KLASICIZMUS

KLASICIZMUS
( 17. – 18. st. )

SPOLOČENSKÉ POMERY:

- skončenie dlhotrvajúcej vojny (30 ročná vojna) –– prehĺbenie krízy feudalizmu
- upevňovanie neobmedzenej moci kráľov –– absolutistická monarchia
- vznik manufaktúr ako nového výr. prostriedku –– rozklad cechového zriadenia
- rozmach buržoázie –– urýchľuje sa rozvoj priemyslu a obchodu

HLAVNÉ ZNAKY

Nicolas Boileau
Dielo: Básnické umenie: v diele vyložil presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie
- zmysel umenia je v napodobňovaní prírody – to čo je nemenné
- umeleckým vzorom sa stalo antické a renesančné umenie a je zároveň reakciou na barok, návrat k antike, antickej dokonalosti
- classicus - (jednoduchý, dokonalý …) – snaha o dokonalé umenie, s tým súvisí určenie presných noriem tvorby: (TROJJEDNOTA – času, miesta, deja), (pravda, krása, dobrota)
- myslenie sa oslobodzuje od náboženského myslenia – umelci sa orientujú k filozofickému smeru RENÉHO DESCÁRTA – RACIONALIZMU (istota vlastného myslenia) - „Myslím, teda som“ ( Cogito ergo sum )
- pravidelnosť, vznešenosť
- dráma má byť veršovaná: Alexandrin 12 slabičný verš

POSTAVY A ŽÁNRE

- autori nevykresľujú človeka takého, aký je, ale takého, aký by mal byť => v dielach vystupuje buď dobrý ideál ( ideál doby ), alebo jeho protiklad
- literatúra sa nesústreďuje na jednotlivé črty človeka, ktorými sa ľudia odlišujú, ale na všeobecné črty a vytvára typy postáv., napr. Harpagon – lakomec., Cid – statočný

- podľa antického vzoru vzniká delenie žánrov na:
1, „vysoké“ žánre
óda, elégia, epos, tragédia
- spracovali sa vznešené námety: historické a nadčasové
hrdinovia: príslušníci vysokých vrstiev, vládcovia, vojvodcovia, veľmoži
2, „nízke“ žánre
bájka, satira, komédia
- neboli tak vysoko cenené => prejavujú sa tu komické prvky
- spracovávali sa námety zo života nižších vrstiev a zo súčasnosti
hrdinovia: mešťania a príslušníci vyšších vrstiev
- tieto žánre sa nemuseli prelínať ( vysoké a nízke )


FRANCÚZSKO

- vznikajú tu najvýznamnejšie diela klasicizmu, predovšetkým dramatická tvorba
1. Tragédia
Pierre Corneille
Dielo: Cid (1635 )
- námet čerpá zo španielske rytierskej tragédie => Cid je príklad kresťanského rytiera, ktorý je oddaný svojej viere, kráľovi a rodine
- konflikt tragédie je založený na rozpore medzi citom a povinnosťou => do popredia sa dostáva povinnosť voči rodu
- Rodrigo-Cid ( pán ) zabije otca svojej milej Chimeny, pretože urazil jeho otca
- Chimena, hoci miluje Rodriga, žiada jeho smrť => obaja sa dostávajú do hlbokej krízy, pretože zvádzajú boj medzi láskou a cťou svojich rodov
- Rozuzlenie je zmierlivé, keď kráľ posiela bojovať Rodriga proti Maurom
- Záver vybočuje z klasicistických pravidiel

2.Komédia
Jean Poquelin Moliére
- tvoril pod pseudonymom Moliére
- celý život zasvätil divadlu => herec, režisér, autor, riaditeľ divadelnej spoločnosti
- jeho hry sa hrávali na dvore kráľa Ľudovíta XIV
- zomiera na javisku pri svojej poslednej hre Zdravý nemocný
- napísal 33 komédií, veľké množstvo jeho hier sa hrá dodnes => tvorí základ repertoára všetkých divadiel:
- vrcholové diela :
Dielo: Mizantrop
- človek, ktorý nenávidí ľudí a stráni sa ich
Dielo: Lakomec
- námet čerpal z antiky od autora Plauta – Komédia o hrnci
- hlavná postava je bohatý muž Harpagon => tak chorobne lakomý, že pre peniaze sa stal bezohľadným aj voči vlastnej rodine, okrem peňazí nevidí nič
- vykresľuje obraz úžerníka, ktorý žije v neustálom strachu o svoje peniaze a šetrí nielen na služobníctve, ale aj na svojich deťoch
- prostredníctvom hl. postavy autor kritizuje lakomstvo, ktorý deformuje charakter človeka
Dej:
- Eliza – ( Harp. dcéra )- sa tajne zasnúbila s Valérom, no otec ju chce vydať za starého, ale bohatého šľachtica Anzelma
- H syn Kleant sa chce oženiť s Marianou, do ktorého sa však zaľúbil aj H => otec sa stáva sokom svojho syna
- H je stále posadnutý strachom, že ho okradnú, a preto svojich 10 000 zlatých zakope do záhrady
- dochádza neustále k sporom medzi otcom a synom, situácia je takmer neriešiteľná
- s pomocou sluhu ukradnú mladí otcov poklad, čo zásadne mení H správanie => takmer stráca rozum, dáva prednosť peniazom „ svojim priateľom“ pred ženou, súhlasí so sobášmi svojich detí, len keď má svoju truhličku a nemusí financovať do svadby
- zápletka nie je dôležitá
- v popredí je charakter lakomca prepracovaný do najmenej psychologických odtieňov so všetkými spoločenskými dôsledkami
- rozuzlenie je nečakané, prekvapujúce
- ďalšie diela Moliera – Tartuffe, Zdravý nemocný, Mešťan šľachticom,...
Bájky
- 12 zväzkov ,nadväzuje na Ezopa, no bájky zbavil výslovnej mravnej poučnosti, podal aj satirický obraz doby (napr. pokrytectvo, klamstvo, intrigy)
- Jean Racine – „Faidra“ – psychologická tragédia – príbeh ženy a jej vzťahu k nevlastnému synovi

3. Dráma
tri jednoty:
- jednota času ( príbeh sa musel odohrať počas 24, výnimočne 30 hodín )
- jednota miesta (príbeh sa musel odohrať na jednom mieste, obyčajne v neurčitom paláci)
- jednota deja ( zameranie na jeden dej vylučovalo vedľajšie motívy )


OSVIETENSTVO


- je to pokrokové hnutie v 18 st., ktoré vystupuje proti feudalizmu, poukazuje na rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
- osvietenci –– zástancovia postupných premien spoločnosti a štátu v záujme buržoázie
- vychádza z racionalizmu:
1 vysvetľovali svet rozumom ( viera „osvietený“ rozum )
2 bojovali proti cirkevným dogmám
- tvrdí, že ľudia sú si od prírody rovní => nemá sa im vládnuť despoticky
- osvietenské myšlienky využili niektorí panovníci na upevnenie svojej moci a na modernizáciu štátu a hospodárstva => osvietenský absolutizmus

Charakter osvietenského umenia
- osvietenstvo ako vychádzajúce slnko
- je to pokrokové hnutie, ktoré presadzuje prirodzenú výchovu, sloboda myslenia a rovnosť ľudí
- dôraz sa kladie na osvietenecké indivíduum, ktoré sa venuje seba zdokonaľovaniu

- vedúcou myšlienkou je myšlienka náboženskej a národnej znášanlivosti, snaha rozšíriť vzdelanosť medzi široké vrstvy
- súhra medzi rozumom a citom
- v literatúre vznikajú pod vplyvom osvietenstva diela zamerané na výchovu a poúčanie čitateľov
Francúzsky osvietenci:
Denis Diderot
- viedol veľkú skupinu encyklopedistov
Dielo: Encyklopédia
- dal podnet na jej vznik, uplatnil v nej poznatky z najrôznejších oddielov z filozofie a remesiel
Jean – Jaques Rousseau – Emil alebo o výchove, Spoločenská zmluva
Francois Voltáire, Montesquieu

Anglický osvietenci:
Daniel Defoe – Robinsom Crusoe
Jonathan Swift – Gulliverove cesty


OSVIETENSTVO NA SLOVENSKU

ANTON BERNOLÁK

- narodený: 1762, Slanica
- štúdium: gymnázium v Ružomberku, Bratislave, štúdium teológie v Trnave a vo Viedni
- pôsobiská: kaplán v Čeklísi (dnešné Bernolákovo), tajomník biskupa v Trnave, dekan v Nových Zámkoch
- snažil sa uzákoniť spisovnú slovenčinu – uvedomoval si, že predpokladom literatúry je ustálená spisovná slovenčina, Slováci potrebujú gramatický, pravopisný systém
- kodifikoval spisovnú slovenčinu na základe západoslovenčiny v roku 1787
- Tvorba: Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách + doplnok Ortografia
Grammatica slavica
Slovník slovensko – česko – latinsko uhorskí
- heslo: „Píš ako počuješ“

JURAJ FÁNDLY

- katolícky kňaz, osvietenec, šíriteľ bernolákovčiny a horlivý stúpenec reforiem Jozefa II.
Tvorba:
1. osvietenská učená tvorba, učené spisy
2. ľudovo-výchovné spisy

učené spisy
Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom (1789)
- prvý spis napísaný bernolákovčinou (beletristický spis)
- kniha, ktorá je určená pre budúcich kňazov a autor v nej zdôvodňuje zrušenie žobravých rádov Jozefom II.
- zrušenie obhajuje tým, že tieto rády žili z tých najchudobnejších vrstiev spoločnosti, využívali neznalosť týchto chudobných a pod rôznymi zámienkami od nich získavali peniaze a dary (napr. predávali zázračné bylinky, obrázky so zázračnou mocou, triesky z kríža, ktoré niesol Ježiš na Golgotu, vymýšľali si povery, náboženské púte - všetko s cieľom zveľaďovania svojho bohatstva)
- tento spis je napísaný formou rozhovoru medzi diablom a mníchom jednej zo zrušených reholí
- diabol = osvietenský kritik

ľudovo-východné práce
Piľní domajší a poľní hospodár (1792)
Zeľinkár (1793)
Slovenskí včelár (1802)
O uhoroch ai včelách (1802)
- spisy, v ktorých autor prezentuje najnovšie poľnohosp. poznatky, zdravotnícke vedomosti
- prostredníctvom týchto spisov chcel pomôcť jednoduchým ľuďom, preto aj tieto spisy boli zrozumiteľné, písané obyčajným jazykom a hodne v nich využíval praktické príklady



JOZEF IGNÁC BAJZA

- kňaz, prívrženec osvieteneckých reforiem Jozefa II.
- spájajú sa s ním 3 prvenstvá:
ako prvý sa pokúsil uzákoniť spis. jazyk Slovákov
- autor prvého slov. románu (1785)
- ako prvý kritizoval vtedajší život, najmä náboženské, sociálne a národnostné ?

Tvorba
René mláďenca príhodi a skusenosťi
- román, pozostáva z dvoch zväzkov
- prvý zväzok:
- dobrodružný román
- V tejto časti sa hlavný hrdina René, taliansky meštiansky syn, spolu so svojím učiteľom Van Stiphoutom, vyberá hľadať sv. stratenú sestru do severnej Afriky, kde zažíva rôzne dobrodružstvá (stroskotanie, otroctvo, lásku k Hadixii, odsúdenie na smrť, dramatický útek, návrat do Benátok, zvítanie so sestrou).
- autor tu oboznamuje čitateľov s exotickými krajinami, zvykmi a pohanským náboženstvom (islam)
- druhý zväzok:
- skôr učený, kritický charakter ako dobrodružný
- René so svojím učiteľom cestuje po talianskych kláštoroch, zobrazuje život mníchov a veľmi kriticky poukazuje na nešváry, ktorí tu panovali
- prichádza do Uhorska (BA, TT), kde spoznáva kultúrne, sociálne pomery, ktoré veľmi ostro kritizuje (zemiansky útlak, alkoholizmus, žobraví mnísi)
- pre kritický charakter románu bolo dielo zhabané a zakázané

OSVIETENSKÁ POÉZIA

Augustín Doležaj – Pametná celému svetu tragedie
Bohuslav Tablic – Poezye – 1. literárno – teoretické úvahy

SLOVENSKÝ KLASICIZMUS

- spoločenská situácia: napoleonské výboje, hlavne boj Napoleonových vojsk proti slovanskému Rusku
- pestovanie ideí slovanskej vzájomnosti, v slovanských národoch sa budí viera v lepšiu budúcnosť
- snaha pozdvihnúť sebavedomie slovanských národov

PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK

- básnik, jazykovedec, historik
- študoval v nemeckom meste Yenna
- stal sa významným najmä svojimi vedeckými prácami

Tvorba
Dejiny slovanskej reči a literatúry (1826)
- tento vedecký spis vzbudil ohlas, lebo Šafárik ako 1. podrobne informoval o literatúrach a jazykoch jednotlivých slovanských národov
- chcel dokázať, že Slovania sú dedičmi antickej vzdelanosti

Slovanské starožitnosti (1837)
- venoval sa tu najstarším dejinám slovanských národov

Slovanský národopis (1842)
- podrobne informoval a vymedzil hranice slovanského osídlenia

- poézia: Tatranská múza s lýrou slovanskou

JÁN KOLLÁR

- narodil sa v Mošovciach, jeho otec chcel mať z neho sedliaka, syn sa proti tomu vzbúril, odišiel študovať do BB, neskôr v BA - Evanjelické lýceum, potom Yenna
- v Yenne sa stretol s nacionalistickým hnutím Nemcov a zároveň sa spoznával s ľuďmi, a tak spoznal neradostný život Polabských Slovanov, ktorí boli ponemčení a ich osud Kollár chápal ako varovanie pre ostatných Slovanov
- zoznámil sa tu aj s nemeckým básnikom Goethem, ktorý v ňom vzbudil záujem o ľudovú slovesnosť
- zažil tu nešťastnú lásku, o ktorej neskôr písal vo svojom najvýznamnejšom diele Slávy dcéra
- po skončení štúdii pôsobil ako evanjelický farár v Pešti a na sklonku života ako profesor vo Viedni
Tvorba
O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými (1836)
- v tejto práci vysvetlil koncepciu slovanskej vzájomnosti
uznával len 4 slovanské jazyky: ruský, poľský, srbochorvátsky a československý. Preto bol proti Štúrovej slovenčine, ktorú považoval za štiepenie slovanskej vzdialenosti.

Národnie spievanky – zbierka ľudových piesní, odkrýva komplikovaný, nepokojný svet, kontrast šťastie a žiaľ, radosť a bolesť, báseň Vlastenec – vlastenecký cit.

Slávy dcéra – 1824 – má 5 častí
1. Zála
2. Labe, Rýn, Vltava
3. Dunaj
4. Léthe
5. Acheron
- dej skladby je pomerne jednoduchý, cestou po rozličných slovanských krajoch autor vyspieva svoje názory na slovanskú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Celá báseň obsahuje 2 základné zložky

1. Láska k milej
2. Láska k vlasti

- dej: bohyňa Sláva (symbol slovanstva) sa sťažuje medzi bohmi aké krivdy museli Slovania strpieť a bohovia sa rozhodnú, aby Milek stvoril dcéru Slávy – Mínu, ktorá má predstavovať akýsi ideál slovanskej budúcnosti, ktorá má odčiniť krivdy spáchané na Slovanoch
- Kolárova láska k Míne nie je len láskou k žene. Túžba po Míne rozozvučí v ňom city k slovanskému svetu. Mína sa premení na nadľudskú bytosť, na ideál slovanskej devy, dcéry bohyne slávy. Významnou zložkou skladby sú motívy vlastenectva.





JÁN HOLLÝ

- študoval teológiu v Trnave
- idea spis. slovenčiny ho nadchla, a preto sa snažil svojimi prekladmi z latinčiny a nemčiny podporovať bernolákovčinu
- neskôr pôsobil 30 rokov na fare v Maduniciach
- zbytok života strávil na fare v Dobrej Vode, kde schválil aj spisovnú slovenčinu štúrovcov
Tvorba:
preklady: Homér, Ovídius, Vergílius
pôvodná tvorba: eposy, selanky, žalospevy (elégie), ódy a náboženské piesne
- epos bol pre neho prostriedkom na priblíženie slovenských a slovanských dejín, najviac čerpal tematiku z obdobia Veľkej Moravy (1. ríša Slovanov - politický, kultúrny a náboženský význam - prijatím kresťanstva sa začlenila do civilizovanej Európy) - mali pomáhať pozdvihnúť národné sebavedomie a upevňovať národnú jednotu

Svätopluk (1833)
- hrdinský epos, kde ho inšpiroval Homér
- historickou osnovou tohto eposu tvorí hrdinský boj veľkomoravského panovníka Rastislava proti Východofranskej ríši, ktorá si chcela podmaniť Slovanov. Rastislava však synovec Svätopluk vydal do rúk Nemcov, lebo sa chcel stať panovníkom na VM, no ako neskôr zistí, stáva sa len figúrkou v nemeckých rukách. Búri sa proti tomu, stavia sa na čelo Slovanov a víťazí.
- dej sa nekryje s historickou skutočnosťou
- hl. ideou je idea slobody, ktorá je hodná najvyšších obetí
- predstavuje tu Slovanov ako národ mierumilovný, bohabojný, pracovitý
- kompozícia:
- ako vzor epos Ilias
- 12 spevov
- naznačenie o čom budú jednotlivé spevy pojednávať = kompozícia (naznačenie deja)
- vzývanie múz, ktoré majú autorovi pomôcť zachytiť príbeh
- zobrazovanie boja
- zásah bohov do deja = deus ex machina
- záver, potrestanie a víťazstvo = peronácia

Cirillo-Metodiáda (1835)
- epos
- rozpráva o príchode vierozvestov

Sláv (1839)
- epos zo slovanskej mytológie

Selanky
- 21 idylických básni, výjavov z pastierskeho života
- opis krásy slovenskej prírody a slovenských ľudí - idealizácia slovenského ľudu

- žalospevy, ódy

JÁN CHALUPKA

- patrí medzi prvých významných slov. dramatikov, písal hlavne veselohry
- študoval v Yenne, neskôr pôsobil ako učiteľ
- poznal veľmi dobre malomestský život, ktorý sa stal námetom jeho veselohier
- do literatúry uviedol pojem ,, Kocúrkovo” => dodnes označuje pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi názormi
Tvorba
dráma
Kocourkovo anebo Jen abychom v hanbě nezůstali (1830)
- satira na život malého mesta, kt. predstavitelia myslia viac, ako v skutočnosti znamenajú => zobrazuje ich ako namyslených, no zároveň duševne i hospodársky zaostalých
- kritizuje a ironizuje ich obmedzenosť, nevzdelanosť, hlúposť, duševnú prázdnotu, ich snahu prispôsobiť sa novým módnym prúdom
Komika:
A, Charakterová
- postavy charakterizuje menom, ký. je v súlade s ich spoločenským postavením => chudobný zeman – Pán z chudobíc
- falošné vlastenectvo, považuje sa za Maďara, hoci maďarčinu neovláda - čižmársky majster – Tesnošil a jeho rodina
- nadutosť a obmedzenosť, opičenie sa po panských spôsoboch
B, jazyková
- „uhorská reč“
- je to zmiešanina maďarčiny, nemčiny, latinčiny so slovenčinou ó učiteľ Sloboda je vzdelaný, učená reč, hovorí prevažne po slovensky
- téma: voľba nového učiteľa, na ktorého si robia nárok všetky matky s dcérami

Všecko naopak, aneb Těsnošilova Anička se žení a Honzík se vdáva
Třasoritka
Třinástá hodina
Starouš plesnivec

- román Bendeguz