Jana Eyrová je sirota . Po smrti jej matky si ju vezme do opatery jej stryko Reed.
Ale ten po case zomiera a na smrtelnej posteli ziada svoju zenu, aby sa o Janu postarala. Jeho zena pani Reedová mu to s tazkou vôlou slubi. Jana ma velmi tazke detstvo. Za vsetko co sa stane vinia ju a trescu ju za to.
Raz teta Reedova sedela v salone zo svojimi detmi. Janu teta pri sebe nechce, preto je Jana v kniznici a kedze sa nudi vitiahne si knihu ukryje sa za zaves a tam si ju nerusene obzera. Po chvili pride do kniznice syn pani Reedovej John. Sadne si do kresla a povysenecky jej prikaze, aby prisla blisie k nemu. Jana posluchne a pristupi. John sa jej pyta , ze ako si dovolila citat knihu, ktora jej nepatri. Na to ju udrel a ona spadla na zem. Rychlo sa postavila a chcela utiect, ale on po nej hodil knihu a trafil ju. Jana si pri pade rozbila celo. Vtedy uz nevladala udrzat v sebe hnev, ktory sa v nej dlho hromadil a pustila sa donho. John zacal kricat a nato pribehla jeho mama a sluzky. Janu zavreli do izby, v ktorej nikto nikdy nespal. V nej Jana omdlela a prebrala sa az vo svojej posteli. Kedze nikto nevedel co sa Jane stalo , zavolali k nej doktora , ktoreho volali len pre sluzobnictvo.Ten navrhol pani Reedovej, aby dala Janu do skoly. Pani Reedova sa rozhodla dat Janu do skoly a po styroch mesiacoch ju poslala do Lowoodskej skoly.Ked Jana odchadzala nikto sa s nou nerozlucil, iba sluzka, ktora ju skoro rano vyprevadzala. Po dlhej ceste prisla Jana do ustavu neskoro v noci, kde ju privitala velmi mila pani.
Ked uz Jana bola v tejto skole dlhsi cas vedela ze sa vlastne nachadza v ustave pre siroty, na ktore prispievaju len bohati ludia. Prva zima, ktoru Jana prezila v ustave bola velmi kruta. Pocas noci bolo v ustave tak chladno ze ked sa rano zobudzali tak vsetky dievcata mali omrznute nohy. Stravu mali vzdy jednotvarnu a nechutnu. Koncom tejto zimy vzpukol v ustave tyfus. Dievcata, ktore ho este nechytili museli chodit same von do prirody a vracat sa az vecer,pretoze sa im nemal kto venovat. Medzi tymito dievcatami bola aj Jana, ktorej sa za celu tu dobu nic nestalo. V tomto ustave prezila Jana osem rokov. Z toho pät ako ziacka a tri ako ucitelka. Posledne tri roky nadviazala uzsi vztah s tou milou pani, ktora ju pred ôsmymi rokmi privitala v ustave. Teraz to bola jej kolegina, ale ta sa vydala a odisla z Lowoodskeho ustavu. Preto Jana uy nechce ostat v ustave a preto si dava inzerat do novin, ze prijme miesto vychovavatelky. Na inzerat jej odpovie nejaka stara pani. A Jana jej rychlo posiela odporucania a vydava sa na cestu do Thornfildu, kde ma nastupit za vychovavatelku. Tymto akoby zacala dalsia etapa jej zivota.
Ked po dlhej ceste konecne pricestuje do Thornfildu dozvie sa ze pani, ktora jej odpisala je len spravkinou tohto domu , a ze jeho majitel sa v dome casto neukazuje. Jana zacne vyucovat svoju ziacku adelku a po case sa jej zda ze tento spôsob zivota je velmi jednotvarny a nudny.Preto sa Jana vyberie na prechadzku. Po chvilke chôdze si sadne na nejaky murik pri ceste. Ked tam chvilku sedi zacuje zrazu prichadzat kona. O chvilu uz vidi jazdca so psom. Prejde kolo nej, a kedze je cesta trochu primrznuta, kôn spadne a privali pana. Pes zacne kolo neho pojasene poskakovat a Jana mu rychlo ide na pomoc. Jazdec prijme jej pomoc aj ked nie celkom po vôli. Potom len vysadne na kona, podakuje sa a pokracuje v ceste. Ked sa Jana vrati v dome je akosi rusno. Ked sa jej konecne zacne niekto venovat dozvie sa ze prisiel majitel domu pan Rochester. V ten vecer si ju da pan Rochester zavolat, aby videl aka je ta vychovavatelka, ktoru zamestenava. Posadi si Janu pred seba na stolicku a pyta sa jej na rozne veci. Takto to robi kazdy vecer, pretoze rad pocuva Janine strohe odpovede. Takto to ide styri mesiace, aj ked pan Rochester nezvikne ostavat v Thornfilde tak dlho. Jana si zacne uvedomovat, ze sa do zalubila. Ked raz pan Rochester necakane odijde Jana je z toho zklamana a caka len na to kedy sa vrati. Ked sa pan Rochester po troch mesiacoch vrati privedie so sebou priatelov. Spolu s nimi sa zabava kazdy vecer v salone. Adelka , ktoru Jana vychovava velmi tuzi ist medzi spolocnost a predvadzat svoje nove saty, ktore jej pan Rochester priniesol. Spravkina domu to povie panu Rochesterovi a ten prikaze, aby prisla do salonu aj Jana. Stara pani mu povie, ze Jana nechce prist dole, ale on namieta a tvrdi, ze ked nepride dole tak ju privedie sam. Stara pani preto poradi Jane, aby prisla do salonu este pred ostatnymi a nech sa tam niekde zasije. Jana tak urobi a v salone si sadne k obloku a zacne citat knihu. Ked tam ostatni pridu nikto z nich si Janu nevsimne a ak aj niekto ano tak na nu hodi len opovrhovany pohlad. Pan Rochester sa zabava stale z jednou mladou a krasnou slecnou. Takto to ide kazdy vecer. Casom si Jana zacne mysliet, ze pan Rochester lubi mladu slecnu, a ze si ju vezme za zenu.Jeden vecer pride do Thornfildu nejaky sluha a ziada si hovorit s Janou. Jana za nim hned ide a dozvie sa, ze s nou chce hovorit jej teta Reedova, ktora dostala mrtvicu a pravdepodobne umrie. Jana sa rozhodne ist za svojou tetou a preto si ide vypytat povolenie od pana Rochestera. Ten hra prave z priatelmi biliard. Jana pride za nim a zavola ho von z miestnosti, pretoze chce s nim hovorit. Ked mu rozpovie co sa stalo on jej dovoli ist, ale len pod podmienkou, ze tam nebude dlho. Jana pristane a zzaroven sa ho opyta ci sa bude zenit. On povie, ze ano, ze asi tak o mesiac. Jana sa pomaly rozplace a prosi ho, ze ked sa ozeni tak aby dal Adelku do skoly a ju aby prepustil. On suhlasi, ale len pod podmienkou, ze jej novu pracu najde on. Jana pristane a odcestuje. Ked Jana pride po rokoch spet k svoje tete, privita ju len sluzka, ktora ju pred rokmi vyprevadzala ku postovemu kocu ked isla do Lowoodskej skoly. Dcery pani Reedovej su velmi namyslene a neochotne sa s Janou zhovarat. Kedze pani Reedova dlho nebola pri zmysloch musela Jana cakat na chvilu, ked bude teta aspon trochu rozmyslat. Volne chvile travila malovanim. Ked si sestry Reedove vsimli ako Jana vie pekne kresllit zacali sa s nou o mnohom zhovarat a ona im namalovala ich portrety. Takto sa Jane v mnohom zdoverili a spriatelili sa s nou aj ked sestry medzi sebou sa stale hadali. Kde raz Jana sla pozriet tetu bola prave pri zmysloch a povedala jej preco ju tak velmi nenavidi a preco s nou chela hovorit. Priznala sa, ze pred niekolkymi rokmi jej pisal Janin stryko, ze nadobudol nejaky majetok, a ze si chce Janu adoptovat. Teta mu odpisala, ze Jana zomrela ked bol v ustave tyfus, pretoze nezniesla myslienku ze by Jana mohla byt bohata. Teraz ju to mrzelo preto si dala Janu, aby jej dala adresu jej stryka. Po tom teta zomrela a Jana sa vratila spät do Thornfildu. V tom case bol pan Rochester v Londyne kupovat svadobny koc. Ked sa vratil Jana sa mu vyhybala, pretoze citila, ze keby sa s nim stretla rozplakala by sa. Raz ked sa prechadzala v zahrade citila niekde blizko vônu tabaku preto sa ponahlala prec, ale v tom stretla pana Rochestera a nemohla sa mu uz vyhnut. Ked sa zacali zhovarat pomaly jej vyjadril lasku a poziadal ju o ruku. Jana si najprv myslela, ze si z nej utahuje, ale nakoniec ju presvedcil a ona mu povedala ze si ho vezme za muza. Velmi rychlo prichistali vsetko na odchod pretoze svadba mala byt ticha bez hosti, a po svadbe mali odcestovat na svadobnu cestu. Pri sobasi ale prisiel jeden muz a vyhlasil, ze pan Rochester si nemoze vziat Janu za zenu pretoze uz ma jednu zenu, ktora este zije. Pan Rochester nenamietal pretoze muz, ktory to vyhlasil bol brat jeho zeny. Vzal preto Janu a pritomnych muzov a ukazal im svoju sialenu zenu, ktoru skryval v podkrovi. Jana sa po tomto rozhodla, ze musi odijst, a preto hned rano odisla a vzala si len zopar veci. Pustila sa pesi cestou, ktorou este nikdy nesla. Tym akoby sa zacala nova etapa jej zivota. Cestou nastupila na postovy koc a kocisovy dala posledne peniaze, ktore mala. Ten ju odviezol tak daleko ako to za jej peniaze bolo mozne. Vysadil ju na nejakej krizovatke od, ktorej sa slo do okolitych dedin. Jana nemala uz ziadne peniaze a nevedela kam ma ist. Pustila sa cez les, aby si zkratila cestu, ale bolo uz dost neskoro preto sa zacalo stmievat. Nasla si malu cistinku, ktoru chranila vysoka medza, a kde rastlo mnoho cucoriedok. Tie jej poskytli veceru a mekku postel. Na dalsi den sa vybrala do okolitych dedin a chodila tam ako zobracka, ale v slusnych satach preto ludia nevedeli co si maju o nej mysliet a odmietali jej dat co i len kôrku chleba. Takto to slo tri dni a ked uz bola uplne vyslabnuta od hladu a zimy rozhodla sa ist do hôr, kde chcela umriet tak, aby ju nikto nenasiel. Ked kracala spustil sa dazd a zotmelo sa. V tme zbadala svetielko, za ktorym sa pustila, aby sa este raz pokusila poziadat o pomoc. Ked tam prisla pozerala to okna kde videla dve slecny asi rovnako stare ako ona a jednu starsiu damu. Zdalo sa jej ze maju dobre srdcia preto sa odhodlala poprosit o noclah. Sla k dveram a zaklopala na dvere. Otvorila jej starsia pani, ktoru Jana videla cez okno. Ked videla Janu zablatenu a zmoknutu myslela si, ze je to nejaka zobracka. Preto nevypocula Janinu prosbu a zavrela dvere. Jana ostala stat pred dverami a vtom sa jej nejaky muz spytal, ze ako sa vola. Ona sa mu predstavila falosnym menom. On povedal, ze by bolo neslusne keby ju nechali stat pred dverami. Preto ju vzali do vnutra dali jej trosicku najest, aby jej to neuskodilo a ulozili ju spat ked sa po niekolkych hodinach prebudila nedovolili jej vstat pretoze bola este velmi slaba. Sestry, ktore boli asi v jej veku boli ku nej velmi mile. Ked uz bola v poriadku dovolili jej, aby u nich zostala kym jej ich brat John nenajde pracu. Preto bola u nich asi dva mesiace. Zistila, ze su velmi vzdelane a preto mali rovnake zaujmy. Jana ich ucila kreslit spolocne sa venovali nemcine a rôznym inym veciam. Po tychto dvoch mesiacoch museli sestry odist do londyna kde sa starali bohatym ludom o deti. Jana vtedy zacala pracovat v dedinskej skole ako ucitelka. Johnovi a jeho sestram zomrel bohaty stryko, ktory cely svoj majetok nechal nejakej neteri. John po znamostiach zistil, ze tou neterou bola nejaka Jana Eyrova. Raz ked bol v skole pri Jane a pozeral si jej kresby uvidel inicialky J. E. a domyslel si ako to asi s tou Janou je. Vtedy rychle odisiel prec a Jana nechapala co sa mu stalo. Ked si to vsetko John preveril a zistil, ze Janu Eyrovu dlho hladal nejaky pan Rochester a nenasiel po nej ani stopy. Vtedy si bol John uz isty ze Jana, ktora pracuje v dedinskej skole je Jana Eyrova. Povedal jej vsetko co zistil a ona bola velmi stastna, ze je bohata, a ze John a jeho sestry su jeho sesternice a bratranec. Preto svoje dedicstvo rozdelila medzi vsetkych styroch. Vianoce stravila so svojimimi novymi pribuznymi. Potom az do Jari boli spolu. Na jar ked John odchadzal do afriky na misie pytal Janu, aby sa za nho vydala a sla s nim do afriky, ale Jana nechcela s nim ist ako jeho zena pretoze John si ju nechcel vzat pre lasku ale preto lebo chcel, aby pracovala ako jeho druzka. Kedze Jana nechcela byt jeho zenou dal jej cas na rozmyslenie a odcestoval vybavit posledne veci. Jana hned o hodinu po jeho odchode nasadla na koc a vracala sa za svojim stale milovanym panom Rochesterom. Ked prisla na miesto kde stal niekdy Thornfild nasla len trosky zhoreneho domu. V najblizsom hostinci sa dozveda, ze pred rokom v noci Thornfild podpalila sialena zena pana Rochestera. Ten behal po dome a budil sluzobnictvo, aby vsetci utekali von. Nakoniec chcel zachranit svoju zenu, ktora vysla na strechu horiaceho domu. Vysiel za nou a volal ju k sebe, ale ona skocila a zabila sa. Ked sa pan Rochester vracal cez dom von spadol nanho tram a vypichol mu jedno oko a druhe mu obhorelo preto ked ho vytiahli ostal slepy a k tomu mu museli amputovat cast lavej ruky. Teraz zije vo svojom druhom dome kde je s nim len jedna sluzka s muzom. Jana sa rozhodla ist za nim. Ked tam prisla, sluzka jej povedala ze je stale smutny a malo rozprava. Jana prisla prave ked mu sluzka chcela odniest veceru preto Jana sa ponukla, ze mu ju odnesie. Ked sa panu Rochesterovi ozvala hned vedel, ze je to jeho Janka a velim si prial, aby s nim ostal, ale nechcel ju nutit, aby ostala so slepym chudakom. Ale Jana ho natolko lubila, ze uz nechcela odist, ale s nim zostala a vzala si ho za muza. Sesterniciam napisala list a oni s nou suhlasili, a priali jej vsetko dobre do zivota. Johnovi tiez napisala , ale on jej odpisal az z afriky a odvtedy jej pisal az kym nezomrel. Jej sesternice sa vydali a spolu s Janou sa navstevovali raz do roka. Po dvoch rokoch spolocneho zivota Jany a jej muza sa panu Rocheseterovi (jej muzovi) vratil zrak na nevypichnute oko. Potom mali este spolu syna. Tento pribeh pise Jana uz 20 rokov po tom ako sa vydala za pana Rochestera.
Súbor poslal: Michal Jendrencak ...THANX