Československo - vznik

Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov na troskách Rakúsko - uhorskej monarchie v roku 1918 patrí nepochybne medzi najvýznamnejšie medzníky moderných slovenských, ale aj európskych dejín. Vytvorenie prvej ČSR však nemožno chápať výlučne ako dôsledok 1.svetovej vojny. Vzájomná komunikácia oboch národov v kultúrnej, hospodárskej aj spoločenskej sfére mala hlboké korene už v predvojnovom období.
V čase pred prvou svetovou vojnou nepôsobil na českej ani slovenskej politickej scéne relevantný politický smer presadzujúci rozbitie monarchie. Fakt, že idea vytvorenia spoločného štátu vzišla napokon z českých politických kruhov, determinovala predovšetkým historická skúsenosť s vlastným štátom i vyšší stupeň organizácie politického života. Rozvoj slovenského politického myslenia však podstatnou mierou ovplyvnili aj aktivity amerických Slovákov. Slovenská liga v roku 1914 vydala memorandum opozorňujúce svetovú verejnosť na postavenie Slovákou v Uhorsku, ktoré sa stretlo s priaznivým ohlasom českých združení v USA. Výledko diskusie predstaviteľov oboch národov v zahraničí bolo prijatie Clevelandskej dohody v roku 1915, ktorou deklarovali ochotu vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Okrem krajanov v Amerike sa v záujme presadenia česko-slovenskej myšlienky angažovali aj rôzne politické skupiny v Európe, ktoré zjednocovala Československá národná rada (ČS NR) v Paríži. Na jej čele stál Tomás Garrigue Masaryk, organizačné veci zastrešoval Edvard Beneš a medzi ich najbližší spolupracovníkov patril Milan Rastislav Štefánik. Cieľom Československej národnej rady bolo presvedčiť dohodové mocnosti o podpore národnooslobodzovacieho boja Čechov a Slovákov, čo sa jej napokon aj podarilo. Pokým zahraničný odboj deklaroval vôlu vytvoriť spoločný česko - slovenský štát už od roku 1915, v domácej slovenskej politike táto myšlienka zreteľne rezonovala až na jar 1918. Stojaté vody konzervatívnej politiky martinského centra narušila až mikulášska rezolúcia V. Šrobára z mája 1918. Národná strana neskôr vydala stanovisko, jednoznačne podporujúce vznik ČSR. Výsledkom aktivít slovenských politických strán bolo 30.októbra 1918 prijatie Martinskej deklarácie, ktorou sa Slováci prihlásili k myšlienke nezávislého česko-slovenksého štátu. Dva dni predtým, 28.októbra 1918, bola národnou radou v Prahe vyhlásená Československá republika.
Vznik prvej republiky bol nepochybne obojstranne výhodný. Československo sa postupne etablovalo v spoločnosti vyspelých európskych štátov. Z hľadiska všestranného rozvoja však existencia spoločného štátu posunula najmä Slovensko výrazne dopredu. Okrem evidentného vzdelanostného, kultúrneho a hospodárskeho prínosu znamenala i možnosť slobodného vyjadrovania názorov na pôde zákonodárneho zboru. Oktober 1918 poskytol Slovensku aj reálnu šancu nájsť, respektíve obhájiť vlastnú národnú identitu v rámci spoločného štátu. Politické reprezentácie oboch národov však nedokázali dospieť k obojstranne prijateľnému, kompromisnému riešeniu celé dve storočia. Za primárny aspekt takéhoto stavu možno považovať predovšetkým bezalternatívny postoj centrálnej pražskej vlády, determinovaný ideou jedného československého národa.