1. Úvod
Velikáni manažmentu nám hovoria, že v súčasnom obchodnom svete je zdrojom konkurenčnej výhody sústavné vstrebávanie nových poznatkov. Manažéri sa musia neustále učiť novým technikám a schopnostiam, aby boli vyzbrojení pre boj medzi spoločnosťami. Organizácie musia samy seba pretvárať v študijné spoločnosti, v ktorých je učenie potrebné pre ich existenciu a kultúru. To všetko je bezpochyby pravda – teoreticky. Ale v skutočnosti je len veľmi málo študijných spoločností. Pravdou je, že vedúcim pracovníkom učenie veľmi nejde. Bill Gates vytvoril zo spoločnosti Microsoft samo učiacu sa spoločnosť nového veku.
2. Bill Gates
Bill Gates je jedným z mála zakladajúcich šéfov spoločností technickej časti počítačového priemyslu, ktorí vydržali a dobre prosperujú aj po obchodnej stránke. Je to v dobrom slova zmysle počítačový čudák.
William Henry Gates III. sa narodil 28. októbra 1955 v Seattli v štáte Washington. Rodičia mu dali prezývku „Trey“ podľa trojky za jeho menom a členovia rodiny mu nikdy ani inak nepovedali. Gatesov intelekt predčasne dospel – v ôsmich rokoch už čítal rodinné encyklopédie od začiatku do konca. Ale skutočne veľmi nadaný bol v matematike, vynikal v nej.
Mladého Billa nadchli počítače už v dvanástich rokoch a so svojím dlhodobým partnerom a priateľom Paulom Allenom sa na strednej škole zaoberali rôznymi programovými projektmi. S Allenom neskôr založili Microsoft.
Gates ako skvelý študent vynikal na rozdiel od väčšiny nadaných detí vo všetkom, čo robil. Už od raného veku bola tiež zrejmá jeho túžba víťaziť. V Lakeside, elitnej súkromnej škole v Seattli, ktorá priťahuje niektorých z najbystrejších študentov na americkom západnom pobreží, sa jeho láska k matematike pretransformovala v posadnutosť počítačmi.
Gates a niektorí jeho počítačoví priatelia založili Lakeside Programmers Group, organizáciu, ktorá sa venovala vyhľadávaniu možností zárobku, v ktorých by využili novo nadobudnuté programovacie schopnosti. Bolo mu vtedy trinásť rokov.
Zdá sa, že v tej dobe vzniklo jeho pozoruhodné technické partnerstvo s Allenom, o dva roky starším študentom. Gates, Allen, Kent Evans a Richard Weiland – dvaja ďalší členovia Lakeside Programmers Group – často trávili spoločne celú noc za počítačom. Niekedy sa dostali domov až nad ránom.
Mladý Gates bol tak zaneprázdnený, že si jeho rodičia začali kvôli novej synovej záľube robiť starosti. Na čas mu jeho aktivity zakázali. Báli sa, aby neovplyvnili jeho štúdium. Gates bol bez počítača skoro celý rok. Neuspokojený hlad po poznaní obrátil jeho pozornosť k iným predmetom. V tej dobe čítal veľa životopisných románov vrátane románov o Napoleonovi a Franklinovi Rooseveltovi. Hovoril, že chce pochopiť spôsob myslenia veľkých postáv histórie. Čítal tiež obchodné knihy, vedecké knihy a romány. Jednou z jeho obľúbených kníh bola kniha Kto chytá v žite. Holden Caulfield, jedna z hlavných postáv, sa stala jeho hrdinom.
Načas, ale mladý Bill musel všetky plány o založení softvérovej spoločnosti so spolužiakom zo strednej školy odložiť. Rodičia trvali na tom, aby išiel na vysokú školu. Mysleli si, že spoločnosť iných študentov mu prospeje.
Gatesovo vysoké IQ a veľká osobná energia mu zaistili prijatie na Harvardskej univerzite. Na jeseň roku 1973 prišiel do najuznávanejšieho sídla učenosti v Cambridge v štáte Massachusettes bez reálnej predstavy o svojom ďalšom smerovaní.
Neskôr hovoril, že išiel na Harvard učiť sa od ľudí múdrejších ako on... a bol sklamaný. Gates navštevoval prednášky vo svojom hlavnom odbore zaoberajúcom sa právom, a tak sa dalo očakávať, že pôjde po stopách svojho otca, právnika. V skutočnosti však mal malý záujem o právnickú kariéru a rodičia nepochybovali o tom, že ich tvrdohlavý syn pôjde svojou vlastnou cestou. Ani vo svojich najbludnejších snoch si však ani jeden z nich nepredstavoval, do akých závratných výšok tá cesta povedie.
Ako sa ukázalo, Gatesovi nebolo súdené dostať diplom z Harvardu. V roku 1975, keď bol na univerzite už druhý rok, sa znovu spojil s Allenom, aby vytvorili verziu jedného z prvých počítačových jazykov menom BASIC pre počítače Atari. Gates bol nadšený novým svetom, ktorý sa mu otváral, a v roku 1977 sa rozhodol opustiť Harvard a naplno sa venovať práci v malej počítačovej firme, ktorú so svojim priateľom založil. Spoločnosť dostala meno Microsoft.
2.1 Od opustenia Harvardu k počítačovej ikone
Vzostup Microsoftu bol rýchly a súčasne trvalý. Gates dokázal, že vie spojiť hlboké technické chápanie s vynikajúcimi obchodnými inštinktami. Keď začiatkom osemdesiatych rokov zlý zdravotný stav donútil Allena opustiť Microsoft, Gatesova pozícia vodcu sa upevnila.
V druhej polovici osemdesiatych rokov sa Microsoft stal miláčikom Wall Streetu. Cena 2 USD za akciu Microsoftu v roku 1986 sa v prvej polovici deväťdesiatych rokov vyšplhala na 105 USD. Bill Gates sa stal miliardárom a jeho kolegovia milionári.
Rast ceny akcií Microsoftu tiež signalizoval nový obchodný svetový poriadok. Tom Peters hovorí, že svet sa zmenil, keď tržná hodnota Microsoftu prekonala tržnú hodnotu General Motors. Tom Peters poukazuje na istý deň v polovici roku 1992. V tej chvíli tržná hodnota akcií Microsoftu po prvýkrát prekročila tržnú hodnotu akcií spoločnosti General Motors. V ten deň Wall Street hodnotil Microsoft, ktorý nevlastní žiadne fyzické imanie okrem niekoľkých budov v Redmonde štáte Washington, viac ako General Motors so všetkými jeho továrňami, kanceláriami a inventárom. Niekoľko rokov predtým by to bola nemysliteľná predstava. Tým, že Gates investuje toľko z výnosov spoločnosti do výskumu a vývoja, neustále doplňuje rezervy intelektuálneho kapitálu Microsoftu. Podľa Johana Roosa, profesora stratégie na svetoznámej švajčiarskej obchodnej škole IMD, General Motors symbolizuje priemyselnú éru, zatiaľ čo Microsoft symbolizuje novú éru informácií. Ako si môžeme túto premenu vysvetliť? „Podstatné na nej je, “ hovorí profesor Roos, „že hlavným zdrojom konkurenčnej výhody sú jednotlivci a nie fyzické imanie, ktoré spoločnosť vlastní a kontroluje. ...Intelektuálny kapitál ako koncepcia hovorí o možnostiach budúcich ziskov spoločnosti viac ako bežné dnes používané techniky na zistenie výkonnosti “, poznamenáva Roos. „Ak by päťdesiat najlepších programátorov náhle opustilo Microsoft, cena akcií by pravdepodobne prudko klesla.“
2.2 Obchodná politika
História Microsoftu je históriou takmer nepretržitého rastu v jednom z najkonkurenčnejších odvetví na svete. Pod vedením Billa Gatesa sa Microsoft rozrástol z behu o dvoch pracovníkoch na spoločnosť zamestnávajúcu viac ako 20 500 ľudí a dosahujúcej ročný obrat 8,8 miliardy USD.
Microsoft pripisuje svoj úspech piatim faktorom. Sú to:
 dlhodobý prístup
 orientácia na výsledok
 tímová práca a elán jednotlivcov
 vášeň pre vlastné výrobky a zákazníkov
 priebežná spätná väzba od zákazníkov
Ďalšou významnou stránkou Gatesovej obchodnej politiky je sústavne uvádzanie nižšej ceny akcií Microsoftu oproti skutočným cenám. Je to rozumná reakcia na divoké kolísanie cien akcií, ktoré môže zničiť vyhliadky inak zdravého podniku. Gates dobre vie, že spoločnosti s výrobkami vysokej technickej úrovne sú obzvlášť náchylné na vrtochy Wall Streetu. Aby tomu zabránil, Gates už mnoho rokov líči vyhliadky Microsoftu pesimistickejšie, než aké zodpovedajú realite
2.3 Tajomstvo úspechu
Dôkladná analýza odhaľuje desať tajomstiev, ktoré vysvetľujú úspech Microsoftu a jeho pozoruhodného šéfa. Toto sú tajomstvá prevádzky podľa Billa Gatesa:
1. Buďte v pravý čas na správnom mieste. Je jednoduché obmedziť úspech Microsoftu na jedno mimoriadne šťastie – uzatvorenie zmluvy s firmou IBM o dodávke operačného systému pre jej prvý osobný počítač. Ale okrem šťastnej náhody je toho ešte omnoho viac. Gates si uvedomil význam zmluvy s IBM. Vedel, že môže zmeniť históriu osobných počítačov a neúnavne pracoval viac ako šesť mesiacov, aby čo najviacej vyťažil zo šance, „keď mal šťastie“.
2. Zamilujte sa do technológie. Jedným z najdôležitejších aspektov pokračujúceho úspechu Microsoftu sú Gatesove technologické znalosti. Zachováva si kontrolu nad hlavnými rozhodnutiami v tejto oblasti. Pri mnohých príležitostiach videl budúci smer technológie jasnejšie ako jeho súperi. Tiež bol a stále je pripravený viesť ostatných.
3. Neberte zajatcov. Gates je neľútostný konkurent. Vo všetkom, čo robí, ho poháňa túžba zvíťaziť. Z tohto dôvodu je veľmi nekompromisným vyjednávačom. Nerobí žiadne okolky a otvorene hovorí o bankrotujúcich konkurentoch.
4. Zamestnajte len múdrych ľudí. „Ľudia s vysokým IQ“ je pojem Microsoftu pre veľmi múdrych ľudí. Gates od samého začiatku trval na tom, aby spoločnosť vyžadovala len najlepšie mozgy. Technologických hlupákov nestrpia. Ľudia jeho prístup niekedy považujú za elitársky a kritizujú ho. Navzdory tomu však má niekoľko pozitívnych účinkov. Spoločnosť vďaka nej môže prijímať veľa bystrých študentov priamo z vysokej školy, ktorých do Microsoftu okrem iného priťahuje aj vidina práce s tými najlepšími.
5. Naučte sa prežiť. Gates pripúšťa, že s ním konkurenti prehrali väčšinu obchodných bitiek kvôli vlastným chybám. On sám sa vie veľmi dobre vyhýbať vykopaným jamám, do ktorých padajú, a využíva príležitosti, ktoré vyplývajú z chýb druhých.
6. Neočakávajte poďakovanie. Bill Gates vie, ako je dôležité mať priateľov na vysokých miestach.
7. Staňte sa vizionárom. Bill Gates je novým typom obchodného vodcu. Mnoho rokov opakovane dokazuje, že on sám je fenomén, ktorý sa v počítačovom priemysle najviacej blíži k veštcovi. Jeho hlboké chápanie technológie ako jedinečný spôsob zostavovania dát mu poskytuje zvláštne schopnosti objaviť budúce trendy a účelne riadiť stratégiu Microsoftu. Toto tiež vyvoláva úctu u fanúšikov jeho firmy a zastrašuje konkurentov.
8. Zaoberajte sa všetkými možnosťami. Kľúčovým prvkom úspechu Microsoftu je Gatesova schopnosť riadiť veľké množstvo projektov naraz. Gates sám je originálny človek plniaci mnoho úloh naraz. Hovorí sa o ňom tiež, že je schopný viesť niekoľko rôznych technických rozhovorov súčasne. Táto pozoruhodná schopnosť sa odráža v prístupe spoločnosti. Znamená to, že neustále skúma nové trhy a nové softvérové aplikácie. Zabraňuje tým, aby spoločnosť prišla o nasledujúcu „veľkú vec“.
9. Vybudujte spoločnosť „bajtovej“ veľkosti. Microsoft zostáva pomerne malou spoločnosťou, napriek tomu, že jej tržná hodnota je obrovská. Vo vnútri sa spoločnosť delí na menšie jednotky, aby bolo zachované optimálne podnikateľské tímové prostredie. Niekedy je zmena tak rýchla, že sa zdá, ako keby Microsoft vytváral nové divízie takmer každý týždeň. Gates taktiež spolieha na udržanie jednoduchej štruktúry, ktorá by mu umožnila držať spoločnosť pevne v rukách. Občas sa mu zdá, že komunikačné kanály sú preťažené alebo podráždené, a tak neváha a štruktúru zjednoduší.
10. Nikdy nespúšťajte oči z loptičky. Gates sa drží na vrchole svojej profesie už viac ako tri desiatky rokov. Stal sa najbohatším mužom na svete. To nie je zlé pre človeka, ktorému chýba len kúsok do päťdesiatky. Navzdory všetkému obrovskému bohatstvu a úspechu sa u Gatesa neprejavujú žiadne známky spomalenia. Podľa jeho vlastných slov ho poháňa „skrytý strach“, že zmešká ďalšiu veľkú vec. Nemá v úmysle opakovať chyby iných dominantných počítačových spoločností, ako sú IBM a Apple.
2.4 Buďte v pravý čas na správnom mieste
V dobe znalostného manažmentu a znalostných pracovníkov sú výhodami novej spoločnosti technické know-how a tvorivosť. Spojte ich s zmyslom pre obchod a veľmi súťaživou povahou a máte skutočne vzácneho vtáka. Bill Gates je týmto zlatým vtákom. Ale do výšin, kde mohol jeho veľký talent lietať, ho vyniesol veľký kus šťastia.
Bill Gates bol v pravý čas na správnom mieste. Na slávnej schôdzke s IBM v roku 1980 nastal neočakávaný zvrat, ktorý zmenil budúcnosť celého počítačového priemyslu – a nepochybne celého obchodného sveta. Vedúci pracovníci z Big Blue (prezývka IBM) podpísali zmluvu s malou softvérovou firmou zo Seattla, aby vyvinula operačný systém pre ich prvý osobný počítač. Mysleli si, že jednoducho ušetria čas, keď dajú nepodstatnú časť práce malému dodávateľovi. Koniec koncov zaoberali sa počítačovým hardvérom, ktorý predstavuje skutočné peniaze a moc. Mýlili sa. Svet sa menil. Bez toho, že by si to uvedomovali, práve podpísali, že prenechávajú vedúce postavenie na počítačovom trhu Microsoftu Billa Gatesa.
Z Billovej manipulácie s IBM vzniklo mnohé. Ale spomínané rozhodnutie bolo vyvrcholením série chýb spoločnosti Big Blue, ktoré odrážali jej vtedajšiu spokojnosť s vlastným postavením a výsledkami. Trestom za ne bola strata postavenia v počítačovom priemysle. Tak sa stalo, že sa nadutá a samoľúba IBM zrazila s veľmi aktívnou a hladnou spoločnosťou Microsoft.
Áno, Gates mal šťastie. Ale keby rovnaká príležitosť padla k nohám niektorej inej spoločnosti v Silicon Valley, výsledok by bol úplne iný. Spoločnosť IBM si nanešťastie vybrala muža, ktorý nerobí chyby. V takých okamžikoch sa mení história. Bill Gates dostal svoju životnú šancu a skutočne ju aj využil.
2.5 Kultúra pracoviska
V špeciálne skonštruovanom hlavnom stane Microsoftu v Redmonde v štáte Washington Bill Gates zámerne vytvoril prostredie ideálne vyhovujúce mladým ľuďom, ktorých chce spoločnosť prilákať. Jednoduchou estetikou, otvorenými spoločnými priestormi a zelenými trávnikmi najviac pripomína atmosféru vysokej školy, tak známu mnohým, ktorý prichádzajú do spoločnosti priamo z univerzity. Názov Microsoft Campus je pre toto prostredie príznačný.
Starostlivo upravené trávniky obklopujúce zalesnené miesta a medzi nimi rozsiate nízke budovy. Originálne budovy sú navrhnuté tak, aby prepúšťali čo najviacej slnečného svetla. Každá kancelária je pripravená pre jediného obyvateľa. Gatesovým zámerom bolo vytvoriť prostredie samoty a súkromia, ktoré sú podľa neho potrebné k tomu, aby jeho zamestnanci mohli „sedieť a myslieť“, ako od nich požaduje.
K zaisteniu spoločenských stykov sú súčasťou pracoviska aj početné jedálne ponúkajúce jedlá za nízke ceny.
Taktiež aj v iných ohľadoch zostala kultúra spoločnosti od jej založenia pozoruhodne nezmenená. Zamestnanci sa obliekajú neformálne, cestujú autobusmi a keď cestujú služobne, používajú hotely s rozumnými cenami (vrátane Gatesa).
Spoločnosť bola vybudovaná na zásade šetrného hospodárstva. Keď sa pred niekoľkými rokmi zdalo, že niektorí zamestnanci na to zabúdajú a zneužívajú štedrosť spoločnosti, vedenie sa postaralo o opätovné presadenie tejto kultúry. Vyzvalo zamestnancov, aby sa zbavili samoľúbosti.
2.6 „Kofeínové deti“
„Ja osobne pracujem denne mnoho hodín, ale nie toľko ako kedysi. Rozhodne neočakávam, že iní ľudia budú pracovať tak usilovne. Väčšinu dní nepracujem viac ako 12 hodín a o víkendoch málokedy cez 8 hodín. Sú víkendy, keď mám voľno a beriem si dovolenku.“
Gatesova známa chuť k práci sa pretvára do kultúry Microsoftu, ktorú je možné najlepšie vystihnúť pokynom „pracuj svedomito a potom pracuj ešte svedomitejšie“. Gates mnoho rokov považoval vyberanie dovolenky za známku slabosti. Pracovisko Microsoftu je usporiadané tak, že umožňuje zamestnancom pracovať veľmi veľa hodín. Je zvykom, že si zamestnanci nechávajú priniesť pizzu až na pracovný stôl, aby kvôli jedlu nemuseli prerušiť prácu. Spoločnosť prispieva dokonca aj na nealkoholické nápoje a kávu.
Bolo vypočítané, že Microsoft vynaloží ročne na každého zamestnanca cez 8000 USD v nepovinných dávkach a viac ako 715 USD len na nápoje a lacné jedlá.
Ak už majú zamestnanci akékoľvek nočné zvyky, to, čo Gates vytvoril v Redmonde, je jedinečné pracovné prostredie. Súčasne je to skleník tvorivosti. Konkurentov Microsoftu hnevá, že jeho vývojové tímy pracujú tak dobre. Majú nenásytnú chuť k práci a skutočne nedokážu len tak nečinne sedieť. Podľa časopisu Fortune umenie opierať sa o zamestnancov je jedným z tajomstiev Microsoftu.
2.7 Bill Gates na Slovensku
Koncom januára roku 2OO4 sa uskutočnila prvá návšteva Billa Gatesa na Slovensku. Spoluzakladateľ, predseda predstavenstva a hlavný softvérový architekt spoločnosti Microsoft pricestoval 27. januára na krátku, iba niekoľkohodinovú návštevu Bratislavy. Jej hlavným cieľom bolo oficiálne spustenie programu na podporu vzdelávania na Slovensku. S ministrom školstva podpísal Memorandum o porozumení medzi vládou SR a spoločnosťou Microsoft. Jeho jadrom je edukačný program, na základe ktorého Microsoft vytvorí na Slovensku tzv. IT akadémie v 40 či 50 miestach, kde sa budú môcť ľudia vzdelávať. Súčasťou memoranda je aj program, na základe ktorého bude na všetkých darovaných počítačoch, ktoré prídu do škôl, legalizovaný softvér. Okrem toho spoločnosť poskytne vybraným školám najnovší softvér za ceny na úrovni jedného až troch dolárov na jeden počítač.
Iniciatíva Partneri vo vzdelávaní (Partners in Learning) je postavená na troch základných programoch:
1. Fresh Start – jeho hlavným cieľom je odstránenie problémov s darovanými počítačmi, ktoré do škôl prichádzajú bez akéhokoľvek softvéru. Program potvrdzuje vlastníctvo licencií operačných systémov na týchto darovaných počítačoch. Škola sa do programu zapojí jednoducho vyplnením prihlášky na webe a obratom získa ZADARMO licencie a inštalačné CD.
2. PiL School Agreement – program je určený školám z ekonomicky slabých regiónov SR s vysokým počtom rodín odkázaných na podporu. Školy z týchto regiónov môžu získať operačný systém Windows XP ZADARMO a Microsoft Office XP Professional za cenu rádovo desiatok korún ročne na jeden počítač. Tieto zvýhodnené podmienky budú ponúknuté 15 percentám základných a stredných škôl registrovaných v sieti škôl SR.
3. PiL granty – ide o rad samostatných projektov, ktoré sú priamo financované spoločnosťou Microsoft. Výška celkovej investície počas piatich rokov dosiahne v ČR a SR hodnotu takmer 37 mil. Sk.
Počas tejto návštevy sa stretol s premiérom Mikulášom Dzurindom a niektorými ministrami slovenskej vlády. Zúčastnil sa aj okrúhleho stola ministrov zodpovedných za informatiku v štátoch strednej a východnej Európe, ktorý sa v ten deň v Bratislave uskutočnil, a predniesol tu svoj prejav. Pobyt ukončil krátkou tlačovou konferenciou.
3. Internet
Internet predstavuje moderný komunikačný nástroj, ktorý zásadným spôsobom mení a uľahčuje spôsob komunikácie medzi ľuďmi, odstraňuje geografické bariéry a skracuje vzdialenosti. Internet je nevyčerpateľným zdrojom informácií a poučenia o všetkom, čím sa ľudia na celom svete zaoberajú. Možno ho považovať za najväčší svetový trh tovarov, informácií a služieb.
3.1 História
Americká agentúra ARPA (Advanced Research Project Agency) prišla v roku 1969 s myšlienkou prepojiť jednotlivé počítačové systémy univerzít a federálnych výskumných stredísk medzi sebou. ARPA poverila firmu BBN (Bolt Beranek and Newman), aby vypracovala štúdiu o možnostiach prepojenia výskumných centier s počítačovým systémom ministerstva obrany. BBN navrhla protokol siete s prepájaním paketov a počítač pre riadenie siete, ktorý nainštalovali na univerzite v Los Angeles v Kalifornii.
Ďalšie univerzity boli prepojené v roku 1970 a tým vznikla prvá sieť s prepájaním paketov s názvom ARPAnet. ARPAnet prepájal medzi sebou štyri univerzity, kde mal v sieti každý počítač rovnocenné postavenie.
Sieť ARPAnet sa ukázala veľmi úspešnou a už v roku 1971 mala prepojených 16 počítačových systémov. V USA bola založená skupina, ktorá sa mala zaoberať vývojom nových prenosových protokolov.
V roku 1972 bolo na sieti ARPAnet pripojených 40 počítačových systémov. Medzi jednotlivými systémami sa posielali súbory a elektronická pošta. Prenos veľkých súborov dát sa uskutočňoval pomocou služby FTP (File Transfer Protocol). Vo Washingtone sa konala prvá konferencia, ktorej cieľom bolo uzavrieť dohodu o komunikačných protokoloch. Protokoly by umožnili prácu v sieti rôznym počítačovým systémom v rôznych sieťach. V. Cerf, ktorý mal zásluhu na zriadení siete ARPAnet, mal vytvoriť protokol, ktorý by umožňoval prepájať rôzne typy sietí.
Agentúra ARPA začala v roku 1973 riešiť projekt, ktorého cieľom bolo prepájanie sietí s prepájaním paketov. Bola to zmena oproti dovtedy používanému prepojeniu na princípe prepájania okruhov.
Protokol TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol), ktorý bol sprístupnený zadarmo a bez obmedzenia, vznikol v roku 1974. Tým bola poskytnutá k dispozícii informatikom na celom svete základná a kľúčová technológia na prácu počítačov v sieti a prepájania sietí medzi sebou. V tom istom období bol vyvinutý operačný systém UNIX pre počítače DEC s možnosťou práce v sieťovom režime. UNIX bol nasadený na univerzitách a práca v sieti už nebola len výsadou vládou podporovaných programov.
Už v roku 1977 vznikla v USA sieť Theorynet, pomocou ktorej komunikovalo viac ako 100 pracovníkov prostredníctvom elektronickej pošty.
Výskumní pracovníci z rôznych univerzít na svojom stretnutí v roku 1979 vytvorili sieť CSNET (Computer Science Research NETwork).
V. Cerf navrhol prepojiť ARPAnet a CSnet prostredníctvom TCP/IP protokolov. Rok 1980 sa tak stal rokom zrodu skutočného Internetu ako súboru viacerých nezávislých sietí.
V akademickom prostredí sa Internet začal rozvíjať v roku 1984. Bol to začiatok práce podľa dohodnutých protokolov s využívaním a riadením niekoľkých superpočítačov na diaľku. V tomto období bolo na Internet pripojených približne 1000 hostiteľských počítačov, ktoré slúžili len na nekomerčné záležitosti. Na vybudovanie prispievali armáda a rôzne vládne agentúry. Podnikatelia sa o Internet nezaujímali – nenachádzali ešte spôsob ako ho využiť.
Americká vládna agentúra NSF (National Science Foundation) riešila v roku 1985 projekt prepojenia superpočítačových stredísk. Bolo pripojených okolo 2000 hostiteľských počítačov.
V roku 1987 začala NSF prepájať medzi sebou americké počítačové siete. Jej snahou bolo vybudovať National Science Foundation Network (NSFnet) na základe prepojenia šiestich veľkých počítačov v USA. NSFnet zohrala dôležitú úlohu pri vzniku Internetu, pretože bola použitá ako prenosná sieť pre medzinárodnú sieť. Prvé experimentálne prepájanie počítačov bolo označované ako DARPA Internet, neskôr bolo toto označenie skrátené na Internet. Na NFSnet sa pripájali siete na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni. Internet sa využíval predovšetkým v akademickom prostredí a prakticky až do roku 1991 sa odmietalo jeho využitie na komerčné účely.
T. Berners-Lee, pracovník Európskeho laboratória fyziky častíc v Cerne pri Ženeve, prišiel v roku 1989 s myšlienkou, že prenos súborov po sieti by sa dal využiť na vytváranie hypertextových dokumentov, t.j. dokumentov, v ktorých označené slová odkazujú na ďalšie dokumenty, ktoré sa nachádzajú napríklad na inom svetadiele. Pre internú potrebu v Cerne vytvoril programový komplet, ktorý nazval web – pavučina. Web sa vďaka svojim kvalitám rýchlo rozšíril po celej sieti a neoddeliteľnou súčasťou Internetu sa stal World Wide Web (www – celosvetová pavučina). Na Internet bolo už pripojených viac ako 150000 hostiteľských počítačov.
V roku 1990 sa mení stratégia v oblasti Internetu, začína jeho využívanie na komerčné účely a nastáva obdobie neuveriteľného vzrastu. Sieť NSFnet preberá úlohu ARPAnetu a stáva sa kostrou celého Internetu. Pripojených je už vyše 300000 hostiteľských počítačov.
ČVUT Praha sa prostredníctvom internetového uzla v Linci (Rakúsko) pripojilo k európskej vedeckej sieti EARN (European Academic and Research Network), a tak sa ČVUT stalo národným uzlom pre Československo. EARN slúžila predovšetkým k prenosom súborov a prevádzke elektronickej pošty
V USA bol v roku 1991 prijatý High Performance Computing Act a zadala sa úloha vybudovať základy siete NREN (National Research and Education Network) ako siete s gigabitovou rýchlosťou. Začal sa proces privatizácie a komercializácie severoamerického Internetu. Toto rozhodnutie iniciovalo vznik výkonnej siete pre obchodné účely, tzv. Commercial Internet Exchange (CIX). Organizácia NSF ustupuje od určitých zákazov týkajúcich sa komerčnej prevádzky. V tom čase bolo pripojených okolo 700000 hostiteľských počítačov.
Po uskutočnení prvých pokusov bolo pripojenie k Internetu na pôde ČVUT ukončené. Bol schválený projekt na pripojenie ostatných vysokých škôl v bývalej ČSFR k Internetu.
V roku 1992 vznikla Spoločnosť pre Internet (Internet Society), ktorej prezidentom sa stal V.G. Cerf. Táto spoločnosť od svojho vzniku prevzala významnejšie internetové aktivity a taktiež aj morálnu zodpovednosť za ďalší rozvoj Internetu. Objavili sa grafické prehliadače www, v ktorých boli k textu pripojené obrázky, čím sa stal vzhľad dokumentov prirodzenejší a umožnil ešte lepšiu výmenu informácií. Na konci roku 1992 bolo na Internet pripojených už viac ako 1 milión hostiteľských počítačov.
V Československu boli uvoľnené finančné prostriedky na vybudovanie siete spájajúcej univerzitné mestá. Vznikli siete CESNET (Czech Education and Scientific NETwork) a SANET (Slovak Academic NETwork).
Neobvyklý nárast Internetu nastáva v roku 1993 predovšetkým v komerčnom prostredí. Snahou bolo, aby sa Internet stal bežnou súčasťou každodenného života. Prichádza čas využívania videokonferencií. Internet sa využíval napríklad na skúšanie študentov, na odpovede na otázky zákazníkom a pod.
Najprestížnejší projekt informatizácie sveta sa zrodil v roku 1994 v USA pod názvom „Globálna informačná spoločnosť“. Jeho cieľom bolo odstrániť všetky bariéry prístupu k informačným zdrojom a tým ich maximálna demokratizácia. Informačné zdroje mali prostredníctvom informačnej superdiaľnice vytvárať virtuálnu knižnicu, kde budú informácie prístupné pre každého. Elektronický obchod dosiahol výšku 200 miliónov dolárov. Pripojených je okolo 4 miliónov hostiteľských počítačov a cca 15 miliónov používateľov.
Internet prešiel na úplne komerčné fungovanie v roku 1995 a „kostra“ Internetu, sieť NSFnet, bola definitívne odpojená. Jej úlohu prevzala celá sústava komerčných sietí. Prepojených je okolo 9 miliónov hostiteľských počítačov.
Po piatich rokoch používania internetovej siete na obchodné účely sa obchod tak rozrástol, že v USA sa dá kúpiť prostredníctvom Internetu všetko, a to pohodlne priamo z domu. V roku 1996 bolo pripojených skoro 16 miliónov hostiteľských počítačov a viac ako 40 miliónov používateľov. Počet www serverov vzrástol na 230000. Najväčší dôraz sa kladie na vybudovanie globálnej informačnej infraštruktúry v USA, Európe a Japonsku v súvislosti s vytvorením nových podmienok pre elektronický obchod, ktorý vyústi do globálneho elektronického trhu. Jeho charakteristickými prvkami majú byť bezpečnosť, otvorenosť, jednoduchosť používania a ľahký prístup.
Koncom roku 1996 bolo v Čechách pripojených cca 40000 hostiteľských počítačov, čo predstavovalo približne 300000 používateľov. Na Slovensku bolo pripojených cca 8000 hostiteľských počítačov a cca 75000 používateľov.
Vývoj pokračuje rýchlym tempom. V roku 1997 je možné na Internete prezerať trojdimenzionálny priestor, chytiť a skúmať predmety, ísť z miestnosti do miestnosti, pozrieť si sochy a diela umelcov – to je virtuálna realita.
V júni 1998 je na Internet pripojených viac ako 36 miliónov hostiteľských počítačov na svete. Rýchlosť prenosu dát v sieťach v USA je na európske podmienky neuveriteľná – pri priechodnosti 2 terabity za sekundu je možné preniesť za 20 sekúnd z východného na západné pobrežie USA toľko údajov, koľko obsahuje kompletná knižnica kongresu USA.
Každý týždeň je Internet bohatší o 3000 hodín videa, 90000 hodín audiozáznamov a vzniká 300000 nových www stránok.
Obrovskej popularite Internetu pomohla jeho dostupnosť pre najširšie vrstvy obyvateľstva. V roku 1999 sa viac ako polovica všetkých pripojených počítačov na Internet nachádza v USA. Internet už nie je len doménou počítačových špecialistov. Okrem prenosu grafického obrazu umožňuje aj prenos hovoreného slova, videosekvencie, animovaného obrazu, a to všetko za zlomok ceny, ktorá by sa musela platiť pri tradičnej tlačenej forme prezentácie.
Internet by sa mal stať v každodennej praxi informačnou superdiaľnicou s charakteristickými prvkami globálnej informačnej spoločnosti tretieho tisícročia.
3.2 Služby v Internete
Služby v Internete sú poskytované na báze architektúry klient/server. Architektúra klient/server je založená na oddelení logickej práce s databázou (klient) od fyzickej (server). Výkonnejšie počítače sa spravidla využívajú ako servery, avšak procesor ktoréhokoľvek počítača môže súčasne vykonávať tak klientske, ako aj serverové procesy. Klient je softvérový proces, ktorý požaduje služby od iného softvérového procesu, server je softvérový proces, ktorý poskytuje službu (služby), ako odozvu na požiadavku klienta (klientov) nezávisle od hardvérovej platformy.
Miera používateľského komfortu, ktorú poskytujú klientske programy je u rôznych služieb rôzna. Niektoré vyžadujú znalosť adresy servera a pravidiel komunikácie s ním (TELNET, FTP), pri iných si používateľ často ani neuvedomuje, že sa postupne kontaktuje s viacerými počítačmi v sieti (Archie, Gopher, WWW).
Medzi služby v Internete patria elektronická pošta (e-mail), world wide web (www), mailing lists, netnews, telnet, FTP, archie, gopher, veronica, wais, IRC, whois, real audio a video a mnoho ďalších.
Stručná charakteristika niektorých služieb:
 Elektronická pošta (e-mail) patrí nepochybne k najpopulárnejším službám nielen Internetu, ale aj ostatných počítačových sietí. Slúži na rýchly prenos správ, ktoré už v súčasnosti nemusia byť len textové a bez diakritiky, ale môžu byť obohatené grafikou, zvukom a inými doplnkami. Výhodou elektronickej pošty je, že správa je doručená i v prípade, že používateľ nie je prítomný. Schránka, do ktorej je správa adresátovi doručená, je totiž umiestnená na počítači, ktorý je trvalo v prevádzke. Adresát môže na správu reagovať kedy chce, pretože služba nevyžaduje on-line prepojenie medzi účastníkmi komunikácie.
 World Wide Web (www) predstavuje distribuovaný, hypertextovo orientovaný informačný systém, ktorý umožňuje transparentný prístup k rôznym zdrojom informácií. Základnou jednotkou informácie je dokument, často nazývaný stránka, ktorý obvykle obsahuje odkazy na ďalšie dokumenty rozptýlené po Internete. Dôležitou vlastnosťou Webu je fakt, že dokument môže obsahovať i netextové informácie (grafika, animácia, audio, video). Pre možnosť integrácie textu s netextovými informáciami sa o WWW často hovorí ako o hypermediálnom systéme. Na rozdiel od bežného textu, ktorý je usporiadaný sekvenčne, je hypertext nesekvenčný. Pri hypertexte sa čitateľ podľa ponúkaných možností sám rozhoduje, ktoré časti bude čítať a v akom poradí.
 Mailing lists je služba určená na vzájomnú komunikáciu používateľov prostredníctvom elektronickej pošty. Viac používateľov môže pomocou nej diskutovať na určitú tému. Princíp komunikácie spočíva v tom, že každá pošta, ktorá príde na adresu daného mailing listu, je rozposlaná všetkým používateľom, ktorí sú prihlásení do danej diskusie skupiny. Členom diskusnej skupiny sa stane používateľ tak, že sa zapíše (prihlási) do zoznamu používateľov (tzv. mailing list), odoberajúcich príspevky do tejto diskusnej skupiny. Každý používateľ má právo vyjadriť sa k diskutovanej téme.
 Netnews (Usenet) tiež slúži na hromadnú komunikáciu na danú tému, s tým rozdielom, že príspevky zasielané na konkrétnu newsgroup (diskusnú skupinu) nie sú rozosielané, ale „vyvesené na tabuli“, kde si ich môže každý používateľ prečítať a následne na ne reagovať.
 Telnet slúži na prihlasovanie sa na vzdialený počítač prostredníctvom vzdialenej terminálovej relácie tak, že terminál jedného počítača vystupuje v role terminálu (lokálneho) iného počítača.
 Gopher je distribuovaná služba na vyhľadávanie, prezeranie a získavanie dokumentov. Na serveroch služby Gopher sú uložené súbory obsahujúce textové alebo binárne dáta, adresárové informácie, zvukové nahrávky alebo obrázky. Gopher sa dá charakterizovať ako textovo orientovaná informačná služba, založená na systéme hierarchicky usporiadaných položiek menu.
 Wais (Wide Area Information Servers) umožňuje fulltextové vyhľadávanie v databáze dokumentov uložených na serveri. Výsledkom je súbor názvov dokumentov, ktoré obsahujú hľadané reťazce, usporiadané podľa nájdených položiek.
4. Záver
Myslím, že Bill Gates nám môže ísť príkladom. Mal sen – dostať počítač do každej domácnosti – a podaril sa mu splniť. Vytvoril priemyselný štandard. Jeho zásluhou máme vyspelé programy. Z firmy o 2 zamestnancoch vytvoril spoločnosť zamestnávajúcu vyše 20500 zamestnancov, firmy, v ktorej nie sú dôležité aktíva alebo zamestnanci, pretože tí tvoria firmu Microsoft.
Internet je v súčasnosti nenahraditeľným nástrojom. Umožňuje prekračovať hranice legálnym spôsobom, prechádzať sa po múzeu alebo galérie bez toho, aby tam človek bol fyzicky prítomný a v neposlednom rade robí svet globálnym miestom.