2. svetová vojna

Nástup fašizmu
- fašizmus = ideológia, súhrn názorov na spoločenskú oblasť
- nacionalizmus = myšlienkový a politický smer, ktorý pokladá národ za základnú spoločenskú jednotku. Je to ideológia buržoázie. Preceňovanie vlastného národa, na úkor iných národov
-nacizmus = nacionálny socializmus, nemecká forma fašizmu. V rámci nacizmu sa odstránili demokratické slobody, zbrojilo sa. Jeho cieľ bol ovládnuť svet
-šovinizmus = nenávisť k rasám. Nemci považovali hlavnú rasu árijskú a latinskú. Za menejcenné rasy považovali Slovanov, cigáňov a židov
-antisemitizmus = nenávisť k židom. Žid = semita
-holokaust = medzinárodný výraz pre židovské vyvražďovanie – pogromy
-antikomunizmus = okamžitý zákaz komunistických strán. Ideológia proti komunizmu
-militarizmus = zbrojenie, ideológia, zameraná na vojnu. Podriadenie všetkých oblastí života armáde

Fašizmus v Taliansku
-európske krajiny vytvárali demokratické systémy
-po vojne tu vzniká silné robotnícke a roľnícke hnutie, nastali hospodárske problémy
-Taliansko je sklamané z výsledkov vojny – dostalo iba Tirolsko a nie Dalmáciu
-V roku 1919 vznikla v Taliansku zväzka „fasci di combatimento“, ktorú tvorili dôstojníci, poddôstojníci, vojaci, nacionalistická inteligencia, stredné vrstvy. Finančne ju podporovala buržoázia.
-Príslušníci bojových zväzkov mali v znaku starorímske „fasces“ – zväzok prútov, ovinutých červenými remeňmi so sekerou uprostred – symbol práva bičovať a stínať hlavy
-Z fasces vznikol názov fascismo – fašizmus
-Členovia tejto skupiny nosili čierne košele a vytvorili stranu „Partito populare“. Na čele strany stál Benito Mussoliny (DUCE). Fašistické oddiely prepadávali robotnícke budovy, schôdze, týrali a drancovali. Fašisti sľubovali splnenie sociálnych požiadaviek, pozemkovú reformu. Hlásali útočnú zahraničnú politiku. Chceli k Taliansku pripojiť Rieku, Albániu, Dalmáciu. V roku 1922 Mussoliny zinscenoval pochod na Rím – štátny prevrat. Bol zavedený diktátorský režim – kráľ Viktor Emanuel III menoval Mussoliniho za ministerského predsedu – 30.10.1922. Bol poverený zostaviť koaličnú vládu. V roku 1926 Mussoliny prevzal absolútne moc a odbúral demokratické práva. Zákony schvaľovala Veľká fašistická rada. Rozpustené boli všetky nefašistické strany a organizácie. Zrušená bola komunistická strana a jej generálny tajomník Antonio Grasci bol uväznený. Fašizmus sa stal totalitnou diktatúrou, pripravoval sa na vojnu. Obeťou talianskej agresie sa stala v roku 1936 Etiópia, na čele s cisárom Haile Sela Ssion, ktorý emigroval do Veľkej Británie.

Nástup fašizmu v Nemecku, NSDAP
-koniec prvej svetovej vojny znamenal porážku Nemecka a koniec cisárstva
-9.11.1918 – cisár Wilhem II odstúpil, Nemecko vyhlásené za republiku – Weimarská republika ( ústava prijatá vo weimare). Ktorá trvala od 1919 do 1933. Potom nastúpil Hitlerov fašizmus. Prezidentom bol Fridrich Ebert. V republike nastáva rozvoj revolučného hnutia, na čele s komunistami. V ich čele boli Karol Lickenet a Róza Luxemburgová – zavraždení.Republika mala hospodárske problémy, bola postihnutá povojnovou krízou, z čoho obviňovala Francúzko, ktorému platilo reparácie. V roku 1922 reparácie odmietlo platiť, čo vyústilo do Búrskej krízy – Francúzi obsadili hospodársky významné Porínie, čím narušili Nemecké hospodárstvo – nárast nezamestnanosti, inflácie, pokles životnej úrovne. V roku 1924 USA prijala Damerov plán, ktorý mál cieľ stabilizovať Nemecké hospodárstvo a vytvoriť pôdu pre Jungov plán, ktorý ustanovil výšku reparácii, zrušil splátky nad nemeckou ekonomikou. Francúzi odišli z Porínia.- Robotnícke hnutie sa snažilo pomôcť – komunisti, ne čele s Ernstom Thälmanom nemali úspech, V Nemecku nastalo zlepšenie po dolárovej pôžičke od USA, čo však netrvalo dlho, lebo vypukla hospodárska kríza. Vo voľbách v roku 1932 vyhrali komunisti a sociálni demokrati, čo vyvolalo obavy kapitalistov Nemecka, ktorí videli záchranu v nastolení fašizmu v Nemecku. Fašistická strana Nemecka vznikla po prvej svetovej vojne. Viedol ju Adolf Hitler, ktorý sa spojil s Erichom Ludendorfom. Strana sa volala Národnosocialistická nemecká robotnícka strana – NSDAP. Vznikla r. 1919 v Mníchove. Mala rovnakú sociálnu základňu ako talianska fašistická strana. NSDAP tvrdila, že chce brániť národné a sociálne záujmy nemeckých pracujúcich. V skutočnosti nacisti potláčali robotnícke hnutie, komunistickú strana. Využívali na to oddiely SA (stürnabteilung) a SS (snehstah schutzstaffel) a Hitlerjugend. V roku 1925 bol vydaný programový spis Hitlera – Mein Kampf (Môj boj) – nacistický program, ktorého cieľom bolo vojnou zlomiť mocenské postavenie Francúzka a ZSS, ovládnuť národy Európy pod heslom „Drang nach Osten“. V noci 1933 zabili niekoľko dôstojníkov SS a Rhoma, lebo boli proti nim = „Noc dlhých nožov“. Nacisti videli zdroj všetkého zla v židoch- antisemitizmus. Právny základ antisemitizmu dali Norimberské zákony – 1935 – nacisti potrebovali životný priestor – Lebensraum. Židia boli zbavení občianskej svojprávnosti, sobášiť a stýkať sa so židmi sa považovalo za hanobenie rasy. V septembri 1935 bol vydaný zákon na ochranu židovskej krvi – žid nemôže byť občanom ríše, nemá volebné právo, nemôže zastávať verejný úrad. Za žida je považovaná osoba, majúca židovský pôvod aspoň do tretieho kolena. Nordická rasa a nemecký národ je schopnejší ako iné rasy a preto je určená na svetovládu. Základ je vybraný z Nietzeho filozofie, V Novembri 1938 sa uskutočnila kryštálová noc – nacisti rozpútali koordinovanú vlnu násilia proti židom, boli vypálené synagógy, židia zranení a zavraždení – očistná noc. Cieľom nacistov bolo vytvoriť Veľkonemeckú ríšu so svetovládou nad ľuďmi. V roku 1932 NSDAP získala najväčší počet kresiel v parlamente a Hitler bol 30.1.1933 vymenovaný prezidentom Paulom Hindebergom za ríšskeho kancelára. Okamžite nastolil v Nemecku fašistickú diktatúru. Stál na čele ako führer (vodca). Nacistický režim mal ako symbol nacizmu hákový kríž. Bola zapálená budova ríšskeho snemu, z čoho obvinili bulharských komunistov – Taneva a Dimitrova. Dimitrov sa pred súdom obhájil. Fašistické strany zakázali politické strany, kruhy, spolky. Štátne orgány, veda, kultúra, školstvo boli podriadené fašistickej strane. Vytvorili sieť tajnej polície – GESTAPO (Gebeinstadtpolizei). Odporcovia fašizmu boli väznení, alebo boli v koncentračných táboroch. Kultúra bol riadená Göbelsom – ministrom kultúry, ktorý kontroloval vydávanie kníh (pálenie kníh Heina, Manna, Zweiga). Nacizmus propagoval nezávadné filmy, rádio a šport.
- Heil Hitler = pozdrav

Formovanie vojenských blokov

- fašizmus sa rozširoval aj v iných štátoch, takmer vo všetkých okrem ZSSR, ale nie všade získali moc
- r. 1936 boli voľby v Špan., ale vyhrala ľavica → v júni 1936: vzbura proti vláde → občianska vojna
- Mussolini posiela 50 000 vojakov, Hitler posiela zbrane = skúška zbraní a armády
- demokratické štáty však nepomohli, iba ZSSR
- r. 1939 vyhrávajú fašisti → ku vláde fašistická diktatúra na čele s Francom (do r. 1975)
- Ang. a Fran. nechceli do ničoho zasahovať
- r. 1931 Japonsko napadlo Čínu kvôli Manžursku; Jap. začalo zbrojiť
- r. 1935 Nem.: branná povinnosť, armáda: 500 000 vojakov = porušenie Ver. zmluvy, obsadili demilitarizačné pásmo, ale nikto nič nepovedal = politika nezasahovania, Politika Epizmentu
- 1935: Tal. napadlo Etiópiu
- 1936: Rím a Berlín rokovali → zmluva o spojenectve – fašistická koalícia: Os-Berlín-Rím-Tokyo
- iba ZSSR vytvára protifašistické sily: Kointerna
- 1937 vystúpili zo Spoločnosti národov → Hitler 1. krát verejne hovorí o vojne, napadnutí Rak., Č.-S., Poľ
- prípravy na obsad. Rak.
- aj v Rak. sú faš. strany: Dolfas → pôda na to, aby v marci 1938 Nem. obsadilo Rak. bez boja a pripojili k Nem. = Anšlus → opäť sa porušila Ver. zmluva
- r.1938 sa úplne rozpadol ver.mier.syst. a vtedy EU a východoEU krajiny pochopili, že Fran. im nedokáže pomocť proti Nem. → rozpadla sa aj malá dohoda
- Tal. pochopili, že Hitler si bude po čase robiť nároky aj na nich → posilnilo vojsko na Balkáne
- Hit. chce obsadiť Č.-S., preto podporuje nem. a fašistické strany v ČS: Sudetonemecká strana (CZ) a Karpatonemecká strana (SK)
- H. si vypracoval program, navrhol Heinleinovy, vodcovi sudetonem. str., aby do programu sformuloval požiadavky, kt. vláda nemôže splniť → široká kampaň proti ČS, robili manifesty, štrajky, ozbrojili sa a Hit. presunul vojsko na ČS hranice
- v lete 1938 posiela do ČS Spoločnosť národov misiu, ktorá vyšetrovala armádu; na jej čele: Rommzimmer (sympatizoval fašizmu) → misia potvrdila, že ČS musí splniť požiadavky nem. menšiny
- žiadny spojenci nepomohli, na konci septembra vyhlásili mobilizáciu
- 29.9.1938: Mníchov → stretli sa tu 4 prez.: Chamberlain (Ang.), Dautier (Fran.), Mussoliny (Tal.), Hitler; mali rokovať o osude ČS
- dokument, kt. vyšiel bol záväzný pre ČS: 1/3 ČS pripadla Nem. bez vojny: „Mníchovský diktát“
- 30.9.1938 Nem. obsadili pohranič. oblasť a ČS armáda opúšťa územie, kt pripadáNemcom
- zvyšok ČS je niekoľko mesiacov ako samostatný štát
- 2.11.1938 sa stretli vo Viedni ministri zahr. vecí Nem. a Tal. a juh pripojili k maďarom → „Viedenská arbitráž“
- tieto udalosti sa volajú „O nás, bez nás.“
- Beneš bol prezidentom, emigruje, abdikuje a odchádza do Ang. → nový prez. Emil Hácha (fašista)
- CZ nespĺňalo požiadavky SK → spojili sa HSĽS a SNS a žiadali autonómiu, toto si vynútili 6.10.1938
- podobne sa stalo aj v Podkarpatskej Rusi
- Sk naberá smer fašizmu; HSĽS je silnejšia ako SNS → ku vláde na čele s Tisom, fašizujú sa a ozbrojená jednotka HSĽS = Hlinkova garda (
- 1. koncen. tábor: v Iľave
- prenasledovanie komančov, židov a Rómov; zakázali ostatné pol. strany
- Hit. na začatie vojny potreboval CZ priemysel → rozbitie ČS: 13.3.1939 pozval Tisu do Berlína, mal dve možnosti: 1. vyhlási samostatný štát riadený Nem.
2. Hit. nechá SK na pospas susedov

- 14.3.1939 vyhlásená samostatná SR
- 15.3.1939 je už Hitler v Prahe → „Protektorát Čechy a Morava“ a začali platiť nem. zákony; umelci a inteligencia odchádza
- Ang. a Fran. napriek požiadavkám nepomáha

Príčiny:
- znovurozdelenie sveta
- ver. syst. nevyriešil problémy v EU, na mape boli štáty bez hist. tradície
- kruté podmienky nemcom, vojenská a diplom. porážka Nem.
- rozdelenie sveta na vých. a záp.
- hosp. kríza v r. 1929
- agresivita a existencia fašizmu, militarizovanie, politika epizmentu

Zámienka
- Rusi rokovali s Fr. a Ang., ale neúspešne → 1939: „Dohoda o neútočení“ (Ribentropp a Molotov) + dohoda o rozdelení niekt. EU štátov
- Nem. chcelo napadnúť Poľsko, lebo malo byť najľahšou korisťou, ale oni nechceli vojnu lebo boli zaostalí → zámienka
- Nem. potrebovali priame spojenie so svojim prístavom v Gdansk, preto chceli najprv koridor a potom pripravili plán: nem, vojaci sa prezliekli za Poľ. a zaútočili na vlastných nem. vojakov, napadli vlastný vysielač a poslali do rozhlasu správu: „Poľsko obsadzuje Nemecko!“
- tak sa 1.9.1939 začala tzv. „čudná vojna“, lebo Nemci sa do Poľ. dostali bez povšimnutia a Poliaci bojovali na koňoch a pešiaci
- nikto im nepomohol ale o dva dni 3.9.1939 vypovedalo Nem. vojnu Ang. a Franc.
Priebeh:
- Aj ZSSR si zobralo svoju časť Poľska, chceli zachrániť Leningrad a posunúť hranice o 100 km, ale to bolo už Fínsko → vojna, Fíni prehrali
- potom ZSSR zvalcovalo Estónsko, Litvu a Lotyšsko a zariadili komunist. prevrat v týchto štátoch
- Nem. si rozšírilo hranice o Alsasko, Lotrínsko, Porýnie, a ½ Poľ. (boli tu Poľ. guvernie a platili tu nem. zákony)
- Nem. obsadilo škand. poloostrov (Dan,Nór.) kvôliželezu
- v apríli na Nórsko zaútočili pomocou fašistickej nár. strany pod vedením Qusinka a za jej pomoci obsadili celé Nórsko
- Švédsko: neutrálne (tu vojnu takmer vôbec nepociťovali)
- Fín. vstupuje do vojny na strane Nem.
- Ka chceli Nem. zaútočiť na Fr. museli sa vysporiadať s „Mažinotovou líniou“ pozdĺž nem. hraníc; obsadili Belgicko
- Nem.: taktika bleskovej vojny
- 4.6.1940 pri Dunquerku porazili Nemci zjednotenú armádu Fr., Ang., Bel. → zvyšných vojakov premiestnili do Ang.
- Nem. obsadili Paríž a 12.6.1940 Tal. vypovedalo vojnu Franc. a 14.6.1940 Fran. kapituluje
- Fran. sa rozdelilo: 2/3 = sever → pripojené k Nem. a 1/3 = samostatné fašistické Fran. s hl. mestom Vichy, na čele Petain
- Hit. začal v auguste 1940 vo dne v noci bombardovať Ang. (3000 lietadiel denne)
- Ang. si vytvorili vzducholoďové obranné systémy
- v októbri 1940 Hit. prerušil útok
- Tal. chcelo ukázať silu → september 1940: zaútičilo na Egypt, ale Ang. prichádza na pomoc, potom prichádza aj Hit.
- podobne aj v Grécku
- Nem. mali málo pohon. hmôt → dohoda s Rumunskom
- útok na Juhosláviu, donútili satelit. štáty, aby sa pridali; v Juh. vypukla part. vojna (ANVOJ, na čele Tito)
- jar 1941: útok na ZSSR bez vypovedania vojny 22.6.1941 o 4:15; bolo tu 182 nem. divízií; mali 3 ciele: Leningrad, Kaukaz, Moskva
- ZSSR nebolo pripravené na vojnu
- svet. mocnosti pochopili hrozbu a v lete 1941 vytvorili prvú protifašistickú koalíciu: „Atlantická charta“ Ang., USA, potom aj ďalšie štáty (ZSSR)
- 6.12.1941 zaútočilo Jap. na USA bez vypovedania vojny → útok na Pearl Harbor
- Jap. opäť obsadilo Manžursko, cisár Hirohito je fašista
- USA vstupuje do vojny → svetová vojna
- Leningrad zatiaľ Nem. obkľúčili → ľudia tam umierali hladom
- „bitka pri Kursku“ = najväčšia tanková bitka vojny (bitka o Moskvu)
- „bitka pri Stalingrade“ → ak by ho obsadili, mali by blízko Kaukaz; bojovalo sa o každý dom; Nem. neboli schopný zvýťaziť; 120 000 ľudí padlo do zajatia aj najvyšší dôstojník
- ZSSR začali potláčať Nem.
- bitka pri ostrovoch Midway: úspešná pre USA
- 1942 víťazstvo pri EL Alejmane (sever. Afrika)
- r. 1943 rokovania o skoordinovaní armád
- všetci sa považovali za najsilnejších; stretli sa v Teheráne Roosvelt, Churchil, Stalin → dohodli sa, že prvoradá je porážka Nem. a fašizmu, defašizácia, demilitarizácia, decentralizácia, demokratizácia
- Stalin napísal na kúsok papiera štáty, kt. mali byť „štítom“ ZSSR a pod jeho vplyvom
- počas okupácie fašistickými vojskami sa vytvárali pracovné a koncentračné tábory (väčšinou v Nem. a Poľ); boli tu väznení vojn. zajatcova, polit. nepriatelia; vznikali tzv. Goringove a Krupove závody (tu pracovali ľudia z prac. táborov)
- v táboroch zomrelo asi 12 miliónov ľudí
- Partizánska vojna...
- v lete 1943 sa rozhodli Ang. a USA, ž e sa vylodia na Sicílii → chceli druhý front, oslobodili takmer celé Tal., ale prišiel na pomoc Hit. a získal späť sever. Tal. a Mussoliniho
- na severe vzniklo fašistické Tal. s hl. mestom Saal
- soviet. armáda → protiofenzíva a oslobodzuje oblasti ZSSR; na jar 1944 sú už na SK hraniciach
- Ang. a USA sa zľakli. že ZSSR oslobodia celú EU → pripravili vylodenie v Normandii na 6.6.1944 a bolo tu 1 000 000 vojakov; chceli tým oslobodenie Fran.; keď sa im to podarilo, fran. armáda sa pridala proti Nem.
- v Poľ. boli predpoklady na demokraciu, ale ZSSR nepomohlo povstaniu vo Waršave a až po potlačení prišli Rusi
- pri blokáde Budapešti tu boli aj Nem. aj Rusi
- u nás bitky pri Kameníne
- ZSSR, USA, Ang., sa streli pri oslobodení Berlína 2.5.1945
- Nem. na čas ešte držalo Prahu, ale 8.5.1945 sa EU definitívne oslobodila
- vojna pokračovala na ďalekom východe; Jap: vysilené → kamikadze; USA zajalo nem. vedcov (Einstein, Openheimer, Leo Szilárd, Teller, Fermi)
- v lete 1945 sa stretli Stalin, Truman a Etlie; dokončili výskum a Truman začal rokovať z pozície sily
- 6. a 9. 8. 1945 zhodili atóm. bombu na Hirošimu a Nagasaki → nová éra
- Jap. kapitulovalo

SNP
- aj na SK bolo part. hnutie, oddiely na strednom a východnom SK
- r. 1943 na Vianoce sa protifašistické sily zjednotili → „vianočná dohoda“
- posielali sem aj skúsených ukrajinských a soviet. partiz., kt. vycvičovali našich
- najznámejšie oddiely: Skupina Laca Exnára
Skupina Pavla Boroša
- najostrejšia situácia v lete 1944, lebo sovieti už neboli ďaleko
- mohli ísť priamo alebo cez karpatské priesmyky; s Rusmi komunikovali Sk-ci cez Londýn, ale prerušilo sa spojenie a museli ísť do Moskvy, ale zostrelili ich nad Kyjevom, lebo si mysleli, že sú Nem.
- 29.8.1944 zaznela v BB výzva Goliana: „Začnite s vysťahovaním“ (boj začal o deň skôr v dedine pri Martine)
- centrá: BB, MT, ZV → povstalecký trojuholník
- mali výcvik, ale neboli to vojaci; mali sa k nim pridať dva pluky nem. vojsk, ale oni to zistili a odrezali im cestu
- 1.9.1944 sa vydala deklarácia, kt. vydala SNR (oslobodenie, samostatnosť....)
- ZSSR pomohli partiz., 8.9.1944 prešli priesmykmi a skončili 6.10.1944 = „Karpatská operácia“
- prichádza 1. ČS armádny zbor pod velením generála Ludwiga Svobodu
- 3 fázy: 29.8.1944 – polovica septembra
15.9. – 27.10. (obsad. Nem. BB)
27.10. – koniec vojny, oslob. SK
- 1. a 2. fáza povstanie, 3. fáza = partiz. spôsob odboja
- 2 generáli: Golian a Viest, kt. velili partiz.
- nem. armáde pomáhala Hlinkova garda
- v októbri bola slávnosť na potlačenie SNP a Tiso vyznamenal Nem., zničil Libice a Ležáky (CZ dediny) a 29 SK dedín (Tokaji, Nemcová, Ostrý Grúň)
- keby nebolo SNP. tak ČS by dopadlo zle na rokovaniach a nevyšli by výťazne z vojny