Citové reakcie prebiehajú prudko, často majú ráz vyhranených, intenzívne prežívaných, väčšinou však krátkodobých afektov. Prejavujú sa živelnou radosťou, nadšením alebo zlosťou, strachom alebo plačom.
Základnými charakteristikami citov v puberte sú kolísavosť citov medzi krajnými náladami - od optimizmu k pesimizmu až depresii, veľká intenzita citov, ktorá sa prejavuje menšou bezprostrednosťou ako v predošlom období, aktuálnosť, t.j. prevaha citov, ktoré sa viažu na bezprostredne prítomný objekt, plytkosť citov, môže viesť až k sentimentalite, citová neistota - ktorá sa môže prejavovať utiahnutosťou, ale aj agresiou, citový nepokoj, to značí, že dospievajúci nevie, prečo je smutný, prečo ho všetko rozčuľuje.
Medzi intenzívne sa rozvíjajúce citové stavy v dospievaní patrí strach - najmä strach zo zlyhania, neúspechu, strach zo straty priateľstva, z výberu povolania, strach zo zmyslu života a i. Neúspech vyvoláva zlosť, hnev. Hnev sa v období puberty prejavuje u dievčat väčšinou plačom, u chlapcov nepriamou agresiou. Hnev dospievajúcich je zvyčajne namierený proti zásahom dospelých, ktorí nesúhlasia s účesom, s oblečením a podobne. Emocionálne zdôrazňované zveličovania sa navonok prejavujú aj v slovných výrazoch, v mimike a pantomimike, v hlučnosti a teatrálnosti.
Úroveň mravných citov sa blíži úrovni dospelého, avšak stále závisia od doterajšej výchovy i od systému hodnôt, ktorý dospievajúci vo svojom živote uplatňuje. Dospievajúci má silne rozvinutý cit pre spravodlivosť.
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
Grmanová, S.: Sexuálna výchova a dospievanie dievčat. Písomná práca k dizertačnej skúške. Katedra antropológie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 1999, s. 66.
Homola, M., Ščepichin, V.: K vývoji osobnosti dítěte. Praha, SPN, 1972.