Charakteristické znaky jedntlivých staviteľských slohov

Charakteristické znaky jedntlivých staviteľských slohov


Charakteristické znaky jednotlivých staviteľských slohov

Architektúra (všeobecne)
Významným výtvarným prejavom je staviteľské umenie, ktorého úlohou je vytvárať priestory. Sú to architektonické diela : budovy, stavby z dreva , kameňa , tehál ,kovu. K architektúre patria najmä múry pevností, brány a oblúky, náhrobné pomníky , mosty, nábrežia a podobne. Výraznou črtou staviteľského umenia je jeho praktické použitie. Sochárstvo , maliarstvo a umelecké remeslá tvoria iba umelecký doplnok stavby. Preto sa architektúre pripisuje prívlastok „ matka “ všetkých výtvarných umení. Podľa funkcie stavieb sa architektúra rozdeľuje na:
- náboženskú ( chrámy , kláštory , kaplnky )
- svetskú ( hrady , kaštiele , zámky , paláce , obytné domy , divadlá tržnice , múzea )
Súčastná moderná architektúra zodpovedá spoločenským požiadavkám a konštrukčným možnostiam techniky 20. Storočia , ktorá umožňuje účelné použitie materiálov na dynamické architektonické tvary.

Sloh (všeobecne)
Sloh vo výtvarnom umení vzniká až vtedy, keď človek vytvára umelecké dielo , či už je to architektúra , obraz , socha , alebo predmet úžitkového umenia , podľa istých pravidiel , ktoré všetky dovedna dávajú konkrétnu a praktickú náplň slohu. O slohu vo výtvarnom umení nehovoríme ešte v súvislosti s umením starého Egypta, ani v súvislosti s vysoko vyspelou klasickou kultúrou antiky. Slohy sa začínajú rozvíjať až v historickej dobe. Sloh je súhrn zákonov , podľa ktorých sa umelecké dielo tvorí. Rozlišujeme prirodzený a historický sloh.
Prirodzený sloh je súhrn zákonov , týkajúcich sa materiálu , z ktorého je umelecké dielo vytvorené ,a účelu , ktorému ma toto dielo slúžiť. Každý materiál má svoj vlastný charakter spracovania a jeho napodobňovanie - imitovanie pôsobí nevkusne. Každé porušenie týchto zákonov znižuje kvalitu umeleckého diela.
Súhrn zákonov platných pre umeleckú tvorbu v určitom časovom období a v určitej krajovej oblasti tvorí historický sloh. Podstatné znaky historického slohu udáva doba, náboženstvo , národná mentalita , svetonázor. Sloh sa nesformoval odtrhnuto od ostatného života istého historického obdobia , ale je súčasťou celého dejinného a spoločenského vývoja.
Vo výtvarnom umení rozlišujeme tieto historické slohy :
- románsky
- gotický
- renesančný
- barokový
- rokokový

Románsky sloh

Rozpadom Rímskej ríše zanikla aj jej vyspelá kultúra. V krajinách západnej Európy , ktoré patrili rímskemu panstvu , začína približne v 10. storočí vznikať románsky sloh, ktorý má pomenovanie ad města Roma. Šírenie a upevňovanie kresťanstva si vynútilo vytvoriť vhodné stavby na liturgické účely.

Architektúra
Je nositeľkou charakteristických znakov románskeho slohu , v ktorom sa prejavuje najmä prvotnosť stavby , článkovanie priestoru a dôsledná proporčná viazanosť. Stena je masívna , stavaná z kameňa , ktorý bol neskôr starostlivo opracovaný . Otvory na oknách boli malé. Hlavné architektonické články tvorili:
klenby - valené a krížové
stĺp - driek mal oblý , osemhranný alebo skrutkovitý. Hlavica mala kubický tvar, dolu zaguľatený. Mala tiež tvar kalichovitý, pokrytý štylizovanými lupeňmi a fantastickými živočíšnymi tvarmi
oblúk - bol polkruhový typický pre románsky sloh, často sa používal v združenej podobe, najmä na okná , ktoré delili stĺpikmi
portál - čelný vchod bol v hornej časti polkruhový , spočiatku jednoduchý , neskoršie vyplnený archivoltami. Polkruhové pole portálu sa vyzdobovalo figurálnou plastikou.
Typické stavby románskeho slohu boli :
- rotundy - neveľké stavby kruhovitého pôdorysu
- jednoloďové kostolíky - obdĺžnikového tvaru , ukončené apsidou , tvorili najrozšírenejší typ vidieckych kostolíkov
- baziliky - trojloďové kostoly s hlavnou loďou vyvýšenou a s dvoma vežami





Gotický sloh

Ku vzniku nového slohu dalo podnet všemocné učenie cirkvi, ktoré sa najmä v časoch sociálnych nepokojov usilovalo získať na svoju stranu široké masy chudobných obyvateľov vidieka a miest. Hlavným hospodárskym javom bolo zakladanie miest a s ním súvisiaci vznik meštianstva. Zakladanie miest a bohatstvo cirkvi spôsobilo nebývali rozkvet architektúry , výtvarného umenia a remesiel. Nový sloh vznikol v polovici 12. storočia vo Francúzsku a onedlho sa rozšírilo do celej Európy. Vytvárali ho stavitelia , kamenári, sochári, rezbári, maliari a umelecký remeselníci , ktorí sa združovali vo veľkých umeleckých dielňach

Architektúra
Charakteristickým znakom gotickej architektúry je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Vo svojom vrcholnom období je epochou techniky obdivuhodných a estetických veľmi pôsobivých a zložitých klenieb , podopierajúch štíhlymi prútmi kamenných rebier. Hmotnosť klenieb sa prenáša zo stien na samotné vysoké nosné piliere , čo umožnilo vytvoriť vysoký vnútorný chrámový priestor. Tlak klenby sa prenášal opornými oblúkmi na vonkajšie oporné piliere zakončené ozdobným hrotitým ihlanom - fiálou. Charakteristickým znakom gotickej architektúry je lomený oblúk používaný na oknách , portáloch a klenbách. Akná sú štíhle, úzke, zakončené lomeným oblúkom. V priečelnej časti chrámu sa robili okrúhle okná - ružice.

Renesančný sloh

V 14. storočí vzniká v Taliansku filozofia humanizmus, ktorý opúšťa stredoveký ideál zdôrazňujúci večný posmrtný život. Humanizmus vyrastá z prebudeného záujmu o prírodné vedy, študujú sa antické diela, diela gréckych a rímskych filozofov, zväčšuje sa život , čo , pochopiteľne , preniká aj do umenia , ktoré sa plne stavia človeku do služieb. Architekt sa opiera o poznatky matematiky, geometrie a fyziky. Názov renesancia pochádza z talianskeho slova rinascita - znovuzrodenie klasickej antickej architektúry.

Architektúra

V architektúre sa stáva základným článkom nie cirkevná ale svetská stavba - paláce , meštiansky dom. Architektúra opúšťa vysoké rozsiahle priestori a prispôsobuje ich človeku. Základným prevkom renesančného slohu je horizontálna priamka, prísna harmónia a súmernosť jednotlivých častí , ktoré pôsobia chladnou a premyslenou vážnosťou a racionálnosťou. Renesančný sloh je strohý takmer bez ozdôb, klasický štýl. Okrem početných chrámov a kostolov sa v renesančnom slohu stavali zámky , pevnosti , mestské hradby , paláce, letné sídla a obytné domy. Rozmanitosť stavieb podmieňuje individuálna ľubovoľnosť, při ktorej sa používajú iba jednotlivé architektonické články.
Typické architektonické články renesančného slohu sú:
- stena - bola dôležitým miestom maliarskej výzdoby, ktorú pokrývali obrazy často veľkých rozmerov
- klenby - používala sa pologuľovitá , hranatá kupola , mušľovitá kupola.
- stĺp - bol hladký a oblý , používal sa ako podporný článok
- oblúk - charakteristický článok použitý najmä v arkádach - rad oblúkov spojených stĺpmi
- rímsy - mohutné profilované a článkované pásy,

Barokový sloh

Tvorbou Michelangela dosiahla renesancia svoj vrchol a v 16. storočí sa začala premieňať na nový sloh - barok. Barok svojou dynamickosťou , monumentálnosťou, rafinovanosťou a nádhernou plne vyjadruje absolutistickú moc štátu a cirkvi. Reformačným hnutím cirkev stratila mnoho svojich prívržencov, preto sa usilovala znova zapôsobiť na city jednoduchého človeka , žijúceho v neuveriteľnej biede, presvedčiť ho a získať ho späť do lona katolíckej cirkvi. Je to umenie protireformačné , reprezentované jezuitami. Je to posledný sloh , ktorý má v dejinách umenia širšiu platnosť a ktorý sa udržal v dlhšom časovom rozpätí. V tomto období vzniklo veľa cirkevných stavieb, kostolov, kláštorov. Súbežne s cirkevným umením vytvára si i pokroková buržoázia svoje umenie odlišné od cirkevného svetskou tematikou a stáva sa nositeľom pokrokových myšlienok. V tomto umení sa koncentruje pozornosť umelca na poznanie človeka, jeho povahy, problematiky, jeho vnútorného i vonkajšieho sveta. Je to tzv. barokový realizmus, ktorý odzrkadľuje objektívnu skutočnosť.

Architektúra

Barokový sloh sa v architektúre prejavuje stavbou pompéznych kostolov so zložitými pôdorysmi, v ktorých jednotlivé priestory vytvárajú mnohotvárne členené celky. Steny, ktoré sú bohato ozdobené ornamentami i sochami, vzrušene sa prehýbajú a vlnia. Kupolami i oknami chrámových priestorov preniká svetlo, ktoré rafinovane osvetľuje fresky s anjelmi, božskou trojicou, a tak otvára pohľad do umele vytvoreného priestoru nebies. Klenby sa tiež hodne ozdobovali nástennými maľbami. Účinok maľby sa zosilňoval množstvom zlatých ozdôb.

Rokokový sloh

Rokokový sloh nie je vlastne samostatným slohom, je súčasťou baroka, jeho ukončením. Okrem Francúzska, kde vznikol, vo veľkej miere sa uplatnil aj v Rakúsku. Jeho trvanie sa počíta od roku 1720 do roku 1780. Jeho vlastný pôvod třeba hľadať v spojitosti s dobovou obľubou čínskeho, japonského i domáceho porcelánu, ktorý sa veľmi rozširoval a priniesol so sebou nežné, jemné a hravé tvary. Štýl týchto maliarov prevzali i stolári, štukatéri a čalunníci, ktorí v tomto poňatí vytvárali útulné dekoratívne interiéry, čo ovplyvnilo aj architektúru. Ťažké veľké barokové izby francúzskej šľachte nevyhovovali, a preto si robila malé miestnosti a bohatou výzdobou. Celá výzdoba sa uskutočňovala v teplých farbách, všetko bolo vyumelkované a teplé farby boli hlavným zdrojom interiérovej výzdoby. Mohutné tvary barokového umenia sa menia na drobné, jemné venčeky a nežné kvetinky, Prechod baroka do rokoka sa dá niekedy ťažko rozoznať a nedá sa ani povedať, kde sa končí baroko a kde začína rokoko. Rokoko sa uplatňovalo v každom druhu drobných remesiel. Vonkajšie tvary sa veľmi nelíšia od baroka.