Pocet referatov: 1485

Kliešte

Do triedy pavúkovcov patria škorpióny, pavúky a roztoče. Kliešte sa od ostatných roztočov líšia veľkosťou a kožovitým povrchom tela. Všetky z nich sú v niektorom štádiu vývoja cudzopasníkmi. Počtom chorôb, ktoré prenášajú na človeka sa radia hneď za komáre. Kliešte sa dožívajú 1 až 5 rokov.

Kliešte sa delia na dve skupiny: s mäkkým a tvrdým telom. Kliešte s mäkkým telom nemajú na chrbtovej strane štít. Sú to kožné parazity vtákov alebo malých cicavcov. Vyskytujú sa v hniezdach aleb

Mäkkýše: Slimák

Hoci to znie velmi nepravdepodobne, slimák má zuby. Sú umiestnené na drsnom jazýčku (odborne sa nazýva radula) a je ich veľmi veľa. Ak dôkladne preskúmame ústne ústroje slimáka, zistíme, že ich má až niekoľko tisíc, ibaže sú veľmi maličké, ľudským okom neviditeľné. Dalo by sa povedať, že jazyk slimáka pripomína brúsny papier alebo kuchynské strúhadlo a presne tak aj funguje. Keďže slimáky sa živia rastlinnou potravou, treba ju poriadne „nastrúhať“. Zaujímavé je, že každý druh slimáka má iné,

Ucholak

Ucholak vyvoláva u ľudí odpor, pretože o ňom koluje nepravdivá fáma. Hovorí sa, že ucholak vnikne spiacemu človeku do ucha a klieštikmi mu preštikne ušný bubienok a potom sa prehryzie až do mozgu. Ucholak je v skutočnosti neškodný. Povera zrejme koluje na základe toho, že keď ľudia v minulosti našli nejakého mŕtveho človeka v lese, z uší a z nosa mu vyliezali ucholaky – tento hmyz sa však v skutočnosti schovával pred svetlom, pretože je aktívny v noci a cez deň je zalezený v škárach alebo pod predmetmi, na

Včely

V jednej včelej kolónii žije 50 až 80 tisíc jedincov. Nájdeme v nej tri druhy včiel, ktoré sa odlišujú vzhľadom i činnosťou, ktorú vykonávajú. Sú to robotnice, samce – trúdy a kráľovná matka. V prírode stretávame väčšinou len robotnice, ktoré predstavujú podstatnú časť kolónie. Samce sú väčšie a zavalitejšie, ale vyskytujú sa väčšinou len začiatkom leta. Matka je väčšie ako robotnice, ale štíhlejšia ako samce.

Nová kolónia vzniká tak, že stará kráľovná opustí úľ a s ňou

Geologické procesy: Vlny

Geologické procesy menia zemský povrch (napr. sopečná činnosť, vyvrásnenie pohoria, činnosť rieky a pod.) Poznáme vnútorné a vonkajšie. Zapríčiňuje ich energia zo zdrojov ako Mesiac, Slnko, Zem.

Medzi menej významné energie patrí príťažlivosť Mesiaca, ktorá spôsobuje príliv a odliv morskej vody. Príliv je stúpanie hladiny mora a odliv, naopak, jeho klesanie. Príťažlivá sila Mesiaca vzduje vody na Zemi v mieste poludníka, nad ktorým sa Mesiac práve nachádza. Vzdúvanie sa uskutoční v tom isto

Kontaminanty v potravinách

Potraviny sú pre človeka, ale aj pre iné živé organizmy jedným z najdôležitejších prísunom energie. Ich konzumovanie je jednou zo základných potrieb ľudí. Nie všetky potraviny však spĺňajú všetky potrebne požiadavky. Mnohé z nich obsahujú rôzne toxické latky, síce v nepatrných množstvách, ale je dobre aby sme o nich vedeli.

Kontaminanty sú rôzne cudzorodé latky, ktoré v potravinách vznikajú buď premenami, a to fyzikálno-chemickými, biologickými, biochemickými, alebo sa do potravín dostavaj

Lesne kríky

VRBA RAKYTOVA

vraba rakytova je ker a je to dvojdoma raslina.

Samcie kvety su jahnady zltej farby a samicie kvety su tiez jahnady a su zelenkavej farby

Plod vrby rakytovej je tobolka

Kvety vrby su jednopohlavne
BAZA CERVENA
Je ker ktory rastie v horskych oblastiach alebo podhorskych oblastiach

Jej semena rozsiruju vtaky
BAZA CIERNA

je ker a rastie v nizinach

Jej semena rozsiruju vtaky

Proteíny

Proteíny sú polyméry vytvorené z reťazca monomérnych jednotiek – aminokyselín, vzájomne pospájaných peptidovou väzbou. V živých organizmoch sa bežne vyskytuje 20 aminokyselín.

Nepolárne: glycín (G), alaním (A), valín (V), leucín (L), izoleucín (I), prolín (P),
fenylalanín (F), methionín (M).

Polárne: serín (S), ), glutamín (Q), cysteín (C), histidín (H), theronín (T), tyrozín (Y), triptofan (W), Asparagín (N).

Nabité kyseliny: asparágová kyselina (D), glutamá

Etapy ontogenetického vývinu

Najhrubšie rozdelenie vývinu predstavuje vymedzenie troch základných etáp: detstvo, dospelosť, staroba.

Zložitejšie členenie zahrňuje tieto obdobia:
1.Prenatálne (vnútromaternicové) obdobie
2.Obdobie novorodenca
3.Obdobie dojčaťa
4.Obdobie batoľaťa
5.Obdobie predškolského veku
6.Obdobie mladšieho školského veku
7.Obdobie dospievania
8.Obdobie dospelosti
9.Obdobie staroby

Prenatálne obdobie
Obdobie od počatia po pôrod. Delí

Uspokojenie potreby výživy

Uspokojenie potrieb výživy v ošetrovateľskom procese

Slovenská zdravotnícka univerzita Oše I.


OBSAH

Zoznam použitej literatúry. 2

Úvod. 3

Správna výživa. 3

Faktory ovplyvňujúce výživu. 4

1.) fyziologicko-biologické faktory. 4

2.) psychicko-duchovné faktory. 5

3.) sociálno-kultúrne faktory. 5

4.) faktory životného prostredia. 5

Poruchy výživy. 5



Svalovec špirálový (trichinnela spiralis)

Dospelé červy sú malé (okom sotva viditeľné)
- kopulujú v čreve hostiteľa

- Samičky prenikajú do steny čreva alebo do mezenteriálnych miazgových uzlín.
- Tu rodia po oplodnení živé larvy (1000-1500), ktoré sa lymfatickými cestami dostávajú do lymfatického systému a do krčného obehu, stade do vnútorných orgánov hostiteľa.
- Larvy sa usadzujú v priečne pruhovanom svalstve.
- Tvoria cysty.
- Vývin lariev je uskutočnený v tenkom čreve.
- Inkubačná doba po

Pečeň

Pečeň (hepar) je najvačšia žľaza tráviacej sústavy (má hmotnosť 1,5kg) i celého tela. Uložená je v pravej bránicovej klenbe a prirastá k nej väzivovým puzdrom, ktoré obaľuje pečeň. Na vonkajšiej prednej ploche sa zreteľne rozdeluje na dva laloky, pravý a ľavý. Vnútornú, zadnú a dolnú plochu rozdeľujú zárezy tvaru písmena H na lalok štorcový a lalok dolnej dutej žily.

V pravom záreze je uložený žlčník, ktorý svojím dnom obyčajne presahuje predný okraj pečene. Priečny zárez, vráta p

Hepatitída typu A a B

Hepatitída A - žltačka typu A

Všeobecné informácie

Hepatitída A je vírusová infekcia pečene prezývaná tiež aj choroba špinavých rúk. Slabá osobná hygiena, znečistené zdravotnícke zariadenia a intímny telesný kontakt sú hlavné faktory, ktoré dovoľujú vírusu sa šíriť. Prenos vírusu je najmä v orálnej forme. Vírus získame prevažne znečistenou potravou a pitnou vodou, najmä mušľami, ustricami krabovitými zvieratami, ale aj mliekom, surovým mäsom a inými jedlami. Ďalšie cest

Minerály a horniny

MINERÁLY

Zlato
Výskyty na Slovensku: Kremnica (Kremnické vrchy), Hodruša-Hámre (Štiavnické vrchy, baňa Rozália), Magurka (Nízke Tatry).

Tvrdosť: 2,5 - 3
Hustota: 19,3
Štiepateľnosť: bez štiepateľnosti
Lom: hákovitý, je ohybné

Kryštály zlata tvoria kocky alebo oktaédre, vyskytujú sa však veľmi zriedkavo. So zlatom sa stretávame skôr v podobe zrniek, šupiniek, nugetov alebo dendritov. Jeho žiarivá, výrazne žltá farba je odolná voči oxidácii.

Vývoj človeka

Vývoj je proces postupných zmien organizmu po mnoho generácií, ktorého výsledkom je vznik druhu značne odlišného od svojich predkov. Prvé jednoduché organizmy sa objavili na Zemi pravdepodobne pred viac ako 3 miliardami rokov. Postupnou zmenou z nich vznikli dnešné rastliny a živočíchy. Tento proces, nepretržite prebiehajúcej od jednej generácie k nasledujúcej, sa označuje evolúcia.

Myšlienka evolúcie pochádza už zo starovekého Grécka. Prvú presvedčivú teoriu o priebehu vývoja však formuloval v pol

Herpes

Jemné mravčenie nad hornou perou vás nenechá na pochybách: začína sa tvoriť pľuzgierik, ktorý zvyčajne sprevádza prechladnutie alebo horúčku. Jednoducho najbližšie dni prežijete s oparom.
Túto ,,malú nepríjemnosť“ poznali už starodávni Gréci, no trvalo stáročia, kým vedci zistili, že sa jedná o ochorenie zapríčinené herpesvírusmi.
Dnes môžeme s istotou povedať, že p

Nahosemenné rastliny: listnaté stromy

Ihličnaté stromy

BOROVICA LESNÁ (sosna)
Je to strom.
Ihlice sú dlhé asi 5 - 7 cm a vyrastajú po dvoch. Kôra (borka) sa odlupuje po vrstvách. Kôra má vo vrchnej časti oranžovú farbu. Má vajcovité nerozpadavé šišky.

TIS OBYČAJNÝ
Strom alebo ker.
Ihlice má mäkké z vrchnej strany tmavozelené a zo spodnej strany bledozelené. Celá rastlina je jedovatá okrem červeného mieška. Tis je chranený.

SMREK OBYČAJNÝ
Má ostré hranaté ihlice ktoré vy

Všeobecné poznatky o Zemi

2. Všeobecné poznatky o Zemi

2.1 Vznik a vývoj Zeme


Názory na vznik Zeme, planét a celej slnečnej sústavy sa vyvíjali postupne s vývojom astronómie, fyziky, chémie, geológie, geofyziky, geochémie a s novými poznatkamim ktoré prináša kozmický výskum kozmických telies. Prvé názory boli spojené s náboženskými a mytologickými predstavami. V druhej polovici 18. storočia vznikla samostatná vedná disciplína kozmogónia, ktorá sa zaoberá otázkami vzniku a vývoja planét.


Malá Fatra

Lesy podhorského a horského stupňa Malej Fatry majú veľmi bohatú flóru. Iný charakter má však v lese ihličnatom a iný v lese listnatom. Všetky rastliny, nielen chránené, si museli vydobyť svoje miesto v určitom type lesa. Hoci hlavnou zložkou horských porastov sú stromy, predsa existuje okrem ich vplyvu celý rad ďalších činiteľov, ktoré sa podieľajú na tom, čo kde bude rásť. K týmto činiteľom patrí napríklad obsah humusu, živín a zastúpenie mikroorganizmov v pôde, svetlo prenikajúce cez koruny stromov,

Tajpan - najnebezpečnejší had sveta

Čeľaď koralovcovité (Elapidae) je evolučne najprimitívnejšia čeľaď hadov. Delí sa na šesť podčeľadí, ktoré celkovo zahŕňajú 291 druhov hadov zaradených v 60 rodoch. Jedná sa o hady, ktoré na prvý pohľad pripomínajú užovky, ale okrem iných rozdielov sa od nich odlišujú predovšetkým štruktúrou stavby chrupu. Celá čeľaď dostala svoj vedecký názov podľa rodového názvu Elaps, ktorý dávnejšie zahrňoval veľké množstvo koralovcov Nového i Starého sveta. Koralovcovité hady (bungary, kobry, mamby, kor

(25/75)
>>