Všetky živé organizmy sa skladajú zo základných, samostatných jednotiek - buniek. Bunka je základná štruktúrna i funkčná jednotka všetkého živého. Rastlinné i živočíšne bunky majú v zásade rovnakú stavbu a rovnaké funkcie. Líšia sa len prítomnosťou niektorých organel. Zelené rastliny majú plastidy -organelyobsahujúce zelené alebo iné farbivo dôležité pre fotosyntézu. Plastidyobsahujúce chlorofyl sa nazývajú chloroplasty. Membrána rastlinných buniek je doplnená bunkovou stenou z celulózy, ktorá nah
O alergii sa začalo diskutovať od začiatku minulého storočia, keď viedenský lekár Pirquet použil tento termín v roku 1906 (vychádzal z gréckych slov allo – pozmenený a ergos – akcia, reakcia) na označenie zmenenej reaktivity organizmu voči cudzorodým látkam. Okrem klinického chápania alergie objavuje sa tu i experimentálna etapa pre objasnenie alergických prejavov. V roku 1902 Richet a Portier opísali fenomén anafylaxie. Títo autori študovali toxické pôsobenie mŕtvych morských živočíchov aktínií v experimen
Z L A T Ý D Á Ž Ď ZLATOVKA PREVISNUTÁ Východoázijské zlatovky sú dnes skoro všade v Európe neodmyslitelný poslovia jari.Prvá vedecky opísaná zlatovka bola zlatovka previsnutá. Opísal ju v diele Flora japonica Thunberg pod názvom Syringa suspensa. Do rodu Syringa i do japonskej flóry sa však dostala omylom.Pochádza z Číny,ale v Japonsku sa dlho pestovala.V Európe sa po prvý raz objavila až okolo roku 1833 (v Holandsku) a po ďalších sedemnástich rokoch sa pestovala už aj v Anglicku.Vtom období Anglič
Chrupka sa ako všetky spojivá skladá z buniek (chondrocitov), medzibunkovej beztvarej hmoty a vláken (kolagénových a elastických). Chrupky sú bezcievne a nemajú inerváciu. Ich povrch pokrýva väzivový obal - perichondrium.
1. Hyalínovú (sklovitú) chrupku tvoria okrem buniek a základnej beztvarej hmoty veľmi tenké kolagénové vlákna, "maskované" (zakryté) základnou hmotou. Bunky hyalínovej chrupky tvoria guľovité ostrovčeky alebo sa zoraďujú do štíhlych stĺpcov. Sklovitá chrupka je
Základnou vlastnosťou svalového tkaniva je schopnosť zmrštenia, skrátenia -kontrakcia. Skrátenie je vyvolané nervovými podnetmi a umožnené je prítomnosťou jemných vláken -myofibríl, uložených v cytoplazme svalových vláken. Podľa stavby a funkčných vlastností rozlišujeme: hladké (orgánové) svalové tkanivo, srdcové priečne pruhované tkanivo a kostrové priečne pruhované tkanivo.
1. Hladké svalové tkanivo sa skladá z podlhovastých vretenovitých buniek, navzájom pospájaných jemným väzivom. B
Terapia sa opiera o prevenciu a profylaxiu, desenzibilizáciu, podávanie liekov potlačujúcich účinok histamínu a substancií H a klimatickú liečbu. V prevencii treba predchádzať alergizácii organizmu najmä u ľudí s alergickou dispozíciou, ktorí nemajú klinické prejavy alergickej choroby, ale sú v alergizujúcom prostredí. Profylaktickými opatreniami treba chrániť alergikov pred vplyvom špecifického alergénu. najmä úpravou prostredia. Je potrebné zvyšovať imunobiologický stav organizmu jedincov, najmä s alergicko
- základní organizační tj. strukturní a funkční jednotka tkání, orgánů a organismů - nejmenší žívý tvor je vírus, schopný samostatné existence a rozmnožování - jsou to systémy zcela otevřené, které vymě'nují s okolím látky, energii a informace chem. složení buňky: voda - 60 - 90%, sušina - asi 40% (obsahuje anorgan. i organ. látky), biogenní prvka (C, O, N, H, P, S), biomolekulár. látky (bílkoviny, lipidy, polysacharidy, nukleové kys. - DNA, RNA)
Pri metabolických dejoch sa v organizme utvára množstvo škodlivých a nepotrebných metabolitov, ktoré musia organizmy z tela vylučovať (odstraňovať). Ich vylučovanie (odstraňovanie) je nevyhnutnou podmienkou na zachovanie existencie organizmov. Keď sa škodlivé metabolity v tele hromadia, alebo sa z tela celkom neodstraňujú, môže nastať samootrava organizmu až smrť. Vylučovanie – extrúzia (výdaj látok organizmom) má širší význam. Zahŕňa exkréciu (vylučovanie – od
Tkanivá, orgány a orgánové systémy zabezpečujú všetky vzťahy vnútri organizmu i vzťahy organizmu s vonkajším prostredím. Súčasne však všetky bunky a tkanivá môžu existovať iba v určitom stálom vnútornom prostredí. No vonkajšie prostredie je premenlivé, preto sa každý organizmus musí ustavične prispôsobovať jeho zmenám, aby si udržal stálosť vnútorného prostredia.
Stálosť vnútorného prostredia nazývame homeostáza. Udržiava sa zložitými regulačnými mechanizmami. Najdôležitejším
Kvitnúce rastliny sú vývojovo najdokonalejšie rastlinné formy na Zemi. Poznáme asi 250 000 rozličných druhov. Prvé skutočne kvitnúce rastliny sa objavili asi pred 135 miliómni rokov. Kvitnúce rastliny sa rozšírili na všetkých možných miestach okrem ľadu a snehu, horúcich prameňov a oceánov. Vyznačujú sa úžasnou rozmanitosťou veľkostí a tvarov od sotva 1 mm pri najmenších po takmer 100 m pri najvyšších rastlinách (EUKALYPTUS) a príslušníci čeľade baobabovytých dosahujú obvod vyše 55m. Množstvo špeci
Ľudskému oku sa na prvý pohľad zdá opustená, mŕtva. Väčšina púští je však domovom prekvapivo veľkého množstva najrôznejších foriem života – od hmyzu až po ťavy. Púšťové zvieratá si časom osvojili rad spôsobov, ako prežiť pálivú horúčavu. Niektoré sa dômyselne ochladzujú, iné odvádzajú teplo z tela prostredníctvom zväčšených ušníc, niektoré sa horúčavám úplne vyhýbajú a vychádzajú z úkrytov len v noci.
Čo sú geneticky modifikované organizmy? Geneticky modifikované organizmy sú organizmy (okrem človeka), ktorých dedičný materiál bol zmenený genetickou modifikáciou. Genetická modifikácia je cielená zmena dedičného materiálu, ktorý sa nedá dosiahnuť žiadnou prirodzenou rekombináciou a to vnesením cudzorodého materiálu do organizmu alebo vyňatím časti organizmu. K ým v medicíne je genetika všeobecne akceptovaná, v poľnohospodárstve na ňu väčšina ľudí hladí s neskrývanou nedôverou. Podľa v
Imunita je jedným zo základných homeostatických mechanizmov, ktoré zaisťujú stabilitu vnútorného prostredia mnohobunkových živočíchov.Je to vlastne schopnosť brániť sa a odolávať telu cudzorodým organickým látkam/ z lat.immunire-opevniť/.Celý zložitý pochod obrannej odpovede označujeme ako imunitná reakcia/IR/.IR zodpovedá za rozlíšenie cudzích mikromolekulárnych aj makromolekulárnych zložiek od vlastných. Cudzorodé látky vyvolávajúce IR nazývame antigény alebo imunogény.Často však nie celý antigén
Človek sa orientuje v priestore najmä zrakom – jeho ústrojom je oko. Jej vonkajšia vrstva, bielko, je väzivová, vpredu prechádza do priehľadnej rohovky. Stredná vrstva sa skladá z cievovky, vpredu z vráskavcového telesa, na ktorom visí priehľadná pružná šošovka a z dúhovky. V dúhovke je otvor – zrenica. Zrenica sa sťahom svalov v dúhovke zväčšuje alebo zmenšuje podľa množstva svetla dopadajúceho do oka. Vnútorná vrstva je sietnica. Obsahuje bunky citlivé na svetlo – tyčinky a čapíky. Pomocou tyčiniek z
Oplodnenie Spermia sa spojí s vajíčkom vytvorí sa jedna bunka. Tá obsahuje zložité genetické informácie pre každý detail ľudského vývoja - pohlavie dieťaťa, farba vlasov a očí, výška, farba pleti, atd. Prvý mesiac Prvá bunka sa behom niekoľkých hodín rozdelí a potom delenie bunky pokračuje pravidelným spôsobom každých niekoľko hodín, keď malá skupina buniek cestuje vaječníkom do maternice. Sliznica maternice je připravená na uhniezdenie embrya. Keď toto malé embryo sedem až desať dní po
Vírusy sa môžu rozmnožovať v bunkách baktériách, živočíšnych a rastlinných. Podľa hostiteľov rozdeľujeme ich do troch skupín: · Baktériové vírusy alebo bakteriofágy. Sú to vírusy, ktoré sa môžu rozmnožovať len v bakteriálnych bunkách. ·Živočíšne vírusy, t.j. rozmnožujú sa len v živočíšnych bunkách. ·Rastlinné vírusy, t.j. rozmnožujú sa len v rastlinných bunkách.
Baktériové vírusy:
Toto je obvyklý tvar bakteriofága. Tento bakteriofág
Bronchiální astma je onemocnìní staré jak lidstvo samo. Již v egyptském papyru z r. 1560 pø. Kr. je popsána choroba podobná prùduškové záduše. O podobné nemoci se zmiòují i Homér ve své Íliadì a žáci Hippokratovi. Øada omylù pochází ze spisù Galénových (130 - 200 po Kr.), nìkteré se udržely až do støedovìku. Galénos vysvìtloval vznik pøíznakù astmatu tím, že v mozku vytvoøené hleno
Bunka je základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou všetkých živých sústav. Veda, ktorá skúma všetky javy na úrovni bunky, sa nazýva cytológia. CHEMICKÉ ZLOŽENIE BUNKY
Bunka obsahuje 60 - 90 % vody. Ak vodu odparíme, získame sušinu. Jej hmotnosť tvorí 10 - 40 % celkovej hmotnosti bunky. V sušine sa nachádzajú látky anorganické, asi 1 - 10 % a látky organické, ktoré tvoria väčšinu sušiny. Z organických látok sú najčastejšie zastúpené bielkoviny, potom sacharidy, tuky a