Východné Slovensko

Východné Slovensko
Povrch oblasti tvoria Východné Karpaty, ktoré pozvolna prechádzajú
doVýchodoslovenskej nížiny. Západné Karpaty zasahujú do Východnej oblasti castou
Slovenského rudohoria, Východnými Tatrami, Nízkymi Tatrami, Levocskými vrchmi,
Spišskou Magurou, Pieninami, Slanskými vrchmi, Cergovom a Zemplínskymi vrchmi.
Košická kotlina je po Východoslovenskej nížine druhá najrozsiahlejšia nížinatá cast
Východnej oblasti
Tunajšie podnebie sa vyznacuje najväcšími rozdielmi medzi teplotami v zime a v
lete. Flyšové pohoria oblasti nemajú dostatok vody. Spadne tam síce dost zrážok, tie
však nevsiaknu do pôdy, ale rýchlo odtecú do Východoslovenskej nížiny a Košickej
kotliny. V týchto zníženinách, najmä na sútokoch riek, vznikajú casté povodne.
V súcasnosti najrýchlejšie pribúda na Slovensku obyvatelstvo vo Východnej oblasti.
Vysoký prirodzený prírastok má predovšetkým obyvatelstvo rómskeho pôvodu. V
minulosti sa odtialto vystahovalo mnoho obyvatešov do zahranicia. Ich potomkovia žijú
v USA, Austrálii, a iných štátoch sveta.
KOŠICKÁ KOTLINA
Košická kotlina je zníženina medzi Slovenským rudohorím a Slanskými vrchmi.
Osou kotliny je Torysa, ktorá sa južne od Košíc vlieva do Hornádu. Juhozápadná cast
kotliny patrí do povodia Bodvy (prítok Ida). Košická kotlina sa nachádza v teplej
podnebnej oblsti. Pokrývajú ju väcšinou hnedozeme. Na nivách riek sú fluvizeme. Na
týchto úrodných pôdach sa darí najmä pšenici a jacmenu. Rozvinuté je prímestské
polnohospodárstvo, najmä pestovanie rýchlenej zeleniny a ovocia pre Košice a Prešov.
Živocíšna výroba sa zameriava na chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných na
mäso a hydiny. Polnohospodárskou výrobou sa zaoberajú obyvatelia mnohých menších
sídel kotliny. Príroda poskytla obyvatelom kraja na jeho severe dôležitý nerast – sol pri
Prešove. Zostala tam ako pozostatok dávneho mora. V súcasnosti sa získava
odparovaním z roztoku v Solivare (cast Prešova). Magnezit sa taží na severozápad od
Košíc. Využíva sa na výrobu žiaruvzdorných tehál do priemyselných pecí. V minulosti
Košickou kotlinou viedla obchodná cesta, ktorá spájala krajiny pri Ciernom mori s
územím pri Baltskom mori. Cestou popri rieke Toryse kupci vozili rozmanitý tovar
(kože, med, med, sol).
Na tejto ceste v severnej casti kotliny vzniklo sídlo Prešov (mestská pamiatková
rezervácia). Výhodná poloha poskytovala podmienky pre rozvoj obchodu a remesiel.
Prešov sa stal centrom oblasti nazývanej Šariš.
Po 2.svetovej vojne v nom vznikli nové strojárske závody na výrobu ložísk, zariadení
priemyselnej automatizácie, elekromotorov, odevné závody na výrobu pánskych
odevov a závod Solivary.
Nachádzajú sa v nom viaceré fakulty Prešovskej univerzity, divadlo a inštitúcie
rusínskej a ukrajinskej nárosdnostnej menšiny, je tam aj sídlo gréckokatolíckej a
pravoslávnej cirkvi na Slovensku.
V zázemí Prešova sú mestá, ktoré už neležia v Košickej kotline, a to Sabinov, Velký
Šariš, Lipany. V Sabinove nachádzajú obyvatelia pracovné príležitosti v potravinárstve
a spracovaní dreva. Velký Šariš má známy pivovar. Odevné závody v Lipanoch
zamestnávajú najmä ženy. V doline Torysy sa nachádza aj obec Šarišské Michalany kde
sa vyrábajú liecivá (Imuna).
Juhozápadná cast kotliny susedí s najvýznamnejšou krasovou oblastou Slovenska,
so Slovenským krasom. Táto cast kotliny patrí do povodia rieky Bodva. Nachádza sa
tam Jasovská jaskyna, ktorá je najstaršou sprístupnenou jaskynou na Slovensku.
Vápenec zo Slovenského krasu sa využíva pri výrobe cementu vo velkej cementárni v
Turni nad Bodvou. V Medzeve sa nadviazalo na starú hámornícku (spracovanie kovov)
tradíciu a vyrábajú sa tam nástroje pre domácnost. Moldava nad Bodvou sa v minulosti
preslávila aj obchodovaním s vínom.
ROŽNAVSKÁ KOTLINA
Rožnavská kotlina je v strede vápencových pohorí Slovenského krasu a
Slovenského rudohoria.
Rožnava je mesto s dlhodobými baníckymi tradíciami. Aj v okolí Rožnavy sa taží
vápenec a nachádzajú sa ložiská minerálov s obsahom medi, sriebra, železnej rudy aj
iných minerálov v menších množstvách (známa bana Rožnava – Mária). Niekdajšie
slávne baníctvo zaniklo. Najvýznamnejšie podniky mesta v súcasnosti sú potravinárske
závody. Mnoho žien je zamestnaných v textilnom závode.
Rožnava má pekné historické námestie. Pri ceste z mesta do Košíc sa prechádza
okolo zámku v Krásnej Hôrke. Známy je aj kaštiel v Betliari na sever od Rožnavy.
Rožnava má silné väzby na najvýznamnejšie mesto Východnej oblasti, na Košice
(suroviny, dochádzka do zamestnania).
Na rozhraní Juhoslovenskej kotliny, Rožnavskej kotliny a Slovenského krasu leží
Gemerská Hôrka. Vypúštanie odpadov z miestneho závodu na výrobu celulózy
spôsobilo, že život v rieke Slaná zanikol. Roku 1992 výrobu celulózy zastavili, museli sa
odstránit škody. V sídle je už ekologicky vyhovujúca papierenská výroba.
KOŠICE
Prví osadníci, ktorí sa usadili na mieste dnešných Košíc, si vybrali príjemné miesto
v doline Hornádu na jeho pravom brehu. Mesto sa rozprestiera v Košickej kotline
obkolesenej pohoriami na križovatke obchodných ciest.
V každom historickom období zanechali mestu jeho obyvatelia mnoho stavebných
pamiatok. Základom pôdorysu stredovekého mesta bola rozšírena ulica v tvare
vretena. Aj ked Košice nemajú svoj hrad, majú skvost stavebného umenia – Dóm sv.
Alžbety. Považuje sa za najdokonolejšiu gotickú chrámovú stavbu vo východnej casti
strednej Európy.
Pozdlž námestia stoja domy niekdajších bohatých meštanov. Košice sa v minulosti
pocas protitureckých vojen a rôznych povstaní premenili na dôležitú mestskú pevnost.
Razili sa tam zacas aj mince a hlavným zdrojom bohatstva bol obchod. V Košiciach boli
viaceré cechy, napr. na výrobu zvonov, klobúkov a liehovín. Patrili k najbohatším a
najväcším mestám Uhorska. Význam mesta narástol po vybudovaní železníc do
Bohumína (Morava a Sliezsko), Miškolca, Nowého Saczu a na Ukrajinu.
Historická cast mesta (mestská pamiatková rezervácia) sa nachádza na pravom
brehu Hornádu. V ostatných rokoch sa však mesto rozrástlo aj na lavom brehu. Medzi
riekami Hornád a Torysa (tá preteká zázemím mesta) vyrástli košické sídla. Žial ani
toto mesto sa nevyhlo panelovej zástavbe.
Pocet obyvatelov mesta narastal najrýchlejšie v druhej polovici 20.storocia. V
súcasnosti tam žije takmer štvrt milióna obyvatelov.
Košice sú viacnárodnostné mesto. Okrem Slovákov tam žijú aj obyvatelia
madarskej a rómskej národnosti. Roku 1938 Košice pripojili k Madarsku. Roku 1945 sa
stali opät súcastou Slovenska. Docasne boli sídlom prezidenta aj vlády oslobodzovanej
Ceskoslovesnkej republiky. Po roku 1945 nastáva najrýchlejší rozvoj priemyselnej
výroby v Košiciach. Z pôvodných menších priemyselných závodov sa postupne
vybudovali velké podniky. Najväcšie závody v Košiciach sú hutnícky kombinát U.S.
Steel a Východoslovenské železiarne (VSŽ). O ich umiestnení rozhodla poloha na
železnici pri hraniciach s Ukrajinou, odkial sa dováža železná ruda a nedaleko
Slovenského rudohoria (odkial sa podiel dovážaných surovín prechodne znížil). Uhlie sa
priváža po železnici z Ostravy. Vápenec na zhutnovanie rudy sa taží v Slovenskom
krase. Dostatok úžitkovej vody sa zabezpecuje z Ružínskej vodnej nádrže. Huty
vyrábajú ocel, z ktorej sa valcujú rozlicné druhy plechov, napr. na karosérie.
Spracovaním koksárenských plynov sa umožnuje výroba dusíkatých hnojív a získavajú
sa suroviny na výrobu plastov a stavebnín. V meste sa dalej vyrábajú stroje,
elektrotechnické zariadenia, odevy, pivo, mliecne výrobky a iné potraviny.
Mesto je dôležitá železnicná a cestná križovatka. Hlavné cestné spojenia smerujú
do Prešova, Rožnavy, Užhorodu, Miškolca. Košice majú druhé najväcšie a
najfrekventovanejšie letisko na Slovensku.
Sú aj najvýznamnejším kultúrnym a vedeckým centrom Východnej oblasti.
Nachádza sa tam univerzita P.J.Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho
lekárstva, mnoho výskumných ústavov, ale aj botanická a zoologická záhrada.
V Košiciach pôsobia viaceré divadelné scény – slovenské, madarská a rómska. Okrem
nich sú tu rozhlasové a televízne štúdia. V Košiciach sídli Ústavný súd Slovenskej
republiky.
VÝCHODOSLOVENSKÁ NÍŽINA
Východoslovenská nížina sa clení na Východoslovenskú pahorkatinu a na
Východoslovenskú rovinu. Pahorkatina sa tiahne k podhoriu Karpát. Východoslovenská
rovina vznikla spojením riecnych nív. Nachádza sa tam najnižšie položený bod našej
vlasti pri rieke Bodrog na štátnej hranici s Madarskom. Pre Východoslovenskú nížinu je
typická vejárovitá riecna siet. Rieky (Latorica, Laborec, Ondava a ich prítoky), ktoré sa
zlievajú v tesnom slede jedna za druhou, ohrozujú svoje okolie povodnami pocas
topenia sa snehu a dlhodobých daždov. Nebezpecenstvo povodní umocnuje geologická
stavba územia v karpatskej oblasti. Flyš je málo priepustný a voda po Nom rýchlo
steká do nížiny. Na dolných tokoch riek vznikli podmácené, zamokrené územia
(Bodrog). Teplé podnebie a úrodné pôdy sa sprašiach pahorkatiny (cernozem,
hnedozem) a nivných usadeninách (fluvizeme) poskytujú dobré predpoklady pre
polnohospodárstvo. Hlavné plodiny na nížine sú pšenica, jacmen a kukurica. V južnej
casti Zemplínskych vrcov zasahuje z Madarska na naše územie tokajská vinihradnícka
oblast. Polnohospodárstvu napomohli vodohospodárske úpravy v krajine (regulácia
riek, odvodnovanie, stavby priehrad). Najväcší zásah do krajiny spôsobilo vybudovanie
priehrady, ýchodoslovenskekého mora – Zemplínskej šíravy. Úprava vodných tokov
priepela aj k zníženiu nebezpecenstva povodní.
Väcšinu povodných lužných lesov na nížine vyrúbali, zostali iba ich zvyšky pri
brehoch Laborca, Latorice, Uhu a Bodrogu. Východoslovenská nížina nie je bohatá na
minerály, ktoré by boli vhodné na tažbu. Nachádzajú sa tam iba ložiská soli pri Zbodzi
a menšie ložiská zemného plynu.
Najväcšie mesto Východoslovenskej nížiny sú Michalovce. V potravinárskych
podnikoch mesta sa spracúvajú polnohospodárske produkty nížiny (mlieko, hydina). V
Michalovciach sa vyrábajú elektromotory. V okolí mesta sú aj ložiská stavebných
hornín, ktoré využíva miestny stavebný priemsel. Severne od Michaloviec sa pri Laborci
nachádza Strážske. V meste je v prevádzke velký chemický kombinát (Chemko).
Elektrickú energiu pre celú nížinu zabezpecuje tepelná elektráren vo Vojanoch. Závody
v Strážskom a Vojanoch najviach znecistujú životné prostredie Východoslovenkej
nížiny. Prejavuje sa to v zhoršenom stave rastlinstva v okolí týchto sídel.
Vo Vranove nad Toplou, ktorý letí na hraniciach Východoslovenskej nížiny a Karpát, sa
spracúva drevo listnatých stromov z okolitých hôr v závode Bukóza. Vyrábajú sa tam
drevárske výrobky, nábytok, bunicina aj pásové píly.
Najvýznamnejšie podniky dalších miest Východoslovenskej nížiny (Sobrance,
Secovce, Velké Kapušany, Trebišov, Královský Chlmec) sú potravinárske závody.
Najväcšie z nich majú tradície v Trebišove, kde je aj strojársky závod.
Východoslovenská nížina je brána Slovenska do Ukrajiny. Cez nu vedú naše cestné
a železnicné spojenia do tohto štátu. Kedysy tichá hranicná obec Vyšné Nemecké sa v
súcasnosti stala priam obliehanou. Velké množstvo automobilov prechádza a
mnohoktrát aj vela hodín caká v obci na prechod do Ukrajiny. Cierna nad Tisou je
hranicné mesto pre železnicnú dopravu. Cez Východoslovenskú nížinu vedie aj ropovod
a plynovod z Ruska. Potrubie prechádza Ukrajinou na naše územie.
Najvýznamnejšia rekreacná oblast Východoslovenskej nížiny je Zemplínska šírava.
Spomedzi väcších vodných nádrží na Slovensku, ktoré majú dobre vybudované
rekreacné zariadenia, má najpríjemnejšie podnebie.
HORNÁDSKA A POPRADSKÁ KOTLINA
Sú vysoko položené kotliny s mierne teplým až chladným podnebím a menej
úrodnými pôdami. Na dne kotlín sa zachovali len zvyšky lesov. Velkú cast kotlín
zaberajú lúky a pasienky. Na ornej pôde sa pestujú menej nárocné plodiny, najmä
zemiaky, jacmen, ovos a krmoviny. Z technických plodín sa pestuje lan, ktorý sa
spracúva v Kežmarku. Rozšírený je chov hovädzieho dobytka a oviec.
Historicky boli kotliny jadrovým územím Spiša. Ich administratívnym a kultúrnym
strediskom bola v minulosti Levoca ležiaca v Hornádskej kotline. Svedkom toho je
hradbami obklúcené stredoveké mestské jadro (mestská pamiatková rezervácia). V
gotickom kostole na námestí sa nachádza svetoznáma kultúrna pamiatka, drevený oltár
vyrezávaný Majstrom Pavlom. Funkciu vedúceho mesta Hornádskej kotliny prevzala po
vybudovaní železnice Spišská Nová Ves. V meste je drevárska, nábytkárska a
potravinárska výroba. Roku 2003 sa má dokoncit Spišský priemyselný park zameraný
na drevársku výrobu.
Pri vyústení Hornádu z kotliny leží steré priemyselné mesto Krompachy. Známe sa
stalo hutníctvom medi. Ložiská medenej rudy sa nachádzajú v Gelnici, Rudnanoch (tam
je aj železná ruda) a Smolníku. Ich tažba nie je výnosná.
Staré osídlenie, na ktorom sa zúcastnili stredoveký kolonisti z Nemecka, zanechalo
na území vela pamiatok. Okrem slávnych spišských miest je to predovšetkým
dominanta Spiša, zrúcanina Spišského hradu, rozlohou najväcšieho v strednej Európe.
Pod ním leží Spišské Podhradie s mestskou pamiatkovou rezerváciou a Spišská
Kapitula, ktorá bola od dávnych cias sídlom spišského biskupstva. Spišský hrad a
pamiatky okolia zapísali do prestížneho Zoznamu svetového kultúrneho dedicstva.
Spišská Sobota je mestská pamiatková rezervácia.
Podtatranskú kotlinu rozdeluje Štrbské pleso na dve casti : Liptovskú a Popradskú
kotlinu.
Popradskú kotlinu možno považovat za naše najsteršie osídlené územie. Svedcí o
tom travertínový odliatok lebky neandertálskeho cloveka zo staršej doby kamennej,
ktorý sa našiel pri Gánovciach.
Pôvodné stredisko Popradskej kotliny bol Kežmarok. Má stredoveké jadro s
obnoveným zámkom (mestská pamiatková rezervácia). Tradicné priemyselné odvetvie
mesta je textilná výroba. V nedalekej Spišskej Belej je továren na spracovanie tabaku.
Súcasné stredisko Poradskej kotliny je Poprad. Železnicný uzol, križovatka ciest a
letisko prispeli k tomu, že sa mesto stalo hlavným východiskom do Tatier. Poprad je
dôležité priemyselné centrum.
Nachádza sa v nom strojárska výroba (opravovne a výroba železnicných vagónov),
potravinárstvo (pivovar), a v priclenených Matejovciach výroba automatických prácok
(Whirlpool).
Západne od Popradu sa nachádza priemyselné mesto Svit, ktoré založil podnikatel
Bata. Sústredená je tam chemická výroba (Chemosvit) a textilná výroba. Z obce Štrba
na rozhraní Popradskej a Liptovskej kotliny sa turisti môžu ozubnicovou lanovkou
dopravit na Štrbské Pleso.
KARPATY VÝCHODNEJ OBLASTI
Karpaty vo Východnej oblasti sú riekami rozclenené na sústavu horských chrbtov a
dolín. Cez hreben Nízkych Beskýd vedie niekolko priesmykov. Z nich je najznámejší a
najnižšie položený Dukliansky priesmyk, dejisko tažkých bojov pocas 2.svetovej vojny.
Vrchoviny Karpát vo Východnej oblasti majú prevažne mierne teplé a v najvyšších
castiach chladné podnebie. Väcšinou sú porastené lesmi. Prevažujú bukové lesy, v
ktorých sa ojedinele vyskytujú jedle. Bukovým lesom sa dobre darí na kambizemiach. V
nižších polohách sú lúky, pasienky aj dubové porasty.
Vodu, ktorej je v krajine nedostatok, zachytávajú vodné nádrže Domaša a Starina.
Výskyt minerálnych vôd sa viaže na hlboké zlomy v zemskej kôre (vznikli pri nich
kúpele, napr. Bardejovské Kúpele, Vyšné Ružbachy).
Osídlovanie územia prebiehalo v niekolkých vlnách. Postupne dochádzalo k
ovplyvnovaniu kultúry pôvodného slovenského obyvatelstva kultúrou Nemcov, Rusínov,
Poliakov. V súcasnosti tam možno obdivovat pamiatky ludovej architektúry a kultúry
(drevené kostolíky, farebnost krojov), ktoré sú dobre zachované.
Pre turistov sú najprítažlivejšie, a preto aj najnavštevovanejšie Pieniny. Na území
Pienín na polskej aj slovenskej strane založili Pieninský národný park. Po prúde
Dunajca sa jeho prielomom plavia plte s nadšenými a niekedy aj mokrými turistami.
Pieniny majú pestré a zaujímavé rastlinstvo.
Ku Karpatom Východnej oblasti sa zaradujú : Vihorlatské, Slanské a Zemplínske
vrchy. Rozlohou najväcšie sú andezitové Slanské vrchy.
Svojou výnimocnostou vynikajú naše velhory – Tatry. Ladovce v nich vymodelovali
široké doliny, ostré štíty a podmienili vznik plies a vodopádov. Nakopením prírodných
krás sa stali najvýznamnejšou oblastou cestovného ruchu Slovenska. Na južnom úpätí
pohoria vznikli viaceré rekreacné osady s hotelmi, chatami a liecebnými ústavmi. Tieto
tatranské osady od Tatranskej Kotliny po Podbanské sa administratívne spojili, majú
štatút mesta s názvom Vysoké Tatry. Dopravne ich spája elektrická dráha a Cesta
slobody. Medzi najväcšie strediská patria Štrbské Pleso s areálom zimných športov,
Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Na východnej strane Tatier plní funkciu
strediska zimných športov rázovitá obec Ždiar. Vzácne rastliny, živocíchy a celú prírodu
Tatier treba chránit. Preto na území Tatier vznikol Tatranský národný park, prvý na
Slovensku. V susedstve Nízkych Tatier sa nacháda Slovenský raj. Jedinecné rokliny
(Piecky, Suchá Belá), vodopády, vyhliadkové kopce (Tomášovský výhlad) a jaskyne
(Dobšinská ladová jaskyna) prispeli k vyhláseniu pohoria za národný park.
Pôvodné sopecné tvary sa v Slanských vrchoch nezachovali. Zlato a striebro sa
vyskytuje v malom množstve v okolí Zlatej Bane. Tažba tam však rýchlo zanikla. Ovela
známejšia bola tažba opálu. Vihorlatské vrchy tvoria, rovnako ako Slanské vrchy,
andezity. Nachádza sa v nich jazierko Morské oko. Vzniklo pri prehradení potoka
zosuvom pôdy a skál do doliny.
Najvýznamnejšie hospodárske stredisko Nízkych Beskýd je mesto Bardejov.
Vyrástlo z malej slovenskej pohranicnej osady na brehoch rieky Tople. Bardejov sa pýši
najzachovanejšími mestskými hradbami na Slovensku. Starú slávu Bardejova hlása
námestie s gotickým kostolom a radnica (mestská pamiatková rezervácia). Pre
jedinecnost kultúrnohistorických pamiatok ho zaradili do Zoznamu svetového
kultúrneho dedicstva. Najrozšírenejšie remeslo tam bolo pláteníctvo, pretože sa v okolí
dopestovalo dost lanu. V súcasnosti je Bardejov strediskom výrobi obuvi a strojástva.
Od Bardejova sú len 6 km vzdialené Bardejovské Kúpele (liecia sa v nich najmä
choroby tráviacej sústavy).
Vo východnej casti Nízkych Beskýd obyvatelia vidieckych sídel pestujú zemiaky,
raž, lan a chovajú dobytok. V mestách Svidník, Stropkov, Snina a Medzilaborce sa po
2.svetovej vojne vybudovali priemyselné závody. V Stropkove je elektrotechnická
výroba, v Snine strojárne (Vihorlat). Vo Svidníku je jediné múzeum
rusínsko-ukrajinskej kultúry u nás a potravinárske strojárne. V Medzilaborciach je
strojárska a sklárska výroba. Založili tam Múzeum moderného umenia rodiny
Warholovcov. Mesto Humenné pod Vihorlatskými vrchmi je strediskom severného
Zemplína. Je tam závod na výrobu umelých vláken (Chemlon). V podhorí
Lubovnianskej vrchoviny pod Lubiovnianskym hradom sa nachádza mesto Stará
Lubovna. Miestna skrutkáren je najväcší slovenský výrobca skrutiek. Podolínec je
mestská pamiatková rezervácia. Príroda Karpát Východnej oblasti je najmenej
pozmenaná cinnostou cloveka. Výnimkou sú oblasti okolo novovybudovaných
priemyselných podnikov, najmä chemických závodov.
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: