Vysoké Tatry

Vysoké Tatry
Celé územie mesta Vysoké Tatry sa nachádza v chránenom prostredí Tatranského
národného parku, preto tu nie je možné vykonávat všetky bežné turistické a rekreacné
aktivity. V podtatranskej oblasti, ktorá sa delí na dva hlavné regióny, Spiš a Liptov, je
však vela prírodných a turistických atrakcií, ktoré majú k Vysokým Tatrám priamu,
alebo nepriamu väzbu a bez návštevy ktorých, by bol pobyt turistov v tomto meste
neúplný. Medzi najvýznamnejšie regionálne atrakcie sa zaraduje splav rieky Dunajec na
drevených pltiach, múzeum Liptovskej dediny v Pribiline, rezervácia ludovej
architektúry v Ždiari, termálne kúpaliská v Bešenovej, Liptovskom Jáne a vo Vrbove,
pamiatky gotickej architektúry Spiša, múzeum Liptovskej dediny v Pribiline, amfiteáter
a prírodné múzeum drevených plastík vo Východnej, Národný park Slovenský raj a
Demänovské Jaskyne. Mesto Vysoké Tatry je súcastou Tatranského národného parku
(TANAP), najväcšieho a najstaršieho národného parku v Slovenskej republike, ktorý sa
rozkladá na ploche 74.111 Ha. TANAP pokrýva rozsiahle územie Západných Tatier,
Vysokých Tatier a Belianskych Tatier. Vznikol zaciatkom roku 1949, ako výsledok
dlhorocnej snahy ochrancov prírody, zachovat jedno z najkrajších a najcennejších
území v strednej Európe pre budúce generácie. Z geomorfologického hladiska sú
Vysoké Tatry vzhladom na pocet štítov presahujúcich výšku 2500 m n. m. (24),
jediným karpatským pohorím, charakteru velhôr. Pohyb návštevníkov v tomto
chránenom území je prísne regulovaný a obmedzuje sa len na vyznacené turistické
chodníky a lyžiarske chodníky. Hlavné turistické trasy sú otvorené každorocne len od
15.06 do 31.10., pocas zimnej sezóny sú v prevádzke len chodníky k vysokohorským
chatám a hotelom.
Vysoké Tatry, vdaka svojmu unikátnemu prírodnému prostrediu poskytujú
návštevníkom po celý rok množstvo oddychových aktivít, vhodných pre každého, od
najnárocnejších športovcov, až po seniorov a rodiny s maloletými detmi. Vysokohorská
turistika, horolezectvo a lyžovanie v tejto ponuke prevažujú, no okrem nich je tu ešte
priestor pre vela dalších rekreacných cinností, ako je jazda na horskom bicykli,
jazdectvo paragliding, plávanie, ci rafting.
Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 398km2 a svojou rozlohou patrí medzi
najväcšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú cast rovnomenného pohoria
a tvorí ho 15 mestských castí, pôvodne samostatných osád, ktoré boli postupne
integrované do jedného územného celku. Dopravnou osou celého územia mesta je
"Cesta Slobody", ktorou sa návštevník približne za jednu hodinu dostane z
najzápadnejšej mestskej casti Podbanské, cez všetky tatranské osady s výnimkou
Dolného Smokovca, až na východnú hranicu mesta, do osady Tatranská Kotlina.
Administratívnym centrom mesta je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou
Lomnicou a Štrbským Plesom patrí tiež medzi najvýznamnejšie tatranské strediská
cestovného ruchu. Mesto Vysoké Tatry bolo založené v roku 1947 a má 5600 stálych
obyvatelov. Jeho mestské casti sú: Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Nová
Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Nový Smokovec, Starý Smokovec,
Horný Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Lesná, Tatranská Lomnica, Tatranské
Matliare, Kežmarské Žlaby a Tatranská Kotlina.
Podbanské
Rok vzniku: XV. storocie
Nadmorská výška [m]: 940
Najzápadnejšia z pätnástich osád mesta Vysoké Tatry. Leží na križovatke Cesty slobody
a rieky Belá, 16 km od Štrbského Plesa. Dejiny Podbanského boli až do 19. storocia
úzko späté s baníctvom. Prvú ubytovnu otvorili pre turistickú verejnost v roku 1925. V
tridsiatych rokoch 20.storocia sa Podbanské mohlo stat dôležitou dopravnou
križovatkou. Projekt vybudovania cesty cez Tichú a Tomanovskú dolinu do Polska sa,
naštastie pre okolitú prírodu, neuskutocnil.
Štrbské Pleso
Rok vzniku: 1872
Nadmorská výška [m]: 1350
Štrbské Pleso je najvyššie položená tatranská osada. Rozkladá sa okolo rovnomenného
jazera na moréne, ktorú ladovec vytlacil do ústia Mlynickej doliny. Prví "turisti" sa o
Štrbské Pleso zacali zaujímat v 17. storocí, možno aj na základe najstaršieho
písomného svedectva o jazere, podaného kežmarským ucencom Davidom Frohlichom v
roku 1644. Po otvorení košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, ktorá sa k
Štrbskému Plesu priblížila na vzdialenost 6 km, bolo už len otázkou casu, kedy na jeho
brehu vyrastie prvý turistický objekt a po nom nová tatranská osada. V roku 1896 bola
zabezpecená výstavba unikátnej ozubnicovej železnice. Do roku 1906 bol vybudovaný
na južnom brehu jazera hotelový komplex, ktorý dnes slúži ako kúpelný areál (objekty
Hviezdoslav a Kriván). V blízkosti Štrbského Plesa vyrástlo stredisko Nové Štrbské
Pleso, ktoré založil banskobystrický architekt Karol Móry. Ten v roku 1900 vytvoril
mieste starého rašeliniska umelé jazero a na jeho brehu postavil roku 1905 hotel a
rozhladnu. V 30-tych rokoch tu boli postavené dalšie dva objekty hotelového typu.
Další velký rozvoj územia osady je spojený s Majstrovstvami sveta v roku 1970, kedy
došlo k zásadnej prestavbe celej osady, výstavbou športového areálu FIS v Mlynickej
doline, velkokapacitných hotelov a dopravného terminálu so záchytným parkoviskom.
Vyšné Hágy
Rok vzniku: 1881
Nadmorská výška [m]: 1100
Vyšné Hágy sú jednou z najvýznamnejších kúpelných osád vo Vysokých Tatrách. Ležia
pod vyústením Batizovskej doliny do Popradskej kotliny pri Ceste slobody medzi
Štrbským Plesom a Starým Smokovcom. Najstaršia cast osady Vyšné Hágy ležala asi o
tristo metrov nižšie od dnešnej stanice tatranskej železnice. Osada Vyšné Hágy je
verejnosti známa nielen ako kúpele, kde sa lieci tuberkulóza, i iné respiracné choroby,
ale aj ako dejisko medzinárodného volejbalového turnaj o Pohár SNP, ktorý sa
každorocne organizuje v auguste.
Nová Polianka
Rok vzniku: 1946
Nadmorská výška [m]: 1040
Táto liecebná osada leží na úbociach Gerlachovského štítu, zhruba na polceste medzi
Vyšnými Hágami a Tatranskou Poliankou. Od roku 1956 slúži ako moderná vojenská
liecebna tuberkulózy a respiracných chorôb. Názov je odvodený z mena nedalekej,
staršej Tatranskej Polianky. Medzi Novou a Tatranskou Poliankou leží ešte samota s
lesovnou TANAPu Danielov dom.
Tatranské Zruby
Rok vzniku: 1923
Nadmorská výška [m]: 1000
Osada vznikla v roku 1923 ako zrubový výcvikový tábor pre horské jednotky
ceskoslovenskej armády, preto sa pôvodne používal názov Vojenské Sruby.
Frekventanti armádnych kurzov a cvicení sa casto využívali pri budovaní tatranských
turistických chodníkov a chát. Pocas Slovenského národného povstania sa miestna
vojenská posádka zapojila do protifašistického odboja. Po hrozbe bombardovania
tatranských osád fašistickým letectvom sa presunula do Nízkych Tatier. Po vojne sa
Tatranské Zruby stali vojenskou zotavovnou. V roku 1967 tu postavili velkú modernú
zotavovnu hotelového typu.
Nový Smokovec
Rok vzniku: 1875
Nadmorská výška [m]: 995
Nový Smokovec leží na západnom okraji osady Starého Smokovca, na úpätí
Slavkovského štítu. Okrem sanatórií bolo jeho súcastou aj prvé kino v Tatrách, ktoré
otvorili v roku 1913, v priestoroch bývalej kúpelnej zimnej záhrady. V roku 1925 sa
dominantným objektom kúpelnej osady stalo nové sanatórium na liecbu tuberkulózy
(dnes Odborný Liecebný ústav respiracných chorôb - "Penzák").
Starý Smokovec
Rok vzniku: 1793
Nadmorská výška [m]: 990
Starý Smokovec je najstaršia tatranská turisticko - rekreacná osada situovaná na
križovatke Cesty slobody s cestou od Popradu, medzi Novým Smokovcom a Horným
Smokovcom. Základ názvu obce možno odvodzovat z pohanského kultu slovanského
Zmoka, patróna hutníkov, ktorí tu od laténskej doby tavili železnú rudu. V roku 1904
bol dokoncený prvý tatranský Grandhotel (Nagy szaalló). Po II. svetovej vojne bol
postavený depandance Grandhotela Hoepfnerov Dom (dnes Hotel Smokovec). V období
príprav na MS-70 boli v Starom Smokovci postavené dalšie moderné objekty ( Satur,
Dom Horskej Služby, Obchodný dom a iné), ktoré však svojou architektúrou
nekorešpondujú s pôvodnými hradenými objektmi a ich estetická hodnota je velmi
sporná.
Horný Smokovec
Rok vzniku: 1926
Nadmorská výška [m]: 955
Horný Smokovec je najmladší zo štvorice Smokovcov. V druhej polovici 19. storocia na
jeho území stála len drevená rozhladna, ku ktorej viedol chodník s oblubou využívaný
kúpelnými hostami. Možno kvôli krásnemu výhladu z rozhladne sa toto miesto nazývalo
Pekná Vyhliadka. Stavebný ruch sa tu zacal až v roku 1926, ked sa prvými objektmi
novej tatranskej osady stalo niekolko rodinných penziónov pomenovaných podla
manželiek ich majitelov (Vlasta, Irma,Klára a Dagmar). Názov Pekná Vyhliadka
(francúzsky Belle Vue) si osada zachovala až do roku 1938, ked ju úradným nariadením
premenovali na Horný Smokovec.
Dolný Smokovec
Rok vzniku: 1881
Nadmorská výška [m]: 890
Ako jediný zo Smokovcov neleží pri Ceste slobody a stavebne sa ešte nespojil so
vzniknutou aglomeráciou. Názov osady napovedá, že leží nižšie ako susedné tatranské
osady. Je situovaný bokom od cesty medzi Popradom a Starým Smokovcom, nachádza
sa asi o dva kilometre od jej napojenia na Cestu slobody. V roku 1931 tu postavili
modernú liecebnu s interným a chirurgickým pavilónom, ktorá dnes patrí Odbornému
liecebnému ústavu detskej tuberkulózy a respiracných chorôb. V roku 1958 tu vyrástlo
sídlisko Pod Lesom.
Tatranská Lesná
Rok vzniku: 1927
Nadmorská výška [m]: 915
Tatranská Lesná je rekreacná osada pri Ceste slobody medzi Horným Smokovcom a
Tatranskou Lomnicou. Leží poniže ústia Studenej doliny a po jej východnom okraji tecie
Studený potok.
Tatranská Lomnica
Rok vzniku: 1892
Nadmorská výška [m]: 850
Jedna z najväcších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier sa nachádza 6 km
východne od Smokovca, na úpätí Lomnického štítu. Zárodok osady tvorila štátna
horáren a niekolko súkromných letohrádkov. Vzhladom k tomu, že lokalita sa
nachádzala v katastri Velkej Lomnice, získala názov Tatranská Lomnica. V snahe
vybudovat z osady turistické stredisko rozclenil štát územie dnešnej Tatranskej
Lomnice na 69 stavebných parciel a tie rozpredal, alebo prenajal súkromným
záujemcom. V roku 1893 bol postavený Hotel Lomnica, v tej dobe najväcší hotel na
území Vysokých Tatier, neskôr pozoruhodný Kúpelný Dom s bazénom a vodoliecbou a v
roku 1905 reprezentacný Grandhotel, ktorý bol v roku 1919 premenovaný na
Grandhotel Praha. Rozvoj Tatranskej Lomnice pribrzdili nové nájomné podmienky,
ktoré štát zacal uplatnovat od roku 1908. Viacerí nájomníci odstúpili od zmlúv a tak do
konca prvej svetovej vojny v osade pribudli iba tri súkromné vily. V medzivojnovom
období vyrástlo v Tatranskej Lomnici množstvo rodinných penziónov a súkromných
rezidencií. Výnimkou bola výstavba velkokapacitnej zotavovne Morava, ktorú
realizovala Zemská životná poistovna z Brna v roku 1933. Výstavbou unikátnej visutej
lanovky na Skalnaté Pleso a Lomnický štít (1937 - 1940), získala osada svoju hlavnú
turistickú atrakciu, ktorá opät pozdvihla stredisko na medzinárodnú úroven. V
šestdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Tatranská Lomnica stala hlavným centrom
odborárskej rekreácie na Slovensku. Vdaka výstavbe nových zotavovní (Urán, Odborár,
Sasanka, Družba) resp. prevodu existujúcich hotelových zariadení do odborárskej
sféry, prešlo cca 70% celkovej lôžkovej kapacity osady do vlastníctva odborov. Tento
stav trvá dodnes.
Tatranské Matliare
Rok vzniku: 1884
Nadmorská výška [m]: 885
Tatranské Matliare sú prvou rekreacnou osadou pri Ceste slobody medzi Tatranskou
Lomnicou a Tatranskou Kotlinou. Od juhozápadného suseda sú vzdialené len 1,5 km.
Cez Tatranské Matliare preteká Skalnatý potok. V lese nižšie od Tatranských Matliarov
sa nachádza národná prírodná rezervácia Pramenište, ktorú vyhlásili v roku 1991 na
ploche 45,6 ha. Rezervácia chráni najzachovalejší reliktný borovicovo-brezový porast v
tatranskej oblasti. Kvôli výskytu kriticky ohrozených druhov nie je prístupná verejnosti.
Tatranské Matliare ponúkajú podobné turistické možnosti ako susedná Tatranská
Lomnica, do ktorej sa možno dostat pešo spred zotavovne Hutník po žltej znacke za 20
min. Poloha osady umožnuje jednoduchý prístup do Doliny Bielej vody, k Chate na
Zelenom plese a na Jahnací štít po modrej znacke.
Kežmarské Žlaby
Rok vzniku: 1888
Nadmorská výška [m]: 902
Kežmarské Žlaby sú najmenšou tatranskou osadou, ktorá sa nachádza nad Cestou
slobody, medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou. Necelý kilometer pred
osadou Kežmarské Žlaby v smere od Tatranskej Lomnice sa nachádza samota Biela
Voda, ktorá slúži ako nástupný bod pre túry v oblasti Doliny Bielej vody a Belianskych
Tatier.
Tatranská Kotlina
Rok vzniku: 1882
Nadmorská výška [m]: 760
Najnižšie položená tatranská osada situovaná vo východnej casti Belianskych Tatier na
úpätí Kobylieho vrchu a masívu Bujacieho vrchu. Hlavným impulzom pre založenie
Tatranskej Kotliny bolo sprístupnenie Belianskej jaskyne v roku 1881.