Droga sa stala realitou našej súčasnosti. Čas, v ktorom sme drogy a problémy s nimi súvisiace spájali iba so západnými krajinami, je definitívne za nami. Popri alkohole a tabaku veľmi rázne vstupujú do nášho života ďalšie drogy po ktorých siaha často nedospelý jednotlivec, ktorý si takto chce či už zadovážiť, alebo zintenzívniť momentálny pocit radosti a šťastia. Možno preto, že to inak nedokáže.
Svet umelého raja je nesmierne lákavý a príťažlivý a šancu v ňom katastrofálne nepoblúdiť má iba informovaný človek. Najviac ohrozenou skupinou populácie sú deti a mladí ľudia, preto dôležitú úlohu tu hrá preventívne osveta. Mladí ľudia by mali vedieť čo sú drogy, ako vzniká závislosť a aké sú jej príznaky.
Len informovaný rodičia a učitelia sú schopní dobre pripraviť dieťa na stretnutie s drogou a prispieť tak aj k naplneniu povinnosti aktívne sa starať o ochranu zdravia dieťaťa či mladistvého.
Tvrdenie, že drogy budú používané aj v budúcnosti, podporuje poznanie, že človek je tvor krehký. Má rôzne slabosti, nesplnené túžby, sklamania. Droga aspoň na chvíľu umožní zbaviť sa slabosti, naplniť a zabudnúť na sklamania. Musíme si zvyknúť na to, že i u nás časť populácie bude z rôznych dôvodov drogu užívať a časť z nej zostane na nej dokonca závislá. Bojovať proti drogám nie je zbytočné, pretože keby sa zápas proti drogám formou výchovy, represie a ďalších opatrení neviedol, počet tragédií spôsobených priamo alebo nepriamo drogami by bol oveľa väčší.
To je dôvod, prečo chcem svojou prácou aspoň trochu prispieť k boju proti drogám a závislosti na nich. Drogy nie sú prostriedkom na vyriešenie našich problémov a preto by sme sa mali spoločne naučiť čeliť im.
Metodika práce
Pri písaní som použila dostupnú literatúru a informácie z oblasti drog a drogovo závislých z knižnice Štátneho fakultného zdravotného ústavu v Trnave. Pri tvorení tejto práce mi veľmi pomohli Mgr. Renata Hauková a Mgr. Andrea Šimorová. Na ne ma odkázala moja stará mama Magdaléna Novanská, ktorá tam pracovala ako laborantka.
Svoju prácu som rozdelila na päť celkov:
• úvod do problematiky
• aké sú príznaky po požití drogy
• ako sa človek dostane k drogám
• delenie drog podľa ich účinku
• návrhy na riešenie problému
Pozorovaním som zistila niektoré fakty o drogovo závislých, ktorými som doplnila informácie v odbornej literatúre.
Vlastná práca
Čo je vlastne droga?
Je to surovina rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, slúžiaca na výrobu liečiv alebo technicky dôležitých látok. Tento pojem zároveň označuje aj tie lieky a látky, ktoré sa užívajú, ale aj zneužívajú na zmenu nálady, vedomia, na povzbudenie alebo tlmenie niektorých duševných a telesných funkcií, na vyvolanie mimoriadnych zážitkov, napr.: ilúzií, halucinácií a pod. Niektorí odborníci zasa konštatujú, že droga je akákoľvek látka, ktorá môže ak je vpravená do organizmu, pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Podľa toho teda medzi drogy zaraďujeme aj také požívatiny a pochutiny, ako je alkohol, káva, tabak a iné. Aby sme nejakú látku mohli označiť za drogu, musí spĺňať dve požiadavky:
• pôsobiť na psychiku – ovplyvňovať prežívanie reality, meniť pocity
• môže vyvolávať závislosť
Drogová závislosť je charakterizovaná zvyčajne:
• nezvládnuteľnou túžbou po opakovanom užití drogy
• tendenciou ku zvyšovaniu dávok
• syndróm odňatia (absencie) drogy, ktorý sa prejavuje v rôznej miere fyzickými alebo psychickými príznakmi alebo príznaky môžu byť aj kombinované
Slovo z v y č a j n e je použité preto, lebo jednotlivé kritériá sú u rôznych drog zastúpené v rôznej intenzite a niektoré môžu i chýbať.
Aké sú príznaky po požití drogy
Na skutočnosť, že sa dieťa dostalo do kontaktu s drogou, vás niekedy upozorní zmenený výraz tváre, nezvyčajný zápach jeho tela, rôzne tuby, ampulky či fľaše nachádzajúce sa medzi jeho vecami, balíčky vaty, sviečky, obhorená lyžica, semienka v podšívke vreciek, injekčné ihly či striekačky, cigaretové papieriky, rôzne tabletky či fľaštičky od liekov.
Odchýlky v správaní, ktoré už súvisia s nadmerným užívaním, prípadne so zneužívaním drog, nie sú spočiatku nijako mimoriadne nápadné. Prejaví sa to prudkým poklesom záujmu o školu alebo o prácu, zužovaním okruhov záujmov, výraznou emocionálnou labilitou a afektívnou výbušnosťou, náladovosťou a častou nevrlosťou. V rodinnom kruhu sa dieťa správa podráždene, antiautoritársky uzatvára sa do seba a odťahuje sa od pozitívnych spoločenských aktivít. Rodičia sa sťažujú, že ich syn alebo dcéra sa často vzďaľuje z domu, neskoro prichádzajú domov, nerešpektujú ich rady a pokyny, vyhľadávajú pochybných kamarátov alebo partiu, od ktorých sa vracajú nápadne rozjarení alebo naopak, nápadne utlmení. Často to charakterizujú takto: “Akoby bol opitý, ale nebolo z neho cítiť alkohol.“.
Ak takéto dieťa s rodičmi výnimočne diskutuje, žasnú nad jeho názormi, úvahami o zmysle života či jeho nezmyselnosti, o túžbe po totálnej slobode, absolútnej čistote a pravde, o odmietaní spoločenských pravidiel a zákonov, o nenávisti ku všetkému, čo ho obklopuje, o nechuti k učeniu, k práci, o odpore k vojenskej službe a podobne.
V škole je takýto jedinec (pravdaže, ak neabsentuje) nepozorný, apatický, akoby do seba zahľadený. Niekedy možno pozorovať aj zmeny na jeho tvári – mení sa jej výraz, farba, zjaví sa bledosť alebo sčervenaním očných spojiviek, červené oči a celková zvýšená únavnosť. Charakteristické sú aj zmeny v úprave účesu. Ten, kto drogu požíva nosom, môže napríklad pôsobiť dojmom, že má stále nádchu (sčervenaný nos, smrkanie). Všetko uvedené môže byť príznakom užitia nejakej drogy.
Istotu však získate až po náleze drogy v moči. Ale napr. kokaín sa podarí v moči dokázať len do 24 hodín. Zmeny správania sú výraznejšie len krátko po požití drogy, keď jej hladina v krvi prudko stúpla a v nasledujúcich hodinách, pokiaľ nejde o intoxikáciu, nemusia byť zmeny v správaní nápadné. Tiež nie je pravda, že narkomana spoznáme podľa zapáchajúceho dychu. Takéto príznaky sú len u „čuchačov“, a aj to väčšinou len niekoľko hodín po fetovaní.
Spoznať v začiatkoch, že niekto užíva drogu, len podľa správania, je ťažké aj pre odborníka. Ale i napriek tomu treba sledovať svoje deti, či sa u nich nevyskytujú náhle alebo opakované výrazné zmeny nálad bez prijateľného vysvetlenia. Treba však pamätať na to, že závislí majú väčšinou dôkladne vybudovaný systém vysvetľovania. Niekedy sa však stáva, že citovo blízky ľudia (najmä rodičia) o probléme vedia, ale boja sa pozrieť pravde do očí - to však už nie je nevšímavosť, ale spoluvina.
Ako to začína
„V partii kolovala cigareta a ani nevedeli, že to je marihuana, zistili to vraj až keď si z nej potiahli. Cigareta od nich kolovala ďalej. Pocit bol príjemný. Na ďalšom stretnutí znova kolovala cigareta a keďže minule si už potiahli, tak teraz dostali celú cigaretu a zdarma. Fajčili, lebo ten, kto to neskúsi, je vraj „béčko“. Po celej cigarete bol pocit lepší. Pri ďalšom stretnutí už bolo treba dať za „perfektnú cigaretu“ aj peniaze, alebo im ostať dlžný. Nejaké úspory boli, veľký problém nevznikol. Problém vznikol, až keď sa minuli peniaze a dieťa vlastne zistilo, že po 3 až 5 cigaretách si telo na ne navyklo, že túži a potrebuje ďalšiu cigaretu, organizmus si ju veľmi pýta, nedokáže existovať bez nej, nedokáže samo povedať dosť. Dieťa drogu získa, ale ostáva dealerovi dlžné peniaze. Vie, že telo musí dostať ďalšiu dávku, ale musí už dávku zaplatiť, aj tú minulú. Ak nezaplatí, nedostane dávku, bude sa zle cítiť a bude mať problémy aj s dealerom. Preto musí zohnať peniaze, a to čo najrýchlejšie a akýmkoľvek spôsobom – pôžičkou, odpredaním vlastných alebo odcudzených vecí, prostitúciou. Dieťa sa stalo závislé na droge, vynakladá maximálne úsilie na jej získanie, všetko ostatné sa stáva druhoradým. Kriminálna činnosť za účelom získania peňazí na drogy sa pre takéto dieťa stane samozrejmosťou.“ 1
Toto je jeden z mnohých prípadov, kedy sa dieťa alebo mladistvý dal touto cestou. Často chce takýmto počínaním na seba upozorniť, vyriešiť problémy, ktoré sa mu zdajú byť neriešiteľné alebo len vyskúšať niečo nové a zakázané. To sa mu však môže stať osudným. Preto by sme sa mali naučiť rozpoznávať príznaky a okamžite zakročiť, ak nejaké spozorujeme. Alebo len venovať nášmu potomkovi viac času.
Delenie drog podľa účinku
Pri posudzovaní drog je potrebné si uvedomiť, že takmer všetky látky, ktoré sú dnes zneužívané ako drogy, slúžili a mnohé slúžia i dnes ako lieky. Boli získavané z prírodných produktov ako liečivá na liečenie chorôb a na zmierňovanie bolestí. Problém nastáva až vtedy, keď sa určitá látka začína zneužívať. A to je vtedy, keď sa liek, droga alebo iná látka používa na iný účel, než na aký sú určené. Prípadne sú zneužívané v neprimeranom množstve. Zneužívajú sa látky, ktoré majú okrem liečebného účinku aj schopnosť vyvolať eufóriu alebo iné zmeny vedomia. Podľa toho, o akú zmenu kvality vedomia ide, sa delia drogy na:
• Stimulačné (povzbudzujúce) drogy
• Opiáty
• Konope a jeho produkty
• Halucinogény (vyvolávajú halucinácie)
• Prchavé látky
• Tlmivé látky
I. Stimulačné (povzbudzujúce) drogy:
Metamfetamin (Pervitin) patrí medzi tzv. povzbudzujúce amíny. Vyvoláva okamžitý pocit veľkej energie a sily bez závislosti ne mechanizmoch kontroly. Všetky látky tohto typu pôsobia ako dráždidlá CNS (centrálnej nervovej sústavy). Potláčajú pocit únavy, zvyšujú fyzickú i psychickú výkonnosť, zlepšujú náladu, tlmia pocit hladu. Hlavné nebezpečenstvá pri užívaní takýchto látok sú hneď dve:
• Vzniká veľký rozdiel medzi sebahodnotením a reálnymi schopnosťami. To vedie často k tragickým následkom.
• U každého (ale po rôzne dlhom čase užívania) dochádza k zásadnej zmene psychiky. Najčastejšia forma je stihomam, teda chorobná podozrievavosť. Postihnutý sa domnieva, že ho okolie sleduje a nepriatelia ho chcú zlikvidovať. V záverečných štádiách robí niekedy až groteskné opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti. Užívanie stimulačných drog sa zvyčajne končí niekoľkodennými „ťahmi“, po ktorých nasleduje zrútenie pre celkovú vyčerpanosť. Nie sú vzácne prípady zabitia neznámeho človeka, o ktorom si toxikoman myslí, že mu ohrozuje život. Kontakt s týmto jedincom je nebezpečný aj vtedy, keď nie je pod vplyvom drogy.
Táto látka umožňuje trvalé bdenie, ale tiež vytrhuje z apatie a depresie zapríčinenej abstinenčným príznakom z nedostatku inej drogy. Tieto stimulanty využívajú najmä mladí ľudia, aby mohli do noci študovať, alebo pri redukčnej diéte, pretože látka dáva pocit energie bez jedla. Až 2 hodiny po použití pretrváva pocit sebavedomia a nadpriemerných schopností. Ale vyvoláva aj podozrievavosť, vzťahovačnosť, popletené myšlienky, triašku, premenlivé nálady, agresívne chovanie a pod. Nadmerné užívanie môže viesť k mozgovej mŕtvici alebo infarktu. „Toxická psychóza“ spôsobená užívaním amfetamínov býva sprevádzaná halucináciami, paranoidnými stavmi, svalovými kŕčmi, Ľahko sa vyvíja veľmi silná psychická závislosť. Len nepatrný počet tých, ktorí zneužívajú povzbudzujúce amíny, nestratia nad nimi kontrolu.
Kokaín je alkaloid obsiahnutý v listoch kríka Erythroxylon coca (kokainovník) rastúceho v Južnej Amerike. Listy kokainovníka obsahujú asi 1% kokaínu. Bol používaný domorodcami pri náboženských obradoch a ako stimulant pri každodennej práci. Výťažok z listov sa používa aj ako prísada do Coca–coly. V roku 1860 bol kokaín pripravený synteticky a využívaný v medicíne na miestne znecitlivenia slizníc. Účinky na psychiku má asi ako pervitin (odbúrava zábrany, zvyšuje sexuálny apetít, zlepšuje náladu takže človek je komunikatívnejší a ústretovejší, odbúrava stres), ale trvajú kratšie (20 – 30 minút). Avšak čo sa týka závislosti, je to najzákernejšia droga. Keď sa vytratí neuveriteľná eufória, dostaví sa ešte väčšia skleslosť až depresia, až k myšlienkam na samovraždu. Vyvoláva tiež agresívne chovanie, rozleptáva nosnú sliznicu. Taktiež narušuje funkciu srdca, mozgu a pľúc, spôsobuje arytmiu a v dôsledku toho infarkt alebo zástavu srdca.
Je to biely alebo žltkastý prášok či krém, svetlohnedé kryštáliky (Crack), prípadne biele kryštáliky pripomínajúce zrazené mydlo. Deti kokaín najskôr čuchajú alebo šňupú. Neskôr nasávajú prášok priamo trubičkou do nosa, vtierajú si ho do ďasien a na iné sliznice tela. Je možné ho fajčiť alebo aplikovať vnútrožilne riedený vodou. Najčastejšie ho užíva spoločenská smotánka, pretože je dosť drahý. U osôb užívajúcich kokaín môžeme nájsť: zbytky bieleho či žltkastého prášku, drobné nádobky na prechovávanie kokaínu, žiletku, trubičku, alobal, zapaľovač, ihlu, striekačku.
„Crack“ je syntetický kokaín zmiešaný s jedlou sódou a vodou. Má rýchly nástup účinku a aj závislosť vzniká rýchlejšie. Je nebezpečnejší ako kokaín. Na trhu sa objavil v 80. rokoch 20. storočia.
Pri Cracku a kokaíne nedochádza k typickým abstinenčným príznakom, ale vzniká silná túžba po droge.
Extáza (MDMA) je pomerne nová droga s psychostimulačným efektom, ale jej používanie je na vzostupe. Časť mládeže – najmä v Anglicku – nahrádza alkohol konzumáciou MDMA. Ide o molekulárne deriváty drog typu PCP, amfetamínov a ďalších. Účinkuje podobne ako tieto drogy, ale pridružujú sa aj nové účinky. Užitie extázy najmä v prostredí tanečných klubov prináša riziko dehydratácie a prehriatia organizmu, ktoré môže viesť až k smrti. Zaujímavé na extáze je, že tlmí agresivitu a vyvoláva empatiu – teda schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého. Asi dve hodiny trvá intenzívny pocit eufórie a vzájomnej solidarity, ktorý plynule niekoľko hodín doznieva. Nežiadúce účinky po intoxikácii sa zvyšujú na druhý deň – nervozita, nespavosť, depresie. Ako všetky stimulačné drogy môže časom vyvolať stihomam. Je distribuovaná vo forme tabliet a kapsúl s výraznou farebnou úpravou pod rôznymi menami. (Stále nové psychotropné látky vznikajú najmä preto, lebo kým nie sú na zozname zakázaných látok, ich výroba a distribúcia ja spojená s menším rizikom.)
PCP (Angel dust, speed, trip) bol pôvodne používaný v USA ako veterinárne anestetikum. Má čiastočne povzbudzujúci efekt a čiastočne halucinogénny efekt. Riziko spočíva hlavne v nevypočítateľnosti konania pod vplyvom intoxikácie. Našťastie je v Európe zriedkavý. Je zaujímavé, že lieky, ktoré obsahujú stimulačné látky, ako sú efedrín, fenmetrazín atď., sa na rozdiel od minulých desaťročí už tak masovo nezneužívajú. Ako vysvetlenie sa ponúka fakt, že drogový čierny trh svoju klientelu stačí zásobiť.
PCP sú tvrdé kryštáliky, biely prášok alebo tekutina. Užíva sa orálne, v nápojoch, vmiešané do cigariet alebo vnútrožilne. Táto droga znižuje prah bolesti tým, že znecitlivuje receptory bolesti, preto sa konzument často zraní. Pravidelné užívanie môže viesť k poškodeniu mozgu, poruchám pamäti a reči. Môžu sa objaviť samovražedné pokusy a paranoidné stavy, úzkosť a depresia. Psychóza, ktorú droga môže vyvolať, vyžaduje odborné liečenie. Predávkovanie spôsobuje svalové kŕče, bezvedomie, zlyhanie srdečnej činnosti, činnosti pľúc a mozgovú mŕtvicu.
II. Opiáty:
Táto skupina je klasickým príkladom, ako sa z lieku môže stať droga. Surové ópium sa získava narezaním nezrelej makovice. Produkty z neho boli oddávna používané na tlmenie bolesti, kašľa, hnačky. Ópium obsahuje mnoho alkaloidov, najznámejšie sú morfín, kodeín, papaverín. Chemickou cestou boli z neho pripravené ešte účinnejšie látky, najmä diacetylmorfín, teda heroín. Amatérsky vyrobená zmes derivátov kodeínu sa volá „braun“. Opiáty vyvolávajú stav príjemného uvolnenia a vnútorného pokoja. Na rozdiel od stimulačných drog, kde už prvá dávka zvyčajne vyvolá očakávaný efekt, opiáty pri prvom použití nemusia vyvolať nijaký efekt a niekedy spôsobia negatívne pocity (nevoľnosť, zvracanie). K vývoju závislostí dochádza postupne, najrýchlejší je vznik závislosti na heroíne.
Heroín bezprostredne po užití vyvoláva príjemnú nadnesenú náladu a stav blaženosti. Postupne však začína prevládať apatia, nezáujem o život, stavy úzkosti a depresie, strata sexuálnych záujmov a potencie, celkové duševné otupenie a vyprahnutie. Dlhodobé užívanie cez nosnú dutinu narušuje nosnú sliznicu. Závislosť vzniká veľmi rýchlo a je veľmi silná, abstinenčné príznaky bývajú tiež veľmi silné. Môže ohroziť základné životné funkcie. Užíva sa vnútrožilne, rozriedený a nahriaty (opálená lyžička, zapaľovač, kyselina citrónová, injekčná striekačka), môže sa šnupať ako kokaín alebo v podobe tabletiek, bielych kryštálikov, tmavých lepkavých tyčiniek a pod. Neznamená však, že ak nenájdeme vpichy na rukách, že si drogu nepichá. Pichá sa aj do slabín, do žíl na nohách, medzi prsty, pod jazyk, pod nechty a pod. U osoby závislej na heroíne môžeme nájsť papierové skladačky s dávkami heroínu, biely, hnedý až hnedastý prášok, ihly, striekačky, ohorené lyžice, stopy po vpichoch, stopy krvi na odeve. Pozorujeme straty cenností a miznutie peňazí.
III. Konope:
Existujú mnohé odrody, ktoré majú rôzny obsah účinnej látky – tetrahydrocarmabinolu.
Hašiš - marihuana je zaschnutá živica zo samičej rastliny a ako marihuana sú označované listy a kvety tejto rastliny.
Marihuana („pot“, „tráva“) vyvoláva eufóriu, dochádza k zmenám vnímania, niekedy až k halucináciám. Človek má pocit pohody, radosti a veselosti (smeje sa na každej hlúposti), dokáže filozofovať o ničom. Nemá pojem o váhe hmotného tela (pocit lietania). Jej zneužívanie zvyšuje riziko bronchitídy, rakoviny pľúc, možné je i poškodenie sexuálnej činnosti. Taktiež neschopnosť sústrediť sa, úzkosť a strach, depresie, strata sebakontroly, zmena vnímania času, ospalosť, červené oči, rozšírené zreničky, malátnosť, poruchy kontaktu s realitou. Po dlhšie trvajúcom pravidelnom zneužívaní psychoaktívnych látok dochádza k trvalému organickému a biochemickému poškodeniu, k zmenám osobnosti, posunom životných hodnôt, disociálnym až asociálnym prejavom. Nie je vzácne ani samovražedné konanie. Príznačný je aj tzv. toxikomanický amotivačný syndróm. Postihnutému je všetko ľahostajné „Je mi jedno, či chodím do školy alebo nechodím, je mi jedno, či ma niekto má rád alebo nemá rád, je mi jedno, či sa o mňa rodičia starajú alebo nestarajú, či sa trápia alebo netrápia, je mi jedno, či žijem alebo zomriem“. Je to stav prázdnoty a beznádeje, ale napriek tomu , že postihnutému je všetko jedno, znáša ho veľmi ťažko a veľmi pri tom trpí. Je to stav, ktorý niekedy v zúfalstve vedie až k tzv. zlatej rane – úmyselnému predávkovaniu drogy, teda k smrti. U závislého môžeme nájsť zvyšky tabaku po vreckách, cigaretové papieriky, fajku, ohorky šúľaných cigariet, zelený tabak, zápach marihuany na šatách, v izbe alebo má biele prsty.
Účinok produktov z indických konopí, najmä pri prvej intoxikácii, je rôzny. Od žiadneho zážitku cez nepríjemné telesné pocity (závraty, sucho v ústach) až po dosiahnutie eufórie (dobrej nálady a zmeneného vnímania). Individuálna je aj reakcia pri súčasnom užívaní alkoholu a marihuany. Môže dôjsť k zvracaniu, ale i k výrazným príjemným pocitom. Nie je pravdivé tvrdenie, že konope vypestované u nás obsahuje málo THC. Tiež nie je pravda, že od marihuany vedie vždy cesta priamo k tvrdým drogám. Je pravda, že niektorí fajčiari marihuany prechádzajú neskôr na tvrdé drogy.
IV. Halucinogény:
LSD – lysergamid je najznámejším predstaviteľom tejto skupiny. Vyvoláva najrôznejšie halucinácie, farebné, sluchové, predmety sa menia na živé , mení sa priestor atď. Nebezpečenstvo spočíva v nevypočitateľnom účinku. Fantastické vízie sa môžu u dlhodobých užívateľov neočakávane vracať aj v čase triezvosti (tzv. Flashback). Môžu vyvolať úzkostné či panické stavy, zmätenosť, stratu orientácie, problém rozoznať realitu od fantázie. Často vyvolá depresie končiace sa až samovraždou a môže vyvolať tzv. latentnú psychózu, teda duševné ochorenie, ktoré by inak nevypuklo.
Hríby lysohlávky sa najčastejšie užívajú ako čerstvé alebo sušené, celé alebo nasekané hríby. Buď sa žujú alebo jedia primiešané v jedle, prípadne pijú ako čaj. Účinky majú podobné ako LSD, zintenzívňujú farby alebo zvuky. Neskôr po použití nastáva pocit paniky, úzkosti, podozrievavosti, neschopnosť sebaovládania, strata orientácie a poruchy pamäti. Časté užívanie zapríčiňuje trvalé poškodenie pečene.
V. Prchavé látky:
Tieto látky zneužívajú najmä mladiství. Hovorí sa im „čuchači“. V minulosti bol v kurze najmä trichlóretylén a toluén. Teraz sa používajú aj riedidlá, lepidlá, čistiace prostriedky, oxid dusíka, butyl, acetón, benzín, uhľovodíky, chlórouhľovodíky, vulkán a pod. „Čuchač“ vdychuje výpary priamo zo zdroja, resp. čuchá namočenú handru alebo sústredí výpary v igelitovom vrecku a inhaluje priamo z neho. Príznaky sú rôzne: pôsobí stimulačne, vyvoláva eufórie a halucinácie. Človek má nekoordinované pohyby, agresívne správanie, zasnený výraz tváre, neprítomný pohľad, červené oči, červenú pokožka okolo nosa a úst, žalúdočné ťažkosti. Následky po čuchaní sú najmä negatívne. Postihnutý má poškodené horné dýchacie cesty a pľúca, poruchy vedomia, útlm centrálnej nervovej sústavy. Pri predávkovaní môže nastať smrť udusením. Časté je tiež krvácanie z nosa, závrate, alergické reakcie, kašeľ, nechutenstvo, neschopnosť telesnej koordinácie, strata sebakontroly a agresivita. Dlhodobé poškodenie mozgu môže znamenať po zbytok života paranoidné stavy, záchvaty, úzkosti a depresie. Taktiež je poškodená kostná dreň, ľadviny, pečeň a tvorba červených a bielych krviniek a z toho plynúca chudokrvnosť. U postihnutého možno nájsť tuby s lepidlom, nádoby s riedidlom, kúsky látky s typickým zápachom po acetóne a toluéne, podobný zápach na šatách a v miestnosti, kde sa dotyčný zdržuje a stopy inhalovania v dychu.
Prchavé látky, inak volané aj „drogou hlupákov“, veľa berú a málo dávajú. Pomerne časté sú úmrtia spôsobené predávkovaním sa pri vdychovaní. Toxikomani majú pre to výstižný výraz „zostal pod dekou“.
VI. Tlmivé látky:
Hypnotiká sú látky, ktoré pôsobia tlmivo na bdelosť. Sú to v podstate lieky, ktoré možno zakúpiť v lekárňach: rohypnol, diazepam, nitrozepam, válium, diolan a i. Ich účinok závisí od dávky. V nižších dávkach pôsobia upokojujúco, v stredných hypnoticky (vyvolávajú spánok) a vo vyšších spôsobujú kvantitatívne poruchy vedomia, činnosti pľúc, môže nastať bezvedomie až smrť. Mladí ľudia ich často miešajú s alkoholom, čo môže mať za následok tiež smrteľné následky. Pri dlhodobom užívaní sa na väčšinu z nich vytvára návyk spojený so zvyšovaním dávok. Tak ako všetky upokojujúce látky aj tieto navodzujú pocit pohody, útlmu, ospalosti a chronickej únavy, ale i stratu zábran, spomalené reakcie, nezreteľnú reč (zlá artikulácia). Spomaľujú reflexy a narušujú orientáciu.
Čo robiť, ak ste zistili, že vaše dieťa užíva drogy
• Zachovajte pokoj a rozvahu, nepodceňujte nebezpečenstvo, ale ani ho zbytočne nedramatizujte.
• Svojím správaním poskytujte dieťaťu dostatok porozumenia a lásky a vytvárajte mu prostredie poskytujúce istotu, bezpečnosť, racionálne i citové zázemie.
• Urýchlene problém riešte, neodkladajte to na neskoršie, že časom sa to “vyrieši samo“. V tejto chvíli pomoc vlastnému dieťaťu musí byť pre vás najdôležitejšia vec, všetko ostatné by sa malo stať pre vás vedľajším.
• Taktne a citlivo zistite fakty, odlíšte skutočnosť od prípadných domnienok, klebiet, ohovárania a podobne.
• Nepúšťajte sa s dieťaťom do diskusií.
• Nepokúšajte sa o výchovné lekcie alebo dokonca o liečebné zásahy.
• O zistených skutočnostiach informujte učiteľov, vychovávateľov a ošetrujúceho lekára.
• Čo najskôr nadviažte kontakt s príslušným odborníkom – najlepšie s pracovníkom centra pre drogové závislosti alebo psychiatrom.
• Naďalej udržiavajte kontakt s odborníkom, ostatnými členmi výchovného tímu a s postihnutým.
Pre ľudí z okolia postihnutého býva skutočnosť, že dieťa alebo mladistvý zneužíva drogy, väčšinou tak šokujúca, že ľahko urobia chybné rozhodnutie. Jeho následkom často dochádza k zhoršeniu vzťahov (ktoré v prípadoch zneužívania drog bývajú aj tak dosť komplikované) medzi dieťaťom na jednej strane, rodičom a pedagógom na druhej strane. A preto ak zistíte , že dieťa užíva drogy, dodržte horeuvedené zásady a čo najskôr vyhľadajte odbornú pomoc.
Liečba drogovo závislých
„Liečbou závislostí sa zaoberajú špecializované centrá pre liečbu drogovo závislých a psychiatrické oddelenia vo všeobecných nemocniciach. Liečba závislostí je dobrovoľná, výnimku tvoria len ťažké a ohrozenie vyvolávajúce komplikácie závislosti. Liečbu tiež môže nariadiť súd.
Podľa formy poznáme ambulantnú a stacionárnu formu liečby. Dôležitým predpokladom liečby je spolupráca pacienta. Najdôležitejšou úlohou liečby je preto motivovanie pacienta k liečbe. Je doporučené uzavrieť s pacientom dohodu o zásadách vzájomných vzťahov a liečby.
Detoxikácia obsahuje detoxikačné opatrenia, postup zvládnutia abstinenčných príznakov, liečbu somatických a psychiatrických následkov závislosti a riešenie urgentných sociálnych následkov. Pri ťažších príznakoch sú aplikované lieky, ktoré zmierňujú tieto príznaky. Používajú sa lieky s podobnými centrálnymi účinkami ako príslušná návyková látka alebo priamo substitučné látky. Nemôžu sa podávať pred odoznením intoxikácie. Uprednostňuje sa podávanie liekov s dlhým biologickým polčasom. Ich podávanie sa riadi podľa schémy, ktorá stanovuje maximálne denné dávky a postup pre znižovaní dávok. Je potrebné systematické monitorovanie psychického a somatického stavu.
Ďalšiu etapu tvorí dlhodobá liečba v špecializovaných zariadeniach. U väčšiny závislých je vhodná ambulantná liečba. Pri ťažkej závislosti alebo vysokom riziku relapsu je indikovaná liečba v lôžkových zariadeniach zameraných na psychoterapiu a rehabilitáciu. K prvkom liečby patrí zostavenie inventára prejavov a následkov závislosti, identifikovanie a prekonanie obranného systému pacienta, pokračovanie v racionálnej psychoterapii, posiľňovanie motivácie pre trvalú abstinenciu. Používa sa individuálna psychoterapia a skupinová psychoterapia. Súčasťou dlhodobej liečby je telesná, psychologická a sociálna rehabilitácia a nácvik riešenia životných situácií bez drogy.
Posledným stupňom je niekoľkoročná etapa doliečovania. Okrem systematického vedenia špecializovanej ambulancii je podporované členstvo v organizáciách abstinujúcich závislých, účasť na rekreačne športových táboroch. U časti závislých sú okrem psychoterapie a rehabilitácie dlhodobo aplikované farmaká.
Medicínske zvládnutie intoxikácie inou substitučnou návykovou látkou nie je liečbou závislostí.“
Záver
Neexistuje recept, algoritmus, ako presne radiť v problematike drogovej závislosti. Ten, kto by to dokázal, by asi dostal Nobelovu cenu. Táto problematika je u každého individuálna. Najbližším človekom drogou zasiahnutému dieťaťu býva rodič, a ten by si to mal uvedomiť a riadiť sa pri svojom správaní týmito všeobecnými základnými poučeniami:
• Ak sa dieťa samo prizná , že berie napríklad pol roka drogu, tak si vlastne nepriamo pýta pomoc. Okamžitom bitkou sa nič nevyrieši a je to vlastne dobre, že dieťa našlo odvahu a pýta pomoc hoci nepriamo.
• Vaše dieťa už nedokáže ovládať svoje konanie, nemá preto význam ho obviňovať. To droga ho ovláda.
• Nahľadajte vinníka. Vôbec vám to nepomôže. Museli by ste načrieť hlboko do svojho vedomia a to býva nesmierne ťažké a veľmi boľavé.
• Od dnešného dňa neexistuje pre vás nič dôležitejšie, ako je vaše dieťa. Ak to nepochopíte, zabijete ho.
• Vaše dieťa je schopné rozhodovať sa na takej úrovni, aké informácie a v akom čase ste mu poskytli. Dnes je už neskoro a musíte začať od začiatku.
• Ak cítite hnev, alebo dokonca odpor voči vášmu dieťaťu, môže to byť vaša urazená pýcha a neschopnosť priznať si svoju vinu. Pozor, aby to nebola iba vaša lenivosť.
• Nech vaše dieťa vyhlasuje akokoľvek, že vás nenávidí, neverte mu! Práve vás najviac potrebuje.
• Uvedomte si, že zlý rodič je horší, ako žiadny.
• Vaše dieťa má právo aj na zlý názor. Jeho rozhodovací proces je výsledkom poznania, ktoré ste mu sprostredkovali vy.
• Nepoužívajte voči svojmu dieťaťu silu. Silou prinútite dieťa k odporu, nie k pokore.
• Nesnažte sa svojmu dieťaťu kázať. Veľakrát sa dieťa presvedčilo, že nemáte pravdu. Inak by vaše rady prijalo už skôr. Vaše dieťa veľmi dobre vie rozoznať správne od nesprávneho.
• Nekupujte vášmu dieťaťu dary. Darujte mu váš súkromný čas a trpezlivosť.
• Nekupujte mu všetko čo chce. Lásku nemožno darovať.
• Buďte na svoje dieťa primerane prísny. Vždy bude vedieť na čom je.
• Netrestajte dieťa neprimeranými zákazmi.
• Nezabudnite, že vaše dieťa sa chce cítiť ako váš partner. Neponižujte ho, nepripomínajte mu jeho neskúsenosť. Za ňu nesiete zodpovednosť hlavne vy.
• Nekarhajte dieťa pred treťou osobou. Iba ukazujete, že nemáte žiadny takt cit potrebný pre rodičovstvo.
• Odpovedzte na každú otázku primerane, pokojne a ucelene. Neexistujú hlúpe otázky, iba hlúpe odpovede.
• Vaše dieťa má právo pýtať sa na čokoľvek. Ak ho zbavíte tohto práva, navždy stratíte šancu poučiť ho.
• O nevhodnom správaní diskutujte s dieťaťom iba vtedy, ak ste dostatočne pokojný a predpokladáte, že sa budete vedieť ovládať.
• Sledujte, čo hovoríte. Ak sa stanete smiešny pre protirečivé vyhlásenie, nikto nebude schopný posilniť vašu autoritu, ani vy sám!
• Autoritu a dôveru nemožno získať fackami.
• Nechráňte dieťa pred každou hlúposťou. Samo sa potrebuje presvedčiť, že ste mali pravdu. Dožičte mu, aby sa presvedčilo, že sa oplatí dôverovať vám.
• Rozvíjajte jeho záujmovú sféru, nie darmi, ale osobnou účasťou na aktivitách.
• Naučte sa vzájomne hovoriť si pravdu. Ale v prvom rade sa naučte prijať pravdu sám.
• Vaše dieťa nechce byť pred vami hluché. Rozprávajte mu všetko tak, aby malo záujem počúvať. Je na vás vytvoriť si také podmienky.
• Ak sa dieťa nudí, nevysmievajte a neponižujte ho. Do zrelosti jeho osobnosti je to iba váš problém.
• Nevybavujte nič za svoje dieťa. Každá skúsenosť má cenu zlata a umožňuje dieťaťu byť vám rovnocenným partnerom.
• Nevyčítajte deťom minulosť, ani vy ste nerobili všetko najrozumnejšie.
• Nemyslite si, že váš názor je jediný správny. Vaše dieťa má právo na svoj názor. Ak chcete naozaj niečo presadiť, musíte mu byť sám vzorom.
Čo dodať? Drogy sú veľmi zákerné a ak chceme pomôcť našim deťom, musíme o nich
vedieť všetko. Tu už nestačia len základné vedomosti, ktoré by sme vyčítali z novín a časopisov, alebo počuli v televízii či rádiu. Treba sa dopredu informovať o tejto problematike, pretože potom je už neskoro. Práve preto som napísala prácu na túto tému, pretože som chcela informovať širokú verejnosť o užívaní a zneužívaní drog spolu s ich účinkami na psychiku človeka.
Resumé
With this composition I would like tell people that drugs are very dangerous and a substances harmful to health and we must protect our children before them. Every year, every month, every week and every day is somebody, who is dying at the moment. We must precede similar events. It is terrible when somebody die. Drugs are also your problem and you must know everything about it.
Poznámky:
Ako to začína
1 MUDr. Filipová A.: Drogy, spoločenský problém. Trnava, vydal Štátny zdravotný ústav,
Oddelenie Zdravotnej výchovy 2000. str. 3
Liečba drogovo závislých
1 Kolibáš, E.: Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava, Univerzita Komenského 1996.
Str. 93, 94, 95
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
Bršiak, V.: Treba hovoriť o drogách. Bratislava, 1998. 23 s.
MUDr. Filipová A.: Drogy, spoločenský problém. Trnava, vydal Štátny zdravotný ústav,
Oddelenie Zdravotnej výchovy 2000. 8 s.
Kolibáš, E., Novotný, V.: Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava, 1996. 120 s.
PhDr. Tej, J.: Drogy nie!. Bratislava, 2000. 6 s.