovania erbu fyzickým osobám. Ak mestu na jednej strane chcel, a aj udelil erb, tak na druhej strane nevedel k spokojnosti vyriešiť erb tak, aby vyhovel pravidlám heraldiky. K danej dobe sa totiž javilo ako nepredstaviteľné, aby mesto ako právnická osoba dostalo tie súčasti erbu, ktoré mali charakter znakov viazaných na jednotlivca. Takými boli prilba, klenot a prikrývadlá, ktoré mohol nosiť len rytier - bojovník. Udelenie len štítu bolo síce podľa dobových zvyklostí heraldiky nedostačujúce, ale z panovníckeho hľadiska aj logicky neprekročiteľné.
Mesto dostalo iba štít. Pri udeľovaní štítu a stanovení figúr vychádzal Ľudovít Veľký z vlastného erbu. Pretvoril ho tak, aby vytvoril nový erb. Jeho erb bol vertikálne štiepení a mal pravé pole sedemkrát červeno- strieborne delené a ľavé modré pole posiate zlatými ľaliami.
Mestskému štítu, tak ako ho vidíme aj na privilégiu z r. 1423, horizontálnym delením vytvoril modrú hlavu, do ktorej dal len tri zlaté ľalie. Štítové pole pod hlavou delil tiež sedemkrát červeno-strieborne tak, ako to mal vo vlastnom znaku, ale s formuláciou odspodu. Tým dosiahol vlastne zámenu na strieborno-červenú, čo bolo potrebné, aby sa dodržala aj styku tohto poľa s hlavou štítu základná heraldická zásada: farba na kov, kov na farbu.
V listine chýbajúce súčasti erbu: prilbu, klenot a prikrývadlá, ktoré mali byť nad štítom, mesto nahradilo anjelom, ktorého neurčito naznačilo na ich mieste. Zdanlivo a aspoň provizórne tak vizuálne vyplnilo priestor.

Dňa 31.januára 1423 v Bratislave vydáva Žigmund pre Košice prvú privilegiálnu listinu s prvou miniatúrou pre mesto v krajine. Tým má mesto v rukách očakávaný dokument, ktorý nie je len dočasným potvrdením jeho práva. Aspoň nespochybniteľné a trvalé právo je konečne po vyše 50-tich rokoch zabezpečené. Forma erbu sa však nezmenila, iba anjel ako nosič štítu bol dokreslený. Miniátor prekresľujúc typárium len úmerne k štítu zväčšil anjela a odel ho do červeného šatu zlatom prepásaného cez prsia na spôsob ondrejského kríža. Na hlavu anjela položil zlatý prstencový diadém, z ktorého vyrastal jednoduchý latinský kríž. Obdivuhodne jednotiaci účinok celej miniatúry dosiahol damaskovaním plôch štítu erbu a damaskovaniu prispôsobeným rozvilinami v zelenom neutrálnom pozadí. Výtvarný účinok umocnilo orámovanie miniatúry puncovaným zlatým lístkovým pásom, mnohofarebnými kvetmi a rastlinnými rozvilinami v rohoch. Pozoruhodným na tejto armálnej listine je aj to, že v ľavom dolnom rohu pod textom je súčasne namaľovaný aj erb richtára mesta v tom čase, Jána Hebenstreyta, i keď o nebol priamo osobne žiadateľom o vydanie tejto listiny a v listine sa to ani nespomína.

Dňa 7.februára 1453 v Bratislave vydáva Ladislav V. pre Košice privilegiálnu listinu.
Ďalšia snaha mesta, teraz už len o odstránenie neúplnosti erbu sa končí tak, ako predchádzajúci pokus. Len čiastočným posunom dopredu - poloúspechom. Ešte stále a pomaly už storočie po vydaní prvej erbovej listiny pre Košice, nie je prijateľné, aby mesto dostalo kompletný erb. Problémom je stále prilba s klenotom aprikrývadlami. Anjel ako nosič štítu za ne nie je dostačujúcou náhradou a tak je na horný okraj štítu pridaná otvorená zlatá koruna. Ak aj nevezmeme do úvahy možnosť, že už v tejto listine boli na miniatúre pôvodne prilby, klenoty a prikrývadlá, a následne boli zatreté, ostáva skutočnosť, že Ladislav V. sa uspokojil s pridaním zlatej otvorenej koruny. Rozšíril možnosť použitia erbu aj na ľubovoľnú pečať a veci. V závere doplnili listinu o právo používania červeného vosku. Ako Žignumd, tak aj Ladislav V. neuviedli konkrétny dôvod vydania listiny, ak len zaň nepokladáme príslušné žiadosti mesta. Zásluhy mesta uviedli obaja všeobecne.

Dňa 8.decembra 1502 v Budíne vydáva Vladislav II. pre Košice erbovú listinu završujúcu vývoj erbu mesta Košice. V krajine prvú pre mesto so štítom, prilbou s klenotom a prikrývadlami. Až štvrtou listinou na konci obdobia živej heraldiky sa mestu podarilo po 133 rokoch dosiahnuť stav, ktorý si tak želalo. Dostať od panovníka kompletný erb. Erb, ktorý bude používať na základe privilégia, mocou práva a nesporne. Používanie len mocou obyčajnou, nadobudnutou vydržaním, nepokladalo mesto za dostatočné. Uvedomovalo si to viac, že v listine z r.1453 sa rozlišovalo užívanie erbov slobodnými kráľovskými mestami podľa práva, alebo podľa zvyklostí.

Pod nezmenenou modrou hlavou s troma zlatými ľaliami štiepil pôvodnú dolnú časť sedemkrát deleného striebro -červeného poľa. Opravil chybu a vrátil sa aj popisom k pôvodnému dole zahrotenému štítu. Na ľavé pole vytvorené štiepením položil polovicu poľskej orlice zo svojho rodového znaku. Z časti erbu manželky Anny, vytvoril modrú pätu štítu, v ktorej kosmú sedemkrát zlato - červeno delenú niť sprevádzajú hore jedna, dole dve zlaté ľalie. Nad štítom odstránil otvorenú zlatú korunu a nahradil ju v rohoch prilbami s klenotmi a prikrývadlami. Detailný popis udeleného erbu dôsledne dbá na úctu a heraldické zásady. Výrazne sa to prejavuje pri popise novoudelenej polovice orlice. V pravom (heraldicky) poli ponechal po štiepenú pôvodný stav. Orlicu položil len na ľavé (heraldicky) pole. Súčasne polepšil a zachoval pri tom pôvodne jednotný charakter týchto polí. Heraldický problém popisu polovice orlice, ktorá má v zásade vždy hlavu otočnú vpravo a ľavá polovica by bola bezhlavá, riešil hneď v úvode ustanovením o celej hlave. Zlatú zbroj, korunku a perizónium ukončené v tvare trojlístka popisuje jednotlivo.
Polovičná postava anjela sa mení na celú a pribúda svätožiara. Ak doteraz pri šate anjela bola voľba len jednej zo základných farieb kráľovstva (červená alebo biela), tak teraz je to spojenie farieb červenej a modrej, ktoré spolu dávajú ametystovú. Prvýkrát v uhorskej heraldike je v tejto listine spomenutá dodatočná interpretácia strieborných pruhov, ktoré sa pokladajú za hlavné krajinské rieky Dunaj, Tisa, Dráva a Sáva.

V r.1504 si mesto nechalo vyhotoviť jedno z najkrajších uhorských renesančných mestských pečatidiel podľa erbovej listiny z roku 1502.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

www.cassovia.sk