Holden Caulfield (17) – predstaviteľ všetkých mladých Američanov, mladý, drsný a citlivý zároveň, čudák, má rád deti, pije, fajčí, klame, nerozumie si so spolužiakmi ani s profesormi, sukničkár, ale čaká na tú pravú lásku, nechce sa mu učiť – vyhadzujú ho z jednej školy za druhou, jeho správanie a konanie predstavuje prevrat americkej dospievajúcej mládeže; o dva roky mladší brat Allie – zomrel na leukémiu, starší brat D.B., desaťročná sestra Phoebe.
Téma diela: Zachytáva ťažký život emigrantov v čase pred 2. svetovou vojnou.
Postavy: Jozef Schwarz – hlavná postava – emigrant Helena Baumannová – manželka Jozefa Georg Baumann – brat Heleny - sturmbannführer
Obsah diela: Celé dielo je vyprávanie Jozefa počas noci v Lisabone. Za to, že si ho vypočuje, mu dá svoje lístky na loď do Ameriky. A tak počas diela sa asi 4 krát presúvajú z jednej kaviarne do druhej. Vyprávanie sa začína až po piatich roko
V tejto krátkej próze autor spracúva závažný spoločensko-etický problém. S dôvernou vrúcnosťou básnika vyjadruje postoj k základným podobám ľudského spolužitia – k láske a k manželstvu. Nejde však o postoj človeka, ktorý požaduje harmonický život a túži po tichej láske. Príbeh v Kreutzerovej sonáte píše človek roztrpčený. Skúsenosť ho poučila, že sa draho platí za rozkoš milovať. Život ho tvrdo potrestal za jeho lásku k žene, ktorá však bola iba živočíšnou túžbou, vzbĺknutou prechodnou z
Hugolín Gavlovič patrí k spisovateľom, ktorých životné a literárne osudy pozná slovenský literárna história iba vo veľmi skromnom rozsahu. O to húževnatejšie pretrvávajú v jej "pamäti" niektoré neoverené, resp. nepresné tvrdenia. Meno a dielo Hugolína Gavloviča objavil a sprístupnil pre slovenskú verejnosť prvý editor jeho Valaskej školy Michal Rešetka. Vo veršovanom predslove k trnavskému vydaniu tohto diela z roku 1830 -1831 uviedol aj najzákladnejšie životopisné údaje. Ich pramene necitov
vlastným menom - Ján Čietek /16.12.1898, Zemianske Lieskové - 8.12.1982 Bratislava/
BÁSNIK A ŽENA (1934)
- básnická skladba zaznamenavajúca určitý posun od zážitkovosti k reflexívnosti v tvorbe autora - k úvahám vyprovokovala básnika opäť žena, avšak tento raz ide o tému lásky ako trvalej hodnoty v živote človeka, o filozofiu lásky - podľa spomienok autora báseň vznikla už v januári roku 1923, keď sa vracal bratislavským korzom od Reduty, okolo hotela Karlton popod Micha
Dejstvo I. Začína sa Milušiným oznámením svojmu otcovi, že grofka súhlasila s opravou školy. Orieška je nadšený a ďakuje svojej dcére za národné uvedomenie, ktoré vyvolala v grófke: „Ach, dievka moja! Veď keby viac bolo takých dcér na Slovensku, ako si ty, azda by naša vyššia šľachta nepríjimala k svojím deťom guvernantky, spoločnice až hen kdesi z Hamburgu a z Londýna, ktoré potom našu domorodú šľachtu tak hrozne národu odsudzujú. Je to smutná vec, keď naše vyššie zemianske stavy, duchom cud
1. pátrač - Jupiter Jones 2. pátrač - Peter Crenshaw záznamy a výskum - Bob Andrews
Traja detektívi Jupiter, Peter a Bob raz na pláži v Californii zachránia mláďa tichomorského lodivoda. Keďže bolo na súši, vykopú mu bazén, a tam ho nechajú. Keď sa chcú poň vrátiť, zistia, že ho niekto ukradol. Prídu do obrovského akvária, nazývaného Morský svet, tam ho však nenájdu a zavolá im neznámy muž s čudným prízvukom, ktorý žiada, aby veľrybu ihneď vrátili do mora a ponúkne
Zo všetkých skladieb a myšlienok zachytených v knihe ma najviac zaujala: ,,Krása mnohým škodí.” V básni autor hovorí o tom, že pekným ľuďom sa prepáči viac pokleskov, ako škaredým, ale vraví aj, že radšej bude škaredý a dobrý, ako by mal byť pekný a zlý. Krása podľa neho pominie a zlo ostane a zabije aj dušu.
Ja sa úplne stotožňujem s touto myšlienkou. Zdá sa, že pekné dievčatá majú viacero výhod. Nap
LITERÁRNY DRUH: epika LITERÁRNY ŽÁNER: Epická básnická skladba LITERÁRNE OBDOBIE: klasicizmus TÉMA: Boj Slovákov s Nemcami. IDEA: Túžba udržať svoj národ slobodný. VERŠ: Elegické distichon (časomerný veršový systém) LYRICKÝ SUBJEKT: slovenský národ KONFLIKT:
Snaha Nemcov získať Svätopluka na svoju stranu a s jeho pomocou poraziť Slovákov. RIEŠENIE:
Svätopluk sa nakoniec pridá k svojmu národu a povedie ho do bitky s Nemca
Poviedka sa začína opisom rodiny Ťapákovcov. Autorka opisuje ako žijú spolu 16 v jednom dome a hneď na začiatku sa zračí hlavný konflikt medzi dvoma hl. postavami Iľou a Ančou. Anča je mrzáčka, v tvári celkom pekná avšak je veľmi zatrpknutá, Iľa si zobrala za muža Paľa a cíti sa byť pani domu.
Prvá hádka medzi nimi nastala kvôli studni. Iľa chce aby ju prerobili s čím však nesúhlasí Anča. Dokonca ani Ilin muž sa jej nezastane a
1. sv. vojna bola otrasom, ktorý nútil každého mysliaceho človeka uvažovať o jej podstate a príčinach, i o spôsobe zabrániť jej opakovaniu. Toto sa odrážalo aj v literatúre. Záver mohol byť len jediný- odmietnutie nespravodlivej vojny, odhalenie jej neľudskosti a mravné odstúdenie jej strojcov.
Americká literatúra
Stratená generácia- toto pomenovanie vymyslela Gertruda Steinová, kt. mala počas 1. sv. v. v Paríži malý salón, v kt. sa stretávali mladí muži, kt. prišli do Eú napĺňa
Autorka tohot diela sa narodila v Bloomingtone, v Indiane. Detstvo strávila v práci, vo vzduchotechnike, ktorú našla v Monroe Country Public Library. Tu strávila veľa času čítaním diel Jane Austen Judi Blume alebo Barbary Cartland. Keď ukončila vyskoú školu zo zameraním na umenie, presťahovala sa do NY za úmyslom pracovať ako umelkyňa, neúspešne, dostala miesto manažéra internátov. Sem tam, njma cez víkendy a keď sa na ňu v práci nepozeral šéf, písala novely a vypla
Romantická láska anglickej ošetrovateľky Catheriny Berkleyovej a amerického poručíka Fredericka Henryho, ktorý slúži počas prvej svetovej vojny ako dobrovoľník v talianskej armáde. Henry, rozčarovaný nezmyselným vraždením, hľadá s milou úkryt vo Švajčiarsku, kde Catherine pri pôrode zomiera.
Život je krutý, aj keď dáva zbohom zbraniam, šťastia sa nedočkáš. Hlavná myšlienka:
Vyjadrenie nezmyselnosti vojny, označenie vojny ako symbol všeobecného
Spoloč. podmienky: v tomto období sa utvárajú kapitalistické vzťahy, vzn. manufaktúra, rozvoj nových miest, zjednocujú a formujú sa nové štáty, objavené sú nové krajiny a kontinenty, obdobie nových vedeckých vynálezov, objavený bol kompas, strelné zbrane.. 14. - 15. stor. cirkev je natoľko skorumpovaná, obyvateľstvo jej prestalo dôverovať, nová spoločenská trieda, ktorá vzniká meštiactvo odmietalo cirkevnú autoritu a túžilo po slobodnom myslení. Od konca 13. stor. sa v Taliansku začína šíriť nové hnutie
Spoločenské pomery: polovica 19. st. - začiatok 20. st., priemyselná revolúcia, zanikanie feudalizmu, rozvoj kapitalizmu
Hlavné postavy: Rodion Romanov Raskoľnikov: - Roďa - chmúrny; zamosúrený; povýšený a hrdý; nedôverčivý a hypochondrický; veľkodušný a dobrý; svoje city nerád prezrádza a radšej bude krutý, než by si mal pred nimi otvoriť srdce, je jednoducho chladný a až neľudsky bezcitný, ako keby sa v ňom ustavične striedali 2 protirečivé povahy; dakedy je úžas
STRUČNÝ DEJ: V jeden podvečer sa pri kostole v dedine Matúšová stretli štyri priateľky. Kamila Jablovská, ktorú volali kňažná, pre jej správanie, Paula Chrípková a Ira Pávová, ktoré mali obidve pätnásť rokov a Milina Adamčíková. Rozprávali sa, ako strávili deň, keď im Kamila ukázala časopis, ktorý napísal jej brat Samo a Vážecký. Všetky boli časopisom uchvátené a najmä Milina, ktorá bola do Sama zamilovaná. Samo bol najkrajší (aj najprelietavejší) chlap v dedine. Vtom ho zbadali a rozhodli s
Dej rozprávky je vykreslený na pozadí krásnej prírody, ktorú autor mnoho krát opisuje. Samotný príbeh sa začína opisom a porovnávaním rôznych podôb prírody, napríklad prírody na amerických prériách a pampách, na afrických savanách, ruských stepiach i romantických krajoch Švajčiarska. To že bol Laskomer znalým v problematike rastlín, dokazujú aj botanické výrazy, ktoré použil v texte. Pri pomenovaní rastliny uviedol do zátvorky aj jej latinský názov, napríklad: kožuchy žltohnedej slamenej ruže (
Alexander Sergejevič Puškin (1799-1837) pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Po ukončení štúdia na petrohradskom liceu sa z neho stal štátny úradník. Na tomto poste sa však dlho neudržal, kvôli svojmu proti cárskemu zmýšľaniu. Nakoniec musel odcestovať do vyhnanstva, kde strávil 6 rokov. Keď sa vrátil z vyhnanstva, cár si z neho spravil svojho poskoka. V tomto období sa Alexander Sergejevič Puškin sa oženil s Natáliou Gončarovou. Puškina hmotne otázky neveľmi zaujímali, ale jeho žena bola presný opak. Ked
POSTAVY Arvid Falk – je jednou z ústredných postáv diela. Je to mladý, citlivý človek s bohatým vnútorným životom, ale nedostatkom sebavedomia. Bol vychovávaný v tom, že všetci ľudia sú znamenití, len on je zlý. Jeho svedomie bolo teda oveľa zraniteľnejšie, nechával sa ľahko vystrašiť a zmanipulovať. Mal vysoké ideály a naivnú predstavu o spravodlivosti, ktorej sa ku koncu románu vzdal – prispôsobil sa spoločnosti v ktorej žil a stal sa konformným. Vývin postojov Arvida Falka len potvrdzuje teóriu,
"Srdce zanietené krásami, ale jasná myseľ." Jozef Miloslav Hurban (1)
Romantizmus O slovenskom romantizme sa dá povedať, že v porovnaní s ostatným európskym romantizmom prichádza oneskorene. V jeho programe bolo veľa z toho, čím sa prezentoval aj klasicizmus. Vo svojich počiatkoch sa opieral o klasicistickú poetiku, no nemohol odolať tlaku európskeho romantizmu a moderným filozofickým a myšlienkovým prúdom. K jeho plnšiemu rozvoju dochádza po uzákonení spisovnej slovenčiny, k čo