Dôsledky zámorských objavov

cenová revolúcia (pokles hodnoty peňazí - zbohatli obchodníci a majitelia manufaktúr; podmienka pre kapitalizmus - hromadenie kapitálu), vyvrátené cirkevné dogmy, hospodárske centrá od stredozemia bližšie k Atlantiku; vznikajú banky, nové plodiny.
Nizozemská revolúcia

Úpadok Španielska

Španielsko a Portugalsko boli v 16. st. jediné krajiny, kt. mali kolónie.

V Španielsku bola malá továrenská výroba, kt neuspokojovala ani domáci trh, ani trh zámorských osád. V druhej štvrtine 16. st. Španielsko chudobnie, bohastvo zo zámoria sa nepoužíva na hosp. rozvoj, ale na prepych šľachty. Španielsko je centrom protireformácie. Španielske mestá majú zakázané obchodovať so zámorím. K hopspodárskemu úpadku Španielska prispelo aj vyhnanie Moriskov (zaoberali sa vysoko výnosným poľnoh. a výrobou hodvábu, boli to potomkovia Arabov, ktorí prijali kresťanstvo), ctižiadostivá politika (Karla V. (- vnuk Maximiliána Habs.(rímsky cisár), vládol v Nemecku aj v Španielsku - “ Ríša, nad ktorou slnko nezapadá”, viedol vojny o Taliansko s Francúskom, ale neskôr ríšu rozdelil na Španielsko (Filip II.) a Nemecko) a jeho syna Filipa II.) za založenie svetovej katolíckej monarchie a podporovanie katolicizmu aj v boji proti reformácii v ostatných krajinách (Napr.: Anglicko, Francúzsko). Zo zlej hosp. situácie mohla Španielsku pomôcť len najbohatšia dŕžava - Nizozemsko.

Hospodársky a politický stav Nizozemska

Nizozemsko zaberalo v 16. st. nížiny okolo riek, Rýna, Maasy a Šeldy na území dnešného Belgicka, Holandska, Luxembursko a severné kraje Francúzska. Bolo tvorené 17 - imi provinciami s osobitnou správou, ústavou, snemom a miestodržiteľom. Zbor miestodržiteľov tvoril štátnu radu. Totúzemie zjednotil až Karol V. a narazil hlavne na odpor šľachty.

V nizozemských provinciách sa už v 15. st. rozvíjal kapitalistický spôsob výroby - cechovú výrobu na vidieku potlačovali manufaktúry. Začal sa aj prejavovať rozdiel medzi severnými a južnými provinciami. Južné provincie (hlavne Flámsko a Brabantsko) s mestom Antverpy boli bohatšie. Bohatli sprostredkovateľským obchodom, dovozom priemyselných surovín (vlny), výrobou súkna (mešťania) a z feudálnej renty zo svojich veľkostatkov (vyššia šľ.). Politickú prevahu tu mala šľachta, ktorá bránila zachovanie feudálnych vzťahov, väčšina obyvateľstva bola katolícka. V severných provinciách (najvýznamnejšie Zeeland, Holland, Utrecht) nahradilo obchodovanie so zahraničím (Pobaltskom, Anglickom a Ruskom) pôvodný zdroj obživy (lov sleďov), ďalej bol rozvinutý obchod s obilím. (Obchod súťažil s hanzou a podniecoval stavbu dokonalejších lodí.) Obchod podnietil aj zakladanie manufaktúr v odvetviach: výroba dechtu, octu, papiera, pálenky, sviečok a textilu. Z majiteľov manufaktúr, lodiarov a obchodníkov vznikla buržoázia. Neboli až tak bohatí ako južná šľachta, ale boli nezávislí od Španielska (Boli odhodlaní ju aj brániť). Obyvateľstvo sa hlásilo ku kalvinizmu.

Začiatky nizozemského boja

(Tri Fázy: šľachtická opozícia (1564), ľudové povstanie, národná revolúcia) Filip II. zvyšoval dane, ale zakročil aj proti šíriacej sa reformácii. Zriaďoval biskupstvá a arcibiskupstvá, ktoré obsadzoval Španielmi. (Synovia nizozemských šľachticov strácali možnosti uplatniť sa.) Inkvizícia ohrozovala životy a majetky všetkých vrstiev obyvateľstva. Odpor sa rozšíril sa prejavil najprv medzi vysokou šľachtou (Šľachtická opozícia). Vodcom opozície sa stali: Viliam Oranžský (miestodržiteľ) a katolíci admirál Horn a generál Egmont. Vysoká šľachta si chcela hlavne udržať stavovské slobody. Preto sa uspokojila s odvolaním nenávideného miestodržiteľa (Granavellu, 1564). Ďalšie stavovské a náboženské ústupky vymáhala drobná šľachta, ktorá hrozila ozbrojeným povstaním, ale nijaké prevratné zmeny nedosiahli. (Španieli ich posmešne nazývali ”gézi” - žobráci).

Ľudové obrazoborecké hnutie (1566-67)

mestský a vidiecky ľud nebol spokojný s dlhým rokovaní a neúrodou, a preto zasiahol do bojov. V celom nizozemsku vypukli vzbury proti opore španielskej vlády - katolíckej cirkvi. Povstalci ničili kostoly a ich vnútorné zariadenie (= obrazob. nepokoje). Časť šľachty a veľkoburžoázie pomohla Španielsku potlačiť povstanie. Filip II. tam poslal vojvodu z Alby ( 10000 vojakov), ten povstanie potlačil a nastolil teror.
Albova hrôzovláda: Prenasledoval účastníkov odboja, popravoval ich a konfiškoval ich majetky (Popravil Horna a Egmonda, hoci nemali s povstaním nič spoločné) a kruto prenasledoval nekatolíkov; zaviedol nové dane - ALCAVALA 1% -tná dávka z majetku, 5% daň z predaja nehnuteľností, 10% daň zo všetkých obch. transakcií. Tieto dane ochudobnili všetky vrstvy. Hospodársky úpadok Nizozemska.

Národná revolúcia (1572)

Proti španielskej krutovláde povstal ľud - začali utekať do lesov a v neveľkých oddieloch napádali partizánskou formou španielske posádky. Španiely ich posmešne nazývali lesní ”gézi”. Neskôr ich porazili, ale boje začali viesť morskí ”gézi”. Napadali španielske obchodné a vojenské lode. Spočiatku im Anglicko poskytovalo vo svojich prístavoch útočište, ale Španielsko pohrozilo Anglicku vojnou, a tak ich vypovedali. V roku 1572 sa (morský gézi) zmocnili prístavov na severe holandska. To bol aj signál na všeobecné povstanie na severe. Buržoázia poskytla peniaze na vybudovanie loďstva. Štyri oslobodené provincie si zvolili za miestodržiteľa Viliama Oranžského a vyhlásili rovnoprávnosť katolíckej a reformovanej viery. Kvôli nezdarom v boji bol Alba odvolaný. Boj španielsko natoľko vyčerpal, že nemalo ani na žold vojakom. Tí sa vzbúrili a v r. 1576 vyrabovali bohaté Anteverpy (tie už nenadobudli predošlý význam)

Ľudové hnutie v južných provinciách

Proti španielskym ukrutnostiam sa postavil ľud a južné provincie sa pripojili k severu. V južných mestách vznikali demokratické povstania remeselníkov a roľníkov (1577-78) a ich výbory vysoko zdaňovali buržoáziu. K buržoázii sa pripojili katolícky kňazy a feudáli, ktorí sa báli, že by rozšírením kalvinizmu mohli stratiť svoje majetky a dôchodky. V boji za spoločenské a triedne záujmy revolučné demokratické hnutie potlačili a donútili k dohode s predstaviteľmi španielskej vlády.

Vznik samostatného štátu

V roku 1579 sa podarilo Španielsku rozdeliť Nizozemsko na dve časti. Južné provincie uznali španielsku nadvládu, kým sedem severných provincií utvorilo tzv. Utrechtskú úniu, z ktorej vznikol (po zosadení Filipa II. v r. 1581) samostatný štát, Spojené nizozemské provincie (Nazývali sa aj Holandskou republikou podľa najbohatšej a najľudnatejšej provincie) na čele s Viliamom Oranžským. Za svoju existenciu bojoval až do r. 1648 so Španielskou.

Boj republiky so Španielskom

Kráľ Filip II. sa síce r. 1580 zmocnil bohatého Portugálska, ale nezmieril sa so stratou nizozemských provincií. Spojené nizozemské provincie, ale získali spojenca v Anglicku a porazili spolu r. 1588 Filipovu tzv. nepremožiteľnú armádu. Neskôr sa k anglo-holandskej koalícii pridalo Francúzsko, a tak r. 1609 uzavrelo Šp. s Nizoz. 12-ročné prímerie, čím uznali ich samostatnosť.
Štátne zriadenie: Vedúcou triedou bola veľkoburžoázia, ktorá skupovaním poľnoh. pôdy sa zbližovala so šľachtou. Šľachta naopak v obchodovaní prijala buržoázne zmýšľanie. V provinciách ostali staré stavovské snemy, ktoré vysielali svojho zástupcu do generálnych stavov, na ich čele stál miestodržiteľ (=feudálne prežitky). Charakter štátu: stavovská republika ovládaná buržoázno-aristokratickou oligarchiou. Pracujúci ľud, ktorý sa najviac zaslúžil o víťazstvo ostal bezprávny. Kalvinizmus prenasledoval ostatné sekty (ako novokrstencov a i. ako pred tým katolícka cirkev).
Význam revolúcie: Bola prvou víťaznou buržoáznou revolúciou, kt. v Eu vytvorila prvý republikánsky štát. Bola to aj národnooslobodzovacia revolúcia, lebo spájala všetky vrstvy proti španielskemu vykorisťovaniu. (Bola ale predovšetkým burž. revolúciou, lebo pomocou ľudu, ktorý obrala potom o zisky, bojovali za rozvoj kapital. výrobného spôsobu.) Revolúcia bola namierená aj proti katolíckej cirkvi.
Rozmach nizozemského kapitalizmu: Boj za nezávislosť urýchlil rozmach kapitalizmu v Holandsku. Do republiky sa sťahovali kalvínsky obchodníci a výrobcovia z južných provincií. Po porážke nepremožiteľnej armády prestala byť španielska námorná moc prekážkou. V r. 1602 založilo niekoľko holandských firiem Východoindickú spoločnosť, ktorá mala výsadné právo obchodovať s kolóniami v juhových. Ázii a postupne sa ich zmocnila a nadobudla veľkú moc. Neskoršie bola založená Západoindická spoločnosť, kt. sa v Amerike zmocnila niekt. území (Hudson). Rozvíjal sa aj obchod s Ruskom a s Poľskom.
Anglická revolúcia

Predpoklady vzniku revolúcie

Na prelome 16. - 17. storočia sa už v Anglicku silne rozvinuli kapitalistické výrobné vzťahy, ale ich vývoj nebol rovnomerný. Henrich VII. (Tudor) skončil s bojmi medzi feudálmi, podporoval remeslá, obchod moreplavbu - vzniká nová šľachta. Na severe a západe hospodárila šľachta ešte podľa starého spôsobu. Na juhu a východe nová šľachta a buržoázia už rozvíjala kapitalistický sp. výroby (aj v remes. aj v poľnoh. - obmedzenie vývozu vlny, jej spracovanie doma) Vzniká nákladnícky systém (Remeselníkom sa poskytli peniaze a materiál a potom sa od neho odkúpil hotový výrobok.)= prechod k manufakrúram. Na vidieku prebiehalo ohradzovanie pôdy (premena na pasienky) - chov ovcí na podnikanie - vyhnanie roľníkov - voľné pracovné sily pre manufaktúry (aj tuláci - za tuláctvo trest smrti). Henrich VIII. - realizoval reformáciu z hora - nová cirkev = anglikánska, podriadená panovníkovi (potreboval naplniť štátnu pokladnicu a chcel sa rozviesť, ale pápež mu to nepovolil).

Rozpory medzi kráľom a parlamentom

Anglicko ale ostávalo feudálny štátom, panovník bol najmocnejší feudál, ale podporoval súčasne buržoáziu. Buržoázia a nová šľachta potrebovali kráľovskú ochranu proti cudzej konkurencii (a búriacim sa roľníkom.) Ale v 17. st. sa absolútna kráľovská moc a politické výsady feudálnej šľachty stali pre burž. a novú šľachtu brzdou v rozvoji, keď už nepotrebovali kráľovskú podporu. Rozpory medzi parlamentom a panovníkom sa zostrili,

keď r.1603 nastúpila na trón dynastia Stuartovcov (ktorá tak spojila Anglicko, Írsko a Škótsko). Dolná snemovňa parlamentu (zastúpená v nej buržoázia a nová šľ.) nadobudla väčší význam ako horná snemovňa (stará šľachta). Dolná snemovňa už nechcela panovníkovi povoľovať nové dane a zvyšovanie cien, ktoré prekážali hosp. rozvoju. Napätie sa ešte vyvrcholilo za Karola I. (1625-1649), ktorý zavádzal nové dane bez súhlasu parlamentu a znovu uplatňoval panovnícke monopoly (na výrobu mydla, vína, uhlia, soli). Keď sa parlament proti tomuto postupu kráľ ho rozpustil. Nový parlament nebol o moc povoľnejší, ale prv než bol rozpustený predložil panovníkovi slávnostnú petíciu (1628) (ktorá zdôrazňovala práva parlamentu a zakazovala nezákonné zdaňovanie, nútené pôžičky a svojvoľné zatýkanie kráľovských odporcov). Po rozpustení parlamentu (1629) vládol kráľ absolutisticky. Finančné ťažkosti sa usiloval prekonávať vyberaním zvýšením cieľ, zavedením novej dane na loďstvo a obchodovaním s monopolmi. Odporcov svojej vlády potláčal pomocou poddajných súdov, väznením odporcov a krutým násilím. Oporcovia - najmä puritáni - utekali do severoamerických osád.

Politickí a náboženskí odporcovia kráľa

Puritáni - odmietali štátnu anglikánsku cirkev aj preto, že bola hlavnou oporou kráľa (ktorý bol jej hlavou), ale aj preto že vlastnila veľa pozemkov a vykorisťovala roľníkov. Puritáni sa, ale rozdelili podľa odlišných spoločenských vrstiev, ale rozdelili sa aj názorovo na : presbytariánov a independentov. K presbytariánom sa hlásili bankári, veľkoobchodníci a bohatá šľachta, umirnenejší - boli ochotní uzavrieť kompromis . K independetom patrili menej bohatí majitelia manufaktúr a drobní obchodníci (Chceli byť nezávislí od presb.) a chceli mať rovnaké práva v spoločnosti, chceli očistenie cirkvi od zvyšku katolicizmu, jej demokratizáciu a uvoľnenie nábož. a politicke kontroly (boli za úplný rozchod s kráľom, na čele s O. Cromwellom chceli republiku). Levelleri - presadzujú zrovnoprávnenie, opierali sa o radikálne skupiny stredných mestských a vidieckych vrstiev a inteligenciu. Demokratické myšlienky obsiahli v programe Dohoda ľudu (1647) - Dohoda ľudu: rozšírenie volebného práva na všetkých mužov (okr. žobrákov) odstránenie snemovne lordov a zavedenie jedinej dane. Diggeri - ”praví levelleri” - chceli absolútnu rovnosť (majetkovú).

Vzrast nespokojnosti s kráľovským absolutizmom

Zásahy Karola I. do anglického hospodárstva dopadli aj na široké vrstvy (tovarišov, učňov, mestskej a vidieckej chudoby). Postavenie Karola sa ešte zhoršilo, keď v Škótsku vypuklo povstanie (1637-8), keď sa tam chystal zaviesť anglikánsku cirkev a absolutizmus podľa anglického vzoru. Narazil tu na odpor škótskej šlachty a meštianstva. Keď škótska armáda vpadla do severného Anglicka, kráľ už nemal peniaze na potlačenie povstania a zvolal parlament (1640).

Prvé obdobie revolúcie (1640-42)

Začína sa zvolaním parlamentu, ten sklamal kráľové nádeje. Od teraz rozhoduje o daniach a sám sa zvoláva a rozpúšťa. Parlament našiel svojich priaznivcov medzi londýnskym ľudom a revolučná nálada sa preniesla aj na vidiek (roľníci ničili ohrady, napádali panské sídla, chopili sa zbraní). Poslanci sa začali obávať ľudu. Kráľ musel, ale Londýn opustiť a uchýliť sa do severného Anglicka, kde pomocou lordov začal zhromažďovať vojsko.

Druhé obdobie revolúcie (1642-49)

delíme na dve fázy: Prvá fáza (1642-45); Druhá fáza(1645-49)

Anglicko sa rozdelilo na 2 tábory: kráľovský ( panovník, anglik. cirkev, vyššia šľachta);

protikráľovský (-opozičný), a tak začala občianska vojna. Zo začiatku parlamentný tábor prehráva - na jeho čele lord z Essexu. Neskôr bola prevedená reforma - dôstojníci boli menovaní podľa schopností, nie pôvodu. Základ armády tvorí vidiecky a mestský ľud. Víťazstvo parlamentu v bitke pri Naseby(jún 1645), k moci sa dostávajú presbytariáni (- koniec 1. fázy 2.-hej etapy), ktorí prestávajú mať záujem na ďalšom boji. Na čelo armády sa postavil vidiecky šľachtic Oliver Cromwell. Vidiecke a mestské vrstvi chcú naplniť program independentov, vznikla strana levellerov. Cromwellova armáda dobyla Londýn a uchvátila moc. V armáde došlo k nezhodám, lebo vojaci prijímali program levellerov a velitelia independentov. Cromwell potlačil ľudové povstania (lebo ľud chcel pokračovať v revolúcii - aj diggeri), ale ako ústupok dal popraviť kráľa (1649) - vzn. republika a tým sa končí 2. fáza revolúcie.

Tretie obdobie (1649 - 1660)

Independentská buržoázia ovládla parlament (vyhnala z neho presbytariánov a vnziká independentná parlamentná demokracia). Snažili sa oslabiť revolučné sily v Írsku a Škótsku, a tak tam poslali armádu (povstanie v Írsku a Škótsku), tá vyháňa ľudí z pôdy - to znamená ich smrť (od vtedy ex. nepriateľstvo medzi I a Ag), a pripojuje I a Š k Ag - vzn. Veľká Británia.
V záujme buržoázie sa prijíma aj zákon navigačné akty (1651), ktorý dovoľuje dovoz tovaru do Ag len na lodiach Anglicka alebo krajiny, odkiaľ tovar pochádza. Holanďania preto vyvolali vojnu (zákon bol namierený proti nim), ale utrpeli porážku. Týmto získal Cromwell ešte väčšiu popularitu a dal sa vyhlásiť za lorda protektora (vzn. vojenská diktatúra - 1653). Po Cromwellovej smrti mala buržoázia strach pred ľudovým hnutím (a royalistami - st. sľachtou), a preto r.1660 obnovila monarchiu a na trón dosadila Karola II. (syn K I.). Neskôr sa panovník (Jakub II.) snažil obnoviť predrevolučné pomery, a preto došlo k štátnemu prevratu r. 1680 a na čelo bol dosadený Viliam Oranžský 3. (- personálna únia Ag a Hol.). V Ag. vzniká konštitučná monarchia, kde vládne stará, nová šľachta a buržoázia, Ag- priemyselno-agrárna krajina. Aj v parlamnte sú hlavne zastúpené 2 strany: Toryovia (konzervatívny - stará šľ.) a Whigovia (liberáli - do dnes - nová šľ. a burž.)

Význam revolúcie

Druhá buržoázna revolúcia na svete (podnietila nespokojnosť v iných krajinách, ale nedošlo k revolúcii), nebola národooslobodzovacia. Hlavná sila bol ľud pod vedením novej šľachty a buržoázie proti kráľovi. Odstránila feudalizmus a podnietila rozvoj kapitalizmu.