Depresia 3

Popis stavu/ochorenia
Každý zažije niekedy trochu nešťastia, často ako následok nejakej zmeny, či už v podobe nejakej prekážky alebo straty, alebo jednoducho, ako povedal Freud „každodenného utrpenia “. Bolestné pocity, ktoré sprevádzajú tieto udalosti, sú obyčajne adekvátne, potrebné, prechodné a môžu sa dokonca stať príležitosťou pre osobný rast. Avšak pokiaľ depresia pretrváva a narušuje bežný denný život, potom môže byť uvažovaná indikácia depresívneho ochorenia. K faktorom, ktoré rozlišujú bežný smútok od depresívneho ochorenia patrí ťažoba depresie, jej doba trvania a súčasný výskyt aj iných príznakov. V akejkoľvek forme postihuje depresia na celom svete 20 percent žien, 10 percent mužov a 5 percent dospievajúcich. Depresia každoročne postihuje okolo l7,6 milióna ľudí a tak patrí k najčastejším psychologickým problémom v Spojených štátoch.
Definícia
Depresívne ochorenie je ochorenie „celého organizmu“, ktoré postihuje Vaše celé telo, náladu a myšlienky. Ovplyvňuje spôsob akým jete, ako spíte, čo si myslíte o sebe a o okolitých veciach. Depresívne ochorenie nie je ekvivalentom prebiehania zlej nálady. Nie je to len znak osobnej slabosti alebo stav, ktorý je možné prekonať prianím či vôľou. Ľudia postihnutí depresívnym ochorením sa nemôžu len tak jednoducho dať do poriadku a vyliečiť sa. Príznaky môžu bez liečby pretrvávať týždne, mesiace alebo roky. Väčšine ľudí, ktorí sú postihnutí depresívnym ochorením však môže pomôcť adekvátna liečba.

Depresia

Klinická veľká depresia
Pre diagnózu akútnej klinickej depresie je potrebný výskyt aspoň piatich z nižšie uvedených príznakov z obdobia minimálne dvoch týždňov a súčasne musia tieto príznaky znamenať nejakú zmenu od predchádzajúceho správania alebo nálady. Súčasťou klinického obrazu musí byť i depresívna nálada alebo strata záujmu.
1. Depresívna nálada počas väčšej časti väčšiny dní. (U detí a dospievajúcich môže dominovať zvýšená podráždenosť.)
2. Dlhší čas úplná alebo veľmi zreteľná strata radosti zo života.
3. Významné zvýšenie, či zníženie chuti do jedla, hmotnosti alebo oboje.
4. Poruchy spánku, takmer každý deň buď nespavosť alebo nadmerná ospalosť.
5. Pocity zvýšenej podráždenosti alebo intenzívnej spomalenosti.
6. Strata energie a každodenný pocit únavy.
7. Takmer neustále pocity viny a zbytočnosti.
8. Neschopnosť koncentrácie, objavujúcej sa takmer každý deň.
9. Opakujúce sa myšlienky o smrti alebo samovražde.

Naviac musia byť splnené aj ďalšie kritériá: vyššie uvedené príznaky by nemali nasledovať alebo sprevádzať manické epizódy (také ako u maniodepresívnych alebo iných ochorení), mali by narušovať dôležité bežné životné funkcie (ako je práca alebo osobné vzťahy); nie sú vyvolané liekmi, alkoholom alebo inými látkami a nie sú vyvolané bežným smútkom (viď. nižšie). V jednej dlhodobej štúdii bolo preukázané, že epizódy klinickej depresie obyčajne trvajú okolo dvadsať týždňov. Asi u 30 až 40% pacientov s depresiou sa objaví náhly atak zlosti, ktorý popisujú ako necharakteristický a nepatričný. U detí sa príznaky depresie môžu od dospelých odlišovať. Patrí k nim pretrvávajúci smútok, neschopnosť vychutnať obľúbenú činnosť, zvýšená podráždenosť, cesty k telesným problémom, ako sú bolesti hlavy a žalúdka, zlé výsledky v škole, pretrvávajúca nuda, znížený pocit energie, zhoršená koncentrácia, alebo zmeny týkajúce sa jedla alebo spánku či oboje. V jednej štúdii mali deti s depresiou väčšiu tendenciu tyranizovať ostatných, zatiaľ čo úzkostlivé deti boli častejšie tyranizované.

Liečba - terapia

Veľká klinická depresia a dysthymia sa obyčajne lieči kombináciou psychoterapie a antidepresív. Cieľom psychoterapie je naučiť pacientov ako prekonať negatívne stanoviská a pocity, a povzbudzuje ich k návratu k bežným činnostiam. Zmyslom podávania liekov je zmierniť alebo upraviť neurochemické dysbalancie, ktoré ovplyvňujú náladu. Pri bipolárnej poruche je nevyhnutné použitie stabilizátorov nálady.
Terapia
V súčasnej dobe sú najčastejšie predpisovanou skupinou antidepresív regulátory neurochemického metabolizmu sérotonínu. Táto skupina je známa ako selektívne inhibítory sérotonínovej pumpy ( SSRIs), a zahŕňa fluoxetin, paroxetin a setralin.
K pomerne novším antidepresívam patria tri ďalšie - nefazodon, mirtazapin a venlafaxin, ktoré tiež pôsobia na sérotonín a noradrenalín alternatívnym mechanizmom. Do inej triedy účinných antidepresív sa zaraďuje bupropion, u ktorého sa predpokladá, že ovplyvňuje reguláciu dopamínu. SSRI sú častým liekom zvoleným pre deti a dospievajúcich. K ďalšej možnosti patria tricyklické antidepresíva, ktoré sa na liečbu depresie používajú už od roku 1950, napriek tomu, že je u nich väčšia pravdepodobnosť výskytu vedľajších nežiadúcich účinkov, než u skupiny SSRI. Vzhľadom k tomu, že dospievajúci majú tendenciu liečbu ukončiť a netolerujú vedľajšie nežiadúce účinky, nie sú pre ne tricyklické antidepresíva doporučované. A naviac boli u detí a dospievajúcich, ktorí boli liečení tricyklickým antidepresívom desipraminom pozorované srdcové arytmie. Preto je potrebná zvýšená opatrnosť, pokiaľ sú tieto lieky predpisované tejto populačnej skupine. Medzi tricyklické antidepresíva patrí imipramin a amitriptylin a tiež nortryptylin, doxepin a desipramin.
Overený účinok má tiež tretia skupina antidepresív - inhibítory monoaminooxidázy (MAO). Inhibítory MAO zaberajú rýchlejšie než tricyklické antidepresíva, ale majú viac vedľajších nežiadúcich účinkov a je tiež potrebné upraviť diétu pri ich užívaní; pokiaľ by pacienti, užívajúci inhibítory MAO jedli stravu obsahujúcu tyramin - ako sú syry, fazuľa a rôzne alkoholické nápoje, tak by sa u nich mohla rozvinúť závažná hypertenzia. K predpisovaniu inhibítorov MAO sa obyčajne pristupuje len vtedy, keď u pacienta nedôjde k zlepšeniu stavu po SSRI a tricyklických antidepresívach. K liečbe depresie sa tiež používa lithium, čo je liek bežne používaný na liečbu manickej depresie.

Život s ochorením/stavom

Depresia je závažné ochorenie, avšak existujú dobré správy…
I keď máte pocit, že na ničom nezáleží, alebo sa nikto o nič nestará, „dobrá správa“ je, že väčšine ľuďom trpiacim depresiou, je možné pomôcť buď liekmi alebo radami, alebo oboma dohromady. A tak neváhajte s požiadaním o pomoc, pretože depresia sa môže zhoršiť alebo trvať podstatne dlhšie, pokiaľ nie je liečená.
Je potrebné to brať vážne. To, že niekto má depresiu, ešte neznamená, že je to slaboch, alebo že zlyhal, alebo že sa ozaj nesnaží. Depresia je veľmi reálna a bežná choroba.
Niekedy človek ochorie depresiou, tak ako môže ochorieť ostatnými chorobami. Inokedy sa môže objaviť depresia po takej príhode ako je rozvod, alebo smrť v rodine, niekto Vám preberie lásku, presťahujete sa alebo sa Vám poriadne zamotá rodinný život. Často je možné nájsť súvislosť medzi depresiou a počiatkom nejakých problémov: problémy s alkoholom, drogami, alebo sexom, problémy so školou alebo zlými známkami, problémy s rodinou alebo priateľmi.
Takže si zapamätajte, ak sa Vám Vaše problémy zdajú príliš veľké a pokiaľ sa cítite na dne príliš dlho, nie ste sami.
Život s ochorením/stavom

Informácie pre chorých u ktorých bola v nedávnom období diagnostikovaná depresia
Depresívne ochorenia Vás môžu vyčerpať, môžete sa cítiť zbytoční, bezmocní, a všetko Vám môže pripadať beznádejné. Také negatívne myšlienky a pocity môžu u niektorých ľudí vyvolať pocit, že chcú všetko vzdať. Je dôležité si uvedomiť, že taký negatívny náhľad patrí do obrazu depresie, a typicky nemusí presne odrážať Vašu situáciu. Ak liečba pokračuje a začína byť úspešná, tieto negatívne myšlienky odznievajú.
V medziobdobí:
• Nestanovujte si obtiažne ciele alebo neberte na seba veľký diel zodpovednosti.
• Rozdeľte si veľké úlohy na menšie, stanovte si priority a robte čo môžete, ak môžete.
• Neočakávajte toho od seba príliš veľa, pretože to môže len zvýšiť pocity zlyhania.
• Snažte sa byť s ostatnými ľuďmi, obvykle je to lepšie než byť sám.
• Zúčastňujte sa činností, pri ktorých sa môžete cítiť lepšie.
• Možno môžete skúsiť mierne cvičenie, ísť do kina, loptovú hru, alebo sa zúčastniť náboženských alebo iných sociálnych aktivít.
• Nepreháňajte to alebo sa nerozčuľujte, keď sa Vám ihneď nezlepšuje nálada. Nejakú dobu to trvá, než sa budete cítiť lepšie.
• Nerobte žiadne zásadné životné rozhodnutia, také ako zmena zamestnania, uzatváranie manželského zväzku alebo rozvádzanie sa bez toho, aby ste sa poradili s ostatnými, ktorí Vás dobre poznajú a ktorí majú na Vašu situáciu objektívnejší náhľad. V každom prípade je rozumné dôležité rozhodnutia odložiť na dobu až depresia odznie.
• Neočakávajte, že Vaša depresia zmizne ako mávnutím prútika. Stáva sa to vzácne.
• Snažte sa pomôcť si sami, ako najlepšie viete a neobviňujte sa z podpriemernosti.
• Zapamätajte si - neakceptujte Vaše negatívne myslenie. Je to súčasť depresívneho ochorenia a odznie akonáhle sa začnú prejavovať účinky liečby.



Otázky a odpovede

Čo je depresia ( a čo nie je depresia)?

Depresia je:
• Depresia je ochorenie, rovnako tak ako je ochorenie cukrovka alebo srdcové ochorenie.
• Depresia je ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus, a nie len myseľ.
• Depresia je vedúcou príčinou alkoholizmu, zneužívania drog a iných závislostí.
• Depresia je ochorenie, ktoré môžeme úspešne liečiť u viac ako 80% ľudí, ktorí ju majú.
• Depresia postihuje všetkých bez rozdielu - všetky vekové kategórie, všetky rasy, všetky ekonomické skupiny a obe pohlavia. Avšak ženy sú depresiou postihnuté až takmer dvakrát častejšie než muži.
• Prinajmenšom polovica ľudí, ktorí trpia depresiou nie je adekvátne liečená.
• Číslom jedna v príčinách samovraždy je neliečená depresia.
• V počte zameškaných pracovných dní v Spojených štátoch je depresia na druhom mieste hneď po srdcových ochoreniach.
• Unipolárna klinická depresia je vedúcou príčinou invalidity.
Čo depresia nie je:
• Depresia nie je nič, za čo by sa bolo treba hanbiť.
• Depresia nie je ekvivalentom špatnej nálady alebo pocitu bytia na dne.
• Depresia nie je vada charakteru alebo znakom slabej osobnosti.
• Depresia nie je len „stav nálady“, ktorej Vás môže niekto okamžite „zbaviť.“ (Požiadali by ste niekoho, aby Vás „okamžite zbavil“ cukrovky alebo vysokého tlaku?)
• Depresia nie je väčšinou zdravotných poisťovní uznaná za chorobu. Väčšina z nich zaplatí len 50% nákladov ambulantnej liečby a taktiež obmedzuje počet lekárskych návštev.
Ako môžete jedincovi s depresiou pomôcť?
To najdôležitejšie, čo môže ktokoľvek urobiť pre niekoho s depresiou je pomôcť mu, aby jeho choroba bola adekvátne diagnostikovaná a liečená. Ďalšou vecou, ako mu môžeme pomôcť je, povzbudzovať ho, aby vydržal dodržiavať liečbu do toho času, kým začnú príznaky depresie ustupovať (niekoľko týždňov), alebo si hľadať inú liečbu, ak sa jeho stav nezlepší. Niekedy to môže znamenať aj dohovorenie návštevy a sprevádzanie postihnutého k lekárovi. Takisto je niekedy potrebné na chorého dávať pozor, či doporučené lieky užíva. Druhou najdôležitejšou vecou je ponúknuť mu emocionálnu podporu. To znamená porozumenie, trpezlivosť, sympatie a povzbudenie. Zapojte postihnutého do rozhovoru a trpezlivo ho počúvajte. Nedegradujte vyjavené pocity, ale poukazujte na realitu a ponúkajte pomoc. Neignorujte poznámky o samovražde. Vždy ich povedzte lekárovi, ktorý sa o postihnutého stará. Pozvite človeka s depresiou na prechádzku, do prírody, do kina alebo mu ponúknite nejakú inú činnosť. Povzbuďte ho k činnostiam, pri ktorých je možné si užiť radosti, ako sú rôzne koníčky, šport, náboženské alebo kultúrne programy, avšak nenúťte človeka s depresiou, aby toho vykonával príliš mnoho a príliš skoro. Človek v depresii potrebuje rozptýlenie a spoločnosť, ale príliš mnoho požiadaviek môže zvýšiť jeho pocit zlyhania. Neobviňujte chorého z predstierania choroby alebo z lenivosti, alebo neočakávajte „že to z neho naraz spadne“. A konečne v priebehu liečby sa väčšina depresívnych pacientov zlepší. Myslite na to a neprestávajte uisťovať človeka v depresii, že mu bude vďaka pomoci a po čase lepšie.