Drogy (My deti zo stanice Zoo - Christiane F.)

(Úryvok z príbehu školáčky zo západného Berlína, v ktorom realitu zachycuje sama protagonistka - bez zábran, jazykom ulice.)

Mojou rodinou sa teraz stala partia. Nachádzala som v nej priateľstvo, nežnosť a svojim spôsobom aj lásku. Už napríklad obvyklá pusa pri pozdrave sa mi strašne páčila. Každý bozkával toho druhého tak nežne a priateľsky. Môj otec mi nikdy takú pusu nedal. V partii sme nepoznali žiadne problémy. Tie svoje z domova, sme nechávali vonku, neotravovali sme s nimi ostatných. Keď sme boli spolu, tak pre nás ten hnusný svet tých druhých neexistoval. Hovorili sme o hudbe a o fete. Niekedy tiež o obliekaní a o ľuďoch, ktorý tomuto policajnému štátu nelezú do zadku. Uznávali sme každého, kto spravil nejaký priestupok, ukradol auto alebo prepadol banku.
Na tripe som sa cítila ako ostatný z party. Mala som po fete od samého začiatku skvelú náladu. To bolo fajn, začiatočníci totiž mávajú nazačiatku všelijaké úzkosti alebo strach, hovorí sa tomu horortrip. Ale ja som bola vždy úplne cool. Konečne som sa stala jednou z nich. Len som sa dostala k nejakej tabletke, hneď som ju dom seba hodila.
Všetko som teraz vnímala úplne inak. Ešte stále som chodievala do prírody. Predtým som tam chodievala so svojím psom a on patril k mojím prechádzkam. Teraz k nim patril ale hašiš alebo nejaká ta tableta. Na tripe bola príroda úplne iná ako predtým. Rozkladala sa na farby, tvary a zvuky a ty sa odrážali v mojich náladách. Život, ktorí som v tej dobe viedla, sa mi zdal perfektne cool. Tých pár mesiacov, čo som brala hašiš, som bola sa ma so sebou spokojná.
Za nejakú dobu na nás ale prestal hašiš a LSD správne účinkovať. Už sme si na to moc zvykli. Hašišový alebo tabletový trip bol vlastne náš normálny stav. Neprinášalo nám to už žiadne nové zážitky.
Potom prišiel jeden z party do klubu a povedal: „Ľudia, mám ničo úplne iného, efedrin. Je to senzácia.“ Vzala som si dve tabletky efedrínu, povzbudzujúcej látky, ale vlastne som nevedela čo vlastne prehĺtam. Spláchla som to jedným pivom na ex, pretože som to tak videla u druhých. Musela som sa veľmi premáhať. Pivo sa mi hnusilo, rovnako ako ľudia, čo sa s ním nalievajú.
Zrazu sa dalo v klube dostať spústa tabliet. Ten istý večer som si vzala ešte jeden mandrax, silný prášok na spanie. Hneď bolo všetko okolo mňa perfektne cool, klub aj ľudia z mojej party. V nasledujúcich týždňoch sme vyskúšali všetko možné, farmaceutický priemysel nás výborne zásobil.
V škole som mala stále viac problémov. Už som nerobila žiadne domáce úlohy a ráno som bola vždy nevyspaná. Napriek tomu som postúpila dom osmičky. V niektorých predmetoch, v nemčine a občianskej výchove, mi to ešte trochu šlo, tie dva predmety ma niekedy aj zaujímali.
Lenže zrovna v tých predmetoch, pri ktorých som tu ta tam dávala pozor, som mala najviac ťažkostí. Z učiteľmi aj zo spolužiakmi. Strašne ma štvalo, ako nemožne sa všetci navzájom k sebe chovajú. Spomínam si na jeden svoj výstup s učiteľom, ktorý s nami chcel hovoriť o ochrane životného prostredia. Nikto z triedy ho nepočúval. Nikoho to nezaujímalo. Nemuseli si nič zapisovať a potom sa to učiť, a tak im to fuk, čo rozpráva. Ale mne išli tie keci na nervy, učiteľ hovoril len tak všeobecne, bez záujmu. Prestalo ma to baviť a zakričala som na neho: „Čo nám to tu vykladáte za sprostosti? Čo je to vlastne podľa vás, to životné prostredie? Najskôr by sa predsa mali ľudia naučiť chovať k sebe ako ľudia, nie? To by ste nás mali na tejto zasratej škole naučiť. Aby sa jeden nevyťahoval nad druhého , aby sme sa medzi sebou len nebili o lepšie známky. A učitelia, tí by nám v tom mali pomôcť a tiež by mali byť spravodlivý...“ A tak ďalej. A to som mala toho učiteľa celkom rada. Asi preto ma tak hrozne naštval.
Proste som školu neznášala. Nemali sme k učiteľom vôbec žiaden vzťah. Ale ani v triede sme nedržali pohromade, boli sme rozdelený do všelijakých skupín. Vlastne nám išlo zase iba o to, ako odrovnať toho druhého. Nikto nikomu nepomohol, každý chcel byť lepší. Učitelia mávali so žiakmi, pretože dávali známky. A žiaci sa zase snažili mávať s učiteľmi, ktorý na nás boli krátky a nevedeli si udržať poriadok.
Ale mne to bolo fuk, pretože mi záležalo už iba na partii a tam sa žiadne súperenie a odrovnávanie nerobilo. Kessi pritiahla do party svojho priateľa Michu. Kessi mi strašne dôležito rozprávala, že Micha bere háčko, teda že si pichá heroín. Bola som naňho strašne zvedavá. Ešte nikdy som nevidela ozajstného heráka.
Urobil na mňa obrovský dojem. Bol ešte viac cool ako chalani od nás s party. A hneď som pred ním dostala komplexy menejcennosti. Micha s nami jednal strašne zvrchu. Musela som stále myslieť na to, že je mi ešte len trinásť a o čo je ten herák oproti mne dospelejší. Pripadala som si pred ním úplne krpatá.
Za pár mesiacov bol Micha mŕtvi.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

My deti zo stanice Zoo - Christiane F.