Dlznicka kriza

Koncom roka 1973 vypukol štvrtý Izraelsko – palestínsky konflik. V tom istom čase OPEC prudko zvyšuje ceny surovej ropy , a to z nasledujúcich dôvodov :
- v 70-tych rokoch americký dolár devalvuje a stráca na hodnote, preto OPEC dostáva za ropu reálne menej peňazí
- ceny ropy nedržia krok s ostatnými komoditami, medzi rokmi 1960 a 1973 sa ceny ropy zvýšili o 25%, čo je menej ako zvýšenie cien ostatných základných komodít
V dôsledku týchto skutočností OPEC nechce, aby sa ropou plytvalo a vyčerpali sa prírodné zdroje, preto zvyšuje ceny.
Zisky z predaja ropy arabské krajiny neinvestujú, ale ukladajú ich v komerčných bankách vyspelých krajín, ktoré tieto peniaze ďalej točia a požičiavajú rozvíjajúcim sa krajinám(Latinská Amerika, Vých. Európa, africké krajiny) .
Banky veľmi ochotne požičiavajú veľké sumy týmto krajinám,pretože mnohé produkovali nerast. suroviny, potraviny a výrobky vysoko požadované na svet. trhoch, mali optimistické miery rastu, a javili sa preto ako perspektívna investícia.
Dôvody, prečo si rozvíjajúce sa krajiny požičiavali od komerčných bánk v priemyselých krajinách boli :
- po náhlej ropnej kríze si mnohé rozvojové krajiny nemohli dovoliť dovážať ropu, a tak žiadajú úvery od komerčných bánk vo vyspelých krajinách.
- krajiny investovali požičané peniaze do poľnohodpodárskych projektov, pretože export poľnohodpodárskych plodín zaznamenával obrovský rast a čakalo sa, že práve zisk z týchto aktivít bude použitý na splatenie pôžičiek

Príčiny krízy
Dlžnícka kríza prepukla v roku 1982 a bolo spôsobená nasledovnými príčinami :

1. Pôžičky poskytované komerčnými bankami rozvojovým krajinám boli poskytované za fluktujúcu úrokovú sadzbu ( úroková sadzba sa menila z roka na rok) a bohužiaľ medzi rokmi 1979 a 1982 sa úrokové miery zvýšili viac než dvojnásobne, čo dramaticky zvýšilo dlhy rozvojových krajín.
2. Americký dolár výrazne posilnil, čím sa doláre potrebné na splatenie dlhov stali drahšími.
3. Vďaka celosvetovej recesii sa znižuje záujem o export výrobkov rozvojových krajín a ich ceny na svetových trhoch klesajú, rozvojové krajiny sú však závislé práve od tohto exportu.

Dlžnícke štáty prestávajú splácať úroky.

Dôsledky krízy :
MMF sa snažil zachrániť Mexiko a iné dlžnícke štáty. MMF má dve kategórie partnerov : veriteľské štáty združené v Parížskom klube a ich obch. banky združené v Londýnskom klube a dlžnícke štáty.
Fond sa snažil presvedčiť banky, aby poskytovali ďalšie pôžičky a pokračovali vo financovaní, aby nedošlo k úplnemu prerušeniu splátok.
Dlžnícke štáty mali aspoň splácať úroky, aby nedošlo k zhoršeniu situácie, mnohé štáty však nemali už ani na to. MMF sa snažil obe strany priviesť za rokovací stôl a vypracováť riešenie.

Riešenie krízy :

1. Bradyho plán : V roku 1988 však bol jasné, že zadĺžené krajiny nie sú schopné neustále narastajúce dlhy splatiť, a že je potrebné zníženie dlhov a ozdravenie eknonomík rozvíjajúcich sa krajín. Rozhodlo sa teda, že sa prehodnotia jednotlivé dlhy a prípadne sa znížia a zároveň bola predĺžená doba splatnosti jednotlivých dlhov.
2. Komercializácia dlhov : Dlhy sa začali predávať na trhu za nižšiu cenu.
3. Riešenie a la Mexiko : priemyselné podniky v Mexiku vydali dlhopisy, predali za nízku cenu v pesos USA (ako splátku z dlhov), čím sa vlastne Američania stali akcionármi v mexickom priemysle, peniaze získané z dlhopisov boli investované na stavbu nových fabrík a rozvoj priemyslu, vyrobený tovar sa začal vyvážať do USA

Dôsledky krízy pretrvávajú dodnes,ale situácia sa pomaly ustáluje.

.DOC http://download.hladas.sk /eko/vo09-01.doc