„external balance“

V otvorenej ekonomike sa okrem exportu a importu berie ohľad aj na presun kapitálu, zahrnutý v kapitálovom účte platobnej bilancie. Vzťah výstupu v ekonomike a úrokovej miery je vyjadrený hranicou „external balance“ (figure V-3). Naľavo od hranice sa nachádzajú také kombinácie výstupu a úrokovej miery, ktoré znázorňujú surplus a napravo deficit platobnej bilancie. Na hranici je v podstate znázornená rovnováha platobnej bilancie, ktorá môže byť daná aj zápisom:

BP=x(P-,e+,Y*+)-m(P+,e-,Y+)+F(r+).


Zvýšenie úrokovej miery r spôsobí prílev kapitálu. Bežný účet platobnej bilancie preto musí klesnúť, aby sa dosiahla external balance a to tak, že vzrastie domáci výstup. Medzi úrokovou mierou r a výstupom Y existuje pozitívna závislosť.


Hranica external balance sa môže posunúť doprava z nasledujúcich príčin
1. Zvýšený export (x)
2. Nárast Y*
3. Devalvácia, resp. zvýšenie výmenného kurzu

Ak by sme krivku EE predstavujúcu rovnováhu platobnej bilancie premietli do modelu
IS-LM ako vo (figure V-4), získame kombinácie výstupu a úrokovej miery, ktoré udávajú domácu a zahraničnú rovnováhu pod úrovňou plnej zamestnanosti. Dosiahneme tak external balance ale internal balance chýba.


Vnútorná a vonkajšia nerovnováha – konzistentná situácia

Obr. V-5 zobrazuje konzistentnú situáciu, kde však neexistuje ani vnútorná, ani vonkajšia rovnováha. Domáce equilibrium (bod A) sa nachádza v oblasti externého surplusu (naľavo od EE krivky) a domácej nezamestnanosti (naľavo od YF.E. krivky zobrazujúcej income krajiny pri plnej zamestnanosti). Vnútorná aj vonkajšia rovnováha sa dosiahne pomocou vhodnej kombinácie fiškálnej a monetárnej politiky, t.j. posúvaním IS a LM kriviek do bodu H.


Vnútorná a vonkajšia nerovnováha – nekonzistentná situácia

Naopak obr. V-6 zobrazuje nekonzistentnú situáciu s externým deficitom (napravo od EE krivky) a internou nezamestnanosťou (keby sa bod A nachádzal vpravo od YF.E. krivky, situácia by sa zmenila na infláciu a deficit, čo je už konsistentná situácia).
Bod A zobrazuje domáce equilibrium. Vonkajšia rovnováha sa môže dosiahnuť reštriktívnou monetárnou politikou (posunutím LM krivky do bodu B), alebo reštriktívnou fiškálnou politikou (posunutím IS krivky do bodu C). Avšak monetárna politika znamená v tomto prípade nižšiu stratu reálneho príjmu a zvýšenú úrokovú mieru, ktorá zlepšuje platobnú bilanciu. Fiškálna politika by znížila reálny príjem o väčšiu časť a úroková miera by sa taktiež znížila, čo je nevýhodné pre platobnú bilanciu.
Ak je cieľom plná zamestnanosť, dosiahne sa pomocou expanzívnej monetárnej politiky (posunutím LM krivky do bodu D), alebo expanzívnej fiškálnej politiky (posunutím IS krivky do bodu G). Monetárna politika však spôsobí väčší externý deficit, pretože sa nám zníži úroková miera. Fiškálna politika je preto vhodnejšia.
Vonkajšia aj vnútorná rovnováha sa dosiahne pomocou vhodnej kombinácie expanzívnej fiškálnej a reštriktívnej monetárnej politiky (bod H).

Doteraz sme predpokladali fixný výmenný kurz. Ak by nastala devalvácia, tak:
- EE krivka by sa posunula dole/doprava, t.j. krajina by sa stala viac konkurencieschopná a oblasť deficitu by sa zmenšila,
- pri lepšej konkurencieschopnosti krajina začne viac vyvážať a zvýši sa príjem (output), t.j. IS krivka sa posunie hore/doprava,
- pri zvýšenom outpute klesá nezamestnanosť, mzdy rastú, zvyšujú sa náklady, a tým rastú aj ceny. Reálna ponuka peňazí klesá a LM krivka sa posúva hore/doľava.
Výsledkom devalvácie by bol väčší output (príjem) vyššia zamestnanosť.


.DOC http://download.hladas.sk /eko/vo17-01.doc