Pre rastliny sú hnojivá s obsahom dusíka veľmi dôležité . Dusík s pôdy môžu rastliny využívať iba čiastočne. Dusík je dôležitá súčasť bunkovej hmoty a je nepostrádateľná stavebná látka pri tvorba rastlinných bielkovín. Neovlivňuje iba kvalitu úrody, ale aj jej množstvo.
Na výrobu dusíkatých hnojív sa používal výlučne liadok, zlúčeninu dusíka, ktorá sa vyskytuje len v malých ložiskách v Chile (Čile). Zdokonalením priemyselnej výroby amoniaku sa Európsky priemysel stal nezávislým od čílskeho liadku. Syntéza amoniku umožnila vyrábať dus. hnojivá vo veľkom.
Okrem svetla, tepla, vody a oxidu uhličitého rastliny potrebujú aj veľa iných látok. Rastliny využívajú hlavne prvky: dusík, fosfor, síru, draslík, vápnik, horčík a železo. V zemi musia byť aj stopové prvky ako mangán, meď, zinok, hliník a bór. Ak chýba nejaký z týchto dôležitých prvkov, prejaví sa to, že rastliny zoslabnú alebo predčasne hynú.
Neutralizáciou kyseliny dusičnej amoniakom vzniká dusičnan amónny. Dusík zo vzduchu sa týmto spôsobom podarilo spracovať na hnojivo, nie však priamo, ale cez výrobu a spálenie amoniaku. Najdôležitejšie dusíkaté hnojivá sú soli kyseliny dusičnej, dusičnany, soli z aniónom NO3-. Minerálne hnojivá obsahujú najmä dusičnan draselný KNO3, dusičnan sodný NaNO3
Nadmerné hnojenie dusičnanmi znižuje kvalitu rastlinných produktov a zvyšuje náchylnosť rastlín na choroby. Nadbytok dusičnanov sa hromadí aj v pôde, odkiaľ sa dostáva aj do podzemných vôd. Ich rastúci obsah v zdrojoch pitnej vody, spôsobuje poškodenie zdravia. Dusičnany sa v ľudskom tele menia na dusitany (soli kyseliny dusitej) ktoré sú veľmi nebezpečné najmä pre malé deti do 3 rokov.
Využitie dusičnanov
V chemickom priemysle sa dusičnany používajú nie len na výrobu hnojív, ale aj na výrobu farbív, plastov a trhavín. Dusičnan draselný sa už pred niekoľkými storočiami využíval na výrobu pušného prachu. AgNO3 – dusičnan strieborný sa používa na dôkaz chloridov.