Atény

Grécka krajina je osídlená odpradávna. Najstaršie stopy po človeku sa v nej našli z čias asi pred 60. až 50. tisícmi rokmi na Chalkidiki a v Thesalii. Gréci však prišli do svojej terajšej vlasti až asi na začiatku 2. tisícročia p.n.l., a to v niekoľkých vlnách. Medzi najstaršie osady patrili Athény, Korint, Théby a Sparta.
V 5. stor. pr. Kr. perzské vojny potvrdili prvenstvo Athén vo zväzku gréckych miest, ktoré vytvorili na podnet Athén Délsky spolok. Spoločné prostriedky umožnili gréckym spojencom vyzbrojiť loďstvo proti Peržanom. Athény čerpali svoju silu z demokracie, z moci ľudu. Občania rozdelený do desiatich fýl, sa zúčastňovali priamo na vláde mesta /po grécky polis/. Najvyšší úradníci - prytanovia, členovia rady /búlé/ a archonti - boli vybraní bohmi, to znamená lósom. Každý deň bol menovaný nový predseda prytanov. Na 24 hodín mal navyššiu moc v štáte, symbolizovanú kľúčmi od pokladu v chráme a mestskou knižnicou.
V 5. stor. pr. Kr. boli občanmi len deti zrodené z athénskych rodičov. Ženy nemohli byť občanmi. Otroci nimi takisto neboli. Obyvateľstvo Athén teda ani z ďaleka netvorila väčšina občanov! Každý občan bol vedený k tomu, aby sa zúčastňoval na ľudovom zhromaždení - ekklesii. Tam odovzdal na tribún svoj hlasovací žetón. Špeciálny prístroj, kléroterion, umožňoval sčítať hlasy. Všetci občania, ktorí zasadali v ekklésii, obdržali príspevok ako náhradu za stratený pracovný deň. Niekedy však ich horlivosť ochabla. Athénska polícia musela teda tvrdohlavcov pobádať lanom napusteným červenou farbou.
Gréci, obávajúci sa návratu tyranie,“ostrakizovali “, to znamená, že vypovedali do vyhnanstva politikov, ktorých pôsobenie ohrozovalo demokraciu. Zhromaždenie nechalo ich meno napísať na keramický črep - ostrakon. Aristeides a Themistokles boli vypovedaný z Atén na desať rokov. Tak ako svet bohov dominoval nad svetom ľudí, tak posvätná skala Akropoly v Athénach vyčnievala nad verejným zhromaždiskom - agorou. Tu sa odohrávali súdne zhromaždenia /heliaia/, ktoré riešili súdne spory pri východe slnka/grécky helios znamená slnko/. Athénčania sa odoberali na agoru zavčas rána, aby tu uzatvárali obchody. O niečo vyššie sa činili robotníci pod vedením Feidia, ktorý bol poverený Periklom, aby uskutočnil veľkorysý program prestavby Akropoly, spustošenej Peržanmi v r. 480 pr. Kr. Periklov plán sa dokončil až po jeho smrti. Prvý bol postavený Parthenon na počesť bohyne Athény. Jeho sochárska výzdoba oslavuje veľkosť Athén a bohyne, ktorá ich ochraňovala. Erechtheion, na severe, ukrýval najstaršie kulty mesta. Malý chrám Athény Niké, bol postavený na boku Propylai, veľkolepého vstupu na posvätné bralo.
Pre Athénčanov bolo dôležité, aby vedeli čítať, keďže zákony mali vyryté do kamenných tabúľ. Deti sa učili čítať a čítali aj diela takých veľkých

II.

básnikov ako Homér. Písali rydlom na voskom natretú tabuľku, ktorá sa dala vyhladiť a znova použiť. Len málo dievčat sa učilo čítať, matky ich zaúčali do vedenia domácnosti.
Nikdy a nikde sa nesústredilo toľko nadania a schopností, na takom malom priestore, ako v krajine Grékov.