(Je to grécke slovo strabidzein = škúliť ) Je to stav, kedy pri fixácii určitého predmetu na blízko alebo do diaľky sa osi videnia nepretínajú v tom istom bode. Je tu vždy prítomná väčšia alebo menšia porucha binokulárneho videnia. Škúlenie je hlavne funkčná porucha, navonok sprevádzaná nerovnomerným postavením očí. DINAMICKÝ ( KONTOMITUJÚCI ) STRABIZMUS - postihuje 4 - 6 % všetkých narodených detí. - začína od narodenia do 5 rokov.
Kobry, které řadíme do čeledi (Elapidae) – korálovcovití, jsou jedovatí hadi, kteří jsou charakterističtí tzv. kápí. Při podráždění totiž rozšiřují krční žebra a vztyčují přitom přední část těla. Žijí v Africe, na Středním východě a v jižní Asii. Mohou dosáhnout délky až 5,5 m. Tělo je kryto lesklými šupinami různých barev. Jedové zuby (až 7 mm) mají kanálek, který se na špičce otevírá drobným otvorem. Samičky kladou 8-25 vajec do jámy v zemi. Vylíhnutá mláďata jsou pak dlouhá
Pri súčasnej aktuálnej situácii, pri premenách spoločnosti, vedeckotechnického pokroku a zvýšenou životnou úrovňou, nadobúda výživa, ako citlivý a frekventovaný ukazovateľ rozvoja spoločnosti, osobitný režim. Výživa ako jeden z najhlavnejších vplyvov vonkajšieho prostredia na organizmus, je základom zdravého rastu a vývoja každého člena spoločnosti už od útleho veku. Pravidelný príjem živín a ostatných nevyhnutných zložiek potravy zabezpečuje energetické krytie funkcií organizmu a zaistenie po
Mravencovití /Formicoidea/ tvorí významnou nadčeled blanokrídlého hmyzu v podrádu žahadlovitých /Aculeata/. Svým specifickým zpusobem sociálního života jsou nejpozoruhodnejší skupinou hmyzu v lese. S výjimkou nejpustších míst Zeme není na souších místa, které by neobývali mravenci. A nejen to, od pouští k vysokohorským polohám hrají mravenci ve vetšine zemských ekosystému dominantní roli. V absolutních císlech jsou mravenci vubec nejhojnejším hmyzem na Zemi. Za toto prvenství vdecí predevším sociální
Sluch je jedným z našich piatich zmyslov. Naše uši sú dôležité a citlivé. Zachytávajú zvuky a vysielajú do mozgu správy. Zvuk sa šíri vo vlnách. Vonkajšie uši sa nazývajú ušnice. Majú lastúrovitý tvar a sú umiestnené po bokoch hlavy. Zachytávajú zvukové vlny a odrážajú ich dovnútra. Tieto vlny narazia na bubienok a rozochvejú ho. V strednom a vnútornom uchu sa vibrácie menia na elektrické signály, ktoré váš mozog triedi a zaznamenáva. Hlasnosť zvuku sa meria v decibeloch. Šepot má
Cez deň sa pokojne vyhrieva na slnku, ale v noci sa z nej stáva nemilosrdný zabijak. Je ním jediný jedovatý had na Slovensku – vretenica obyčajná.
Vretenica obyčajná, alebo tiež zmija, je jediným zástupcom jedovatých hadov na našom území. Je všeobecne známa, zbytočný strach z nej vedie k tomu, že ju ľudia vidia vo všetkých hadoch, ba aj v slepúchoch (tie aj keď sa to nezdá patria k jaštericiam). V skutočnosti sa dá od ostatných hadov veľmi ľahko rozlíšiť. Jej charakteristickým znakom je kľu
Z televíznej obrazovky určite poznáte pojem rosnička. Ide o pomenovanie hlásateliek predpovede počasia, ktoré vzniklo z mena nášho najpôvabnejšieho obojživelníka – rosničky zelenej. Čo majú spoločné moderátorky s týmto živočíchom? Vcelku nič. Posvieťme si dnes preto na túto stromovú žabku.
Asi vás zaujalo, prečo som ju označil ako stromovú. Nuž je to preto, lebo zástupcovia rodu rosničkovitých žijú výhradne na stromoch. Niektoré z nich neopustia strom ani v čase rozmnožovania a vajíčka
Možno pri prvom pohľade na titulok dnešného rozprávania nemusí byť hneď jasné o čom bude reč, nie je to však až také ťažké. Iste každý z nás už bol na nejakom mieste, kde mohol pozorovať majestátne vrchy posiate množstvom skál.
Sú tu však aj skaly, ktoré nenájdeme roztrúsené vysoko v horách, okolo ktorých nie sú takmer žiadne iné a ony samé vyzerajú tak ako znie aj náš dnešný názov, ako kôl v plote. Povedzme si niečo o tých najznámejších. Každá z nich vznikla iným spôsobom a tvo
Určite každý pozná salamandru – jašterici podobného lesklo čierneho tvora s rôzne veľkými žltými škvrnami. Toto výrazné sfarbenie uvedomelých nepriateľov upozorňuje na to, že jeho nositeľ si nedá kožu len tak. Salamandra totiž na povrch tela vylučuje mierne jedovatý sekrét, ktorý jej zabezpečuje akú-takú ochranu, keď už útek pre svoju nemotornosť veľmi nezvláda. Jed nie je prudký, nanajvýš podráždi sliznice, ale menšie živočíchy môže usmrtiť. Vývody jedových žliaz sú uložené v dvoch radoch
Na severnej strane Nízkych Tatier v masíve Krakovej hole (1753 m n. m.) a v blízkosti Ďumbiera sa nachádzajú najhlbšie slovenské jaskyne: V Záskočí, Starý hrad a Javorová priepasť. Hĺbkou 424 metrov drží prvenstvo viac ako 5 km dlhá jaskyňa Starý hrad, ktorá je najhlbšou slovenskou jaskyňou. Tvorí ju sústava úzkych chodieb, prerušovaná priepasťami hlbokými 7 – 44 metrov, ktorá vyúsťuje do mohutných kaňonov. Jaskyňa je vytvorená podzemnou vodou v tmavých vápencoch. Vytvárala ju nielen voda presaku
Pomaly sa nám zvianočnieva a prichádza ten čas, kedy sú ryby na suchu. Tieto nemé tvory sú už od nepamäti tradičnou súčasťou štedrovečerného stola. My sa však nebudeme venovať klasickému kaprovi, ale posvietime si na najväčšiu rybu našich vôd – sumca západného.
Toto leto preletela médiami správa, že rybári na Domaši chytili 235 cm dlhého a 97 kg vážiaceho sumca. Aj keď najväčší kus ulovený v našich vodách v r. 1965 meral 265 cm a vážil 128 kg, je tohtoročný úlovok rekordný. Napriek
O Slovensku sa hovorí, že je strechou Európy. Strecha zakrýva dom pred nepriazňou počasia. A tak, keď prší, steká po nej voda na zem. Naša vlasť je strecha tvorená vysokými horami, na ktorých často padá dážď. Vznikajú pramene, tie odvádzajú vodu potokmi do riek, a tie od nás tečú do ďalekých morí.
Na niektorých miestach sa však stalo čosi neočakávané. Voda sa zastavila a prestala odtekať. Takto u nás vznikli prírodné jazerá. Asi každý z vás vie, že najviac jazier máme vo Vysokých Tatr
Nie je to síce ten známy trojhlavý netvor, ktorý si pochutná na krásnej princeznej vo svojej čiernočiernej ríši. V hmyzej mysli je však vážka vnímaná ako nemilosrdný predátor.
V živočíšnej ríši medzi vážky radíme šidielka a šidlá. Rozdiel je jasný. Šidielka sú štíhlejšie, lietajú trepotavo a krídla pri odpočinku držia zložené nad chrbtom, kým šidlá ich majú roztiahnuté a sú vynikajúcimi letcami. Vážky patria k najstaršiemu hmyzu na Zemi – nad močiarmi lietali už v prvohorách.
Za siedmimi horami a za siedmimi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial… Takto sa začína väčšina slovenských rozprávok. Na juhu Slovenska v Národnej prírodnej rezervácii Šomoška v okrese Lučenec však podobný úkaz nájdeme aj v skutočnosti.
Nejedná sa síce o piesok, ale o čadič alebo bazalt, ktorý akoby sa vylieval spod zeme. Územie Slovenska je, aj keď sa to nezdá, posiate sopkami, ktoré boli aktívne ešte v dávnej minulosti. No a so sopkami sú spojené výbuchy, a s nimi aj prúdy žeravej teku
Pšenica je pôvodom polyfiletická. Ludia ju pestujú už viac ako 5000 rokov je z hradiska produkovaného množstva i kvality rastlinných bielkovín na prvom mieste. Pestuje sa veľkoplošne na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. V mnohých krajinách tvoria potraviny získané z pšenice základ výživy a dokonca aj v Číne, kde je výživa postavená na báze ryže, nachádzajú pšeničné produkty rozsiahle využitie. (Z hľadiska produkovaného množstva sú hlavnými producentami pšenice: Čína, EU a USA. Hlavnými exp
Opis: - vzpriamená trvácna 30 - 60 cm vysoká rastlina - stonka hladká, hore velmi málo rozkonárená, kvety dva alebo viac - listy tmavozelené, ciarkovitokopijovité, dolné tupé - kvety sú nádherné ružové alebo lilavé, široké až 6 cm - zákrovne šupiny 1/4 - 1/3 dlžky kalicha - korunné lupienky cez polovicu rozstrapkané, príjemne silno vonavé
Stanovište: Ako výnimka medzi ostatnými druhmi rodu viac na vlhkých a
Nová právna úprava odpadového hospodárstva SR dôsledne aproximuje predpisy EU. Smernicou Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov je členským štátom uložené vypracovanie národných stratégií k obmedzovaniu množstva biologicky rozložiteľného odpadu, ukladaného na skládky. Opatrenia v Slovenskej republike by mali zabezpečiť zníženie množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach v roku 2010 na 75% množstva ukladaného v roku 1995, v roku 2013 by toto zníženie malo dosiahnuť 50% a v roku 2020 - 35
Fenikel sladký pochádza z oblasti od Stredozemného mora a zo západnej časti Ázie. Poznali ho už v staroveku ako koreninovú zeleninu s liečivými účinkami. Používali ho pri liečení obličiek, pečene, pri prechladnutiach, žalúdočných i črevných kŕčoch a kolikách. V Európe sa najviac pestuje na Balkáne, kde sa považuje za národné jedlo. Na čiernomorskom pobreží Kaukazu a na Kryme rastie voľne v prírode. U nás je táto zelenina pomerne neznáma.
Stonôžky a mnohonôžky sa kedysi zaraďovali do jednej triedy, ale dnes vieme, aj keď sú si v mnohom podobné , nie sú blízske príbuzné. Ich spoločným znakom je, že dýchajú vzdušnicami- jemnými trubičkami ústiacimi na jednom konci na povrchu tela a na druhom pri vnútorných orgánoch. Zásobujú ich kyslíkom a zároveň odvodzujú prebytočný oxid uhličitý. Mnohonôžky aj stonôžky majú telo článkované, ale dajú sa rozoznať veľmi ľahko.Stonôžka má na každom článku 1 pár končatín pričom mnohonô