Obrúčkavce (Annelida)tvoria kmeň živočíchov,ktoré maju telo rozčlenené na množstvo prstencov čiže článkov.Zahrňajú tri triedy.V Europe sa vyskytujú zástupcovia radu máloštetinavcoc (Oligochaeta),radu pijavíc (Hirudinea) a triedy mnohoštetinavcov (Polychaeta).Máloštetinavce majú na každom článku iba niekolko štetiniek,pijavice sú prevažne vodné a majú prísavku,ale štetiny im chýbajú.Mnohoštetinavce sú prevažne morské živočíchy rozmanitých tvarov.
Anglické meno Vidlohora Amerického je pronghorn , čo znamená rozštiepený roh. Skutočne , tento živočích , ktorý je akýmsi prechodom medzi ovcou a jeleňom, je typický dvoma pravými vidlicovito rozkonárenými rohmi , na koncoch zahnutými dozadu.
Vidlohor žije v stádach, ktoré sa koncom leta v čase párenia rozpŕchnu a znovu sa zídu začiatkom zimy Tiero stáda s viac ako sto jedincami neprestajne putujú za potravou. Živia sa trávou , kríkmi ,ale aj kaktusmi ,ak nie je nič iné. V polopúšťových oblasti
KORÁB PÚŠTE Na svete sú dva druhy ťavy a obidva sa stali domácimi zvieratami už veľmi dávno. Divú formu jednohrbého dromedára (Camelus dromedarius)už nepoznáme. Pravdepodobne už zdomácnela veľmi dávno, alebo už vymrela. Dnes síce žijú nejakí diví dromedári, hlavne v Austrálii, ale to sú len zdivočené domáce zvieratá. Diví predkovia sredoázijskej ťavy dvojhrbej (Camelus bactrianus ferus) žili pravdepodobne v malom počte až do našeho storočia a niektoré sa možno dodnes vyskytujú v púšti Gobi (mo
Mitóza ( nepriame delenie) je najdôležitejším typom delenia u eukaryotických buniek. V porovnaní s ostatnými fázami bunkového cyklu je relatívne krátka a trvá zhruba 8 % doby celého bunkového cyklu. Pri mitóze vznikajú takzvané mitotické chromozómy, ktoré zaisťujú distribúciu a delenie DNA do vznikajúcich nových buniek. Vznikajúce bunky majú za normálnych okolností rovnaký počet chromozómov ako materská bunka. Z molekulárne biologického hľadiska dochádza pri mitóze k oddeleniu novo v
Pes je najstarším zdomácneným zvieraťom. O tom svedčí mnoho vykopávok viac alebo menej zachovaných kostier psov z doby okolo 10 000 až 15 000 rokov pred naším letopočtom, teda z doby kamennej, keď človek žil v prvotno– pospolnej spoločnosti. Z toho usudzujeme, že prapredok dnešného psa sa pridal k vtedy žijúcemu prečloveku najmä preto, aby si ľahšie zaobstarával obživu zo zvyškov ulovenej zveri. Postupne sa s človekom zblížil a človek začal využívať jeho vlastnosti pre svoj
Pochádza pravdepodobne z Indie a západných Himalájí, kde splanieva až do výšky 5000 m n. m. Prirodzený areál rozšírenia zasahoval kedysi až do Grécka. Dnes sa vyskytuje splanená vo väčšine európskych štátov i v Južnej a Severnej Amerike. Darí sa jej všade, kde má dostatok slnka a tepla. Ľahko sa vysemeňuje a rýchlo sa rozmnožuje, takže sa stala burinou, hlavne v teplejších vinohradníckych oblastiach. Ako z
Kľúčové slová: alkohol, zdravie, výživa, ľudské telo, cholesterol HDL-LDL, droga
Alkoholizmus je u nás hlavnou príčinou cirhózy pečene, ktorá zvyšuje riziko vzniku rakoviny pečene. Chronický alkoholizmus je spojený s fajčením cigariet, zvyšuje riziko nádorov ústnej dutiny, faryngu a ezofágu, možno i karcinogénu pŕs.(Klinická výživa,Keller, 1992). Alkohol vo svete Najväčší svetový problém spojený s užívaním drog predstavuje alkohol. Ide o zásadný problém v Rusku, Európe aj
Živými sústavami nazývame organizmy. Základ tvoria prvky a zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú aj v neživej prírode. Odlišujú sa organizáciou – zložitosťou. 1) Chemické zloženie : organizmy obsahujú rovnaké organické látky – tuky, cukry, bielkoviny B, nukleové kyseliny NK. B a NK sa nachádzajú aj v najjednoduchších organizmoch –vírusy. Nukleové kyseliny – nositelia genetickej informácie Bielkoviny - ako enzýmy katalizujú vznik samých seba a aj vznik nukleových kyselín. B a NK zabezpečujú me
Tvar buniek : geneticky určený, najčastejší tvar – guľovitý, hviezdicovitý, tyčinkovitý. Veľkosť buniek : je variabilná – makroskopické rozmery – vajíčka vtákov, cicavcov a plazov - mikroskopické rozmery – rastlinné bunky, baktérie, biele a červené krvinky Podľa zložitosti vnútorného usporiadania : - eukariotické - prokariotické bunky
Stavba buniek : 3 základné časti : 1) Bunkové povrchy 2) Cytoplazma + bunkové organely 3) Jadro
Hlavonožce (trieda Cephalopoda)sú velmi pohyblivé dravé mäkkýše,ktoré majú nohu rozdelenú na niekolko chápadiel rozmiestnených pri ústach a pokrytých prísavkami.V súčasnosti žije približne 600 druhov hlavonožcov,pričom všetky sú morské.Nemajú vonkajšiu schránku,plášť im však vystužuje rohovinová a vápenatá doštička,ktorá sa nesprávne nazýva sépiová kosť.Túto vnútornú oporu možno často nájsť vyplavenú na pláži.Jestvuje však aj jedna vínimka -lodienka(Nautilus),ktorá si zachovala zvláštnu
Dinosaury boli rozdelené na dve skupiny. Mäsožravce a bylinožravce. Pri vzájomnom boji vyhral vždy ten silnejší. Korisť lovili len mäsožravce. Bylinožravce objedávali stromy a prízemné rastlinstvo. Neboli to cicavce. Niektoré dinosaury aj lietali a plachtili. Malé dinosauríky sa liahli z vajec podobných pštrosím. Dinosaury žili na celej zemi. Kosti sa našli v: Kanade, Colorado, Montana, Nové Mexiko, Wyming. Medzi dinosaury patrí aj Mamut. Niektoré dinosaury prežijú zimu a niektoré nie. Skoro všetky dinosaury
Horúce pramene-Kolmo nahor,do výšky desiatok metrov vystrekuje horúca voda a para z ústia gejzíru Old Faithful v Yellowstonskom národnom parku v Amerike.Žeravé ohnisko hlboko pod povrchom zohrieva vodu,ktorá potom stúpa krivolakými puklinami k povrchu.Vďaka klesajúcemu tlaku a rozpínajúcej sa pare sa voda derie nahor čoraz rýchlejšie.Blízko pvrchu sa väčšina vody mení na paru a vystrekuje.Gejzíry,fumaroly,horúce pramene a vriace bahnisté rybníčky vytvárajú fantastickú scenériu.Najvíznamnejšími členmi tejto r
Horniny podliehajúce vplyvu atmosféry, fyzických a chemických zničujúcich pocesov sa označujú ako horninové zvetrávanie. Druh zvetrávania závisí od klímy (teploty, zmien teploty a vlhkosti vzduchu) a na skaly vplývajúci kyslík, plyny, kyseliny a voda. I. Fyzické (mechanické zvetrávanie): 1. cez ľadovcové rozrušenie (až po 220MPa), 2. cez teplotné rozrušenie (tlakové oddelenie až po 50MPa), 3. cez soľné rozrušenie (kryštalizácia solí alebo tvorenie hydrátov), 4. cez rastlinné
Stonka rasliny nesie listy a kvety a zabezpečuje spojenie medzi nimi a koreňmi. Vnútorná stavba stonky je prispôsobemá na rozvádzanie roztokov živín. Túto funkciu vykonávajú cievne zväzky, ktorých oporné pletivá stonku aj spevňujú. Roztoky látok v rastline prúdia vo vodivých pletivách tvorených drevom a likom. Drevnou časťou prúdi voda s minerálnymi látkami z koreňov do listov. Lykom transporuje organické látky z listov do všetkých častí rastliny. Súvislý stlpec vody vo vnútri rastliny sa nazýva transpira
KOMPLEXNÁ OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ O PACIENTA V TERMINÁLNOM STAVE.
Jednou z najsmutnejších povinností, ktorá čaká sestru pri ošetrovaní chorých, je starostlivosť o umierajúcich a mŕtvych. Patrí to nepochybne medzi jej najzávažnejšie úlohy. Veď zomieranie a smrť sa hlboko dotýkajú každého človeka, zdravotníckych pracovníkov nevynímajúc. Táto okolnosť je u sestry znásobená tým, že je prítomná pri zomieraní a smrti chorých. Nie každá sestra je schopná prekonať túto psychickú záť
NÁDORY. KOM. OŠETROV. STAROSTLIVOSŤ O PACIENTA V TERMINÁLNOM STAVE.
Nádor, tumor, neoplazma je rast nových buniek, ktoré sa rozmnožujú nekontrolovane, autonómne a nemajú osožnú funkciu. Nádory rozdeľujeme na dve veľké skupiny: - nezhubné čiže benígne a zhubné čiže malígne. Nádory, ktoré vznikajú z epitelového tkaniva nazývame karcinómy. Tie, čo vznikajú z väziva nazývame sarkómy. V súvislosti so vznikom malígneho bujnenia, ale aj s jeho prevenciou, majú veľký význam predrakovinové
Ťažisko správnej ošetrovateľskej starostlivosti spočíva: -v zabezpečení správnej ošetrovateľskej starostlivosti -predchádzanie komplikácii z dlhodobého pobytu -udržiavanie a zvyšovanie sebestačnosti chorého Základná ošetrovateľská starostlivosť: Posteľ chorého- musí mať pevnú, tvrdú podložku, potrebné sú ponorené zariadenia postele. Poloha chorého- chorého pravidelne polohujeme, čím sa snažíme predchádza
Definícia Diabetes je porucha metabolizmu sacharidov, ktorá je spôsobená nedostatočnou tvorbou inzulínu alebo zníženou vnímavosťou na inzulín. Inzulín je polypeptid, ktorý je vytváraný v beta bunkách Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy (pankreasu), a je dôležitý pre normálne využitie glukózy vo väčšine buniek organizmu. U osôb s diabetom je schopnosť buniek organizmu využívať glukózu znížená (potlačená), čo vedie k zvýšeniu koncentrácie krvného cukru (